Excelentne zhrnutá problematika! 
Tiež s tým problémom bojujeme v rámci legislatívy okolo dizajnu (eGov-ITVS, riadenie projektov, štandardy, služby…).
Ľudia to dostali na starosti, v dobrej viere sa snažili celú tému a procesy nastaviť čo najlepšie k reálnemu svetu a aj tak je s tým kopec problémov. Prečo? Napríklad:
- každý, kto tvorí legislatívu má (dúfam) víziu a cieľ ktorý chce tým textom dosiahnuť, čo je niekedy ťažké úplne jasne preniesť do textu (to, že tvorca to myslel trochu inak si ktokoľvek kto to číta z prsta mevycucá)
- existujú mechanizmy kontroly (legislatívci, IPK, MPK, pracovné skupiny…), oni ale reagujú na to, čo im človek predloží. Dokážu takto vychytať veľa problémov, no nie všetky
- celý svet v detailoch - je ťažké napísať odsek, aby dával ako celok zmysel. A potom je druhá vrstva: pojmy, ktoré mne dávajú zmysel, ale nie sú nikde vysvetlené. Kvôli tomu sa potom robia novelizácie, vyhlášky, metodiky atď. Tie ale nemusí robiť autor odseku (náš prípad) a tu znova narážame na lokálne a globálne prepojenia, ktoré treba mať v hlave
- celý proces sú týždne až mesiace. Pokiaľ nepríde niekto s mocou “spravte to rýchlo, lebo som povedal na tlačovke”
- tým, že štát môže oficiálne robiť iba to, čo má niekde napísané, nemôžeme operovať s nejakým domýšľaním, čítaním medzi riadkami alebo “vlastnou iniciatívou”. Samozrejme verím, že väčšina ľudí, ktorí musia tú legislatívu aplikovať sa snažia čo najviac, ale majú to riadne ťažké (taký zákon o športe sa od 2015 menil 18 krát a to nepočítam všetky pridružené vyhlášky a pod.). Každú chvíľu dostávame maily na vysvetlenie tohto a tam toho odseku, dokumentu atď.