Dátové centrum obcí a miest


#21

Aký je rozpočet na potenciálny pripravovaný rozvoj? V akom stave je štúdia uskutočniteľnosti?


#23

Dobrý postreh,naozaj je ich tam podstatne menej ako z iných samosprávnych krajov. Dôvod je prozaický, pravidlá čerpania prostriedkov z OPISu, teda z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Ten mal v podmienkach, že čerpanie je len pre oblasti mimo Bratislavského samosprávneho kraja. To je mimo našich kompetencií a žiaľ jednoducho sme nemohli brať obce z BSK do projektu. A môžem povedať, že snaha bola nájsť nejaké riešenie, ale žiaľ nedalo sa. Podarilo sa nám ale spustiť projekt tzv. miniDCOM+, ktorý poskytuje oklieštené množstvo funkcionality DCOMu avšak plne pokrýva povinnosti vypývajúce zo zákona o eGov. Predpokladáme pokračovanie projektu DCOM a tam by už obmedzenie nemalo byť. Záujem zo strany obcí z BSK je.


#24

Ak sa nenahneváte podrobosti Vám nenapíšem. Ale môžem povedať, že v prvom rade rozšírenie existujúcej funkcionality na obce , ktoré majú záujem sa do projektu zapojiť. Následne by malo byť rozšírenie aj na mestá, pre ktoré to pôvodne nebolo určené. A napokon, aj rozšírenie o ďalšiu funkcionalitu, ktorú reálne obce potrebujú a na základe komunikácie s nimi o tom samozrejme vieme.


#25

Čítal som Vašu otázku ešte predtým ako ste ju vymazali. Musim ale povedať, že máte mylné informácie. ESMAO vôbec nie je lacnejšie, to že má menší poplatok je preto, že nesopkytuje ani zďaleko to čo DCOM. Musíte totiž vynaložiť ďalšie, nemalé financie na splnenie ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona o eGov. A to Vám nikto z konkurencie nepovie. Rád poskytnem konkrétne informácie a detaily. Čo sa týka počtu podaní to je tiež otázka nie celkom správne položená. Ak postavíte diaľnicu, nezodpovedáte za to koľko áut po nej chodí. Za ďalšie, nie je otázka koľko ich bolo za uplynulý rok ale aký je nábeh (vedeli by sme použiť ukazovateľ tzv CAGR.) a ten je veľmi zaujímavý. Tiež si treba uvedomiť že hovoríme o elektronizácii celej verejnej správy a DCOM je síce veľká časť toho ale týka sa len samosprávy. A bez nej nie je elektronizácia verejnej správy ako takej možná. A ešte jedna informácia ku konkurencii - ESMAO, viete že poskytujú riešenie, ktoré je v rozpore s ústavou? Napríklad v podaní na DzN žiadajú vyplnenie telefónneho čísla a pokiaľ ho nezadáte tak to podanie nepošlete. takže podanie DzN je podmienené vlastnením telefónu a dokonca aj odovzdaním telefónneho čísla. To je v rozpore s ústavou, nakoľko nemôžete podmieňovať poskytnutie verejnej služby vlastnením nejakého technického vybavenia.


#26

Hnevať sa síce nehnevám, ale ak v tomto momente nejaké podrobnosti existujú, tak ma celkom zaujíma, prečo o nich nechcete napísať, alebo nás odkázať na nejaký zverejnený dokument, prípadne nejaký interný dokument v pracovnej verzii.

Nie som síce ITčkar, ale ako hlavný účel vzniku tejto platformy vnímam snahu o zlepšenie informatizácie. A ako jeden z dôvodov, že nebola lepšia v minulosti, vnímam to, že sa robila za zatvorenými dverami.

Tak by som predsa prípadne mal ešte nejakú otázku. Kedy by sa spomínaný rozvoj mohol súťažiť a následne implementovať a aké oblasti (funkcionality/služby) by mal pokrývať?

Ešte raz by som chcel oceniť, že sa zapájate do diskusie, vážim si to.
Ak však mám byť úprimný, tak vaše komentáre podľa mňa zatiaľ nesvedčia o tom, že D.com v súčasnej podobe a v súčasnom štádiu možno považovať za dobrý alebo úspešný projekt a ani o tom, že jeho rozvoj je potrebný a bude rentabilný.


#27

K nábehu viete poskytnúť nejaké dáta?


#28

Rád odpoviem na každú otázku. Takže kľudne sa pýtajte. Áno, projekt funguje už rok a pol. Avšak povinnosť reálne spracovávať podania orgánmi verejnej moci elektronicky je od 1.11.2016. a to je niečo viac ako pol roka. Takže teraz už tennábeh nevyzerá tak zle. A ako isto viete právnické osoby budú mať povinnosť komunikovať elektronicky od 1.7. A ako isto uznáte počet podaní právnických osôb je naozaj veľký. NAvyše náš počet podaní je zavislý aj na tom ako štát bude podporovať a rozširovať eID, v minulosti s tým bol problém, dnes je to už lepšie.
Úvaha o životnom cykle Vám nesedí. VIete aká je životnosť systému napríklad na výrobu ocele? Ten v USSteele má dnes asi 35 rokov, stále sa vyvíja ale je to ten istý. A od podpisu zmluvy to chvíľku trvá a priznávam, že náš začiatok nebol práve najrýchlejší. Ale koniec dobrý … veď viete. :slight_smile:
Prepočet ceny na jedno podanie s počtom 400 000 tisíc zase nie je celkom korektný. Viete o tom, že DCOM je na spracovávanie aj obyčajných podaní? Teda nie len elektornicky podaných? ale občan, ktorý príde osobne na úrad, nemusí chodiť po iných úradoch zháňať podklady na rozhodnutie samosprávy. Čiže výdobytky elektronizácie verejnej správy sú k dispozícii aj ľuďom, ktorí elektronicky nekomunikujú. To je veľmi podstatná vec. A na to sme v kalkuláciách zatiaľ nemysleli :-), Takže tie nákaldy, aké máte nákady na jednu cestu na úrad práce do vedľajšieho mesta? na sociálnu poisťovňu? atď? tu máte podklady za niekoľko sekúnd. Chcete to počítať? A čo ak ste občan ktorý pracuje v zahraničí a domov prídete na víkend? Ako si vážite svoj čas? budete behať po úradoch? Verím, že si odpoviete aj sám.


#29

POvedzme, že tie materiály ešte nie sú oficiálne a nie je možné ich uverejniť. Téma ďalšieho rozvoja… hmm, no to je ťažká otázka. Máme tu prenesené kompetencie, tie by mali riešiť príslušné ministerstvá ale my by sme pri tom radi boli nakoľko výkon robí náš zriadovateľ, teda samospráva. A čo by tam presne malo byť, hmm no to bude zase záležať na tom čo tá samospráva bude chcieť, toto je predmetom relatívne ďalekej budúcnosti a mnohých diskusií.
Ak Vás to nepresvedčilo, tak ma to mrzí. možno keď budete niečo vybavovať a všetko vybavíte pri jednej návšteve bez behania po úradoch tak to oceníte potom, to by mi celkom stačilo.

Ozaj, internetbanking využívate?


#30

V tejto diskusii niekto zverejnoval link s datami. ak to nenajdete pohladam, (urobte nieco aj miesto mna, mam kopec roboty, dakujem za pochopenie)


#31

Neviem, či vie D.com ako projekt, do ktorého sa obce zapájajú na dobrovoľnej báze, zdôvodniť mimoriadne malý počet podaní tým, že obce nemali povinnosť spracovávať podania. Bolo by zvláštne, ak by sa do systému dobrovoľne zapojili a elektronické podania ignorovali.
Ale teda táto moja úvaha by bola nepodstatná, ak by sme videli vývoj podaní v čase, pomocou ktorého by bolo možné odhadovať trend počtu podaní do budúcna.

Link s dátami som zverejňoval ja. Dáta sú len agregát pre konkrétne služby za celý čas - časový nábeh tam nie je. Dáta mám cez infožiadosť, samozrejme môžem skúšať cez infožiadosť pýtať aj dáta po mesiacoch, ale otázka na platforme mi prišla ako jednoduchšia možnosť pre obe strany :slight_smile:

Extrémne komplikované industry systémy(USS) a systém, ktorý využíva verejnosť ako koncový používateľ sú dosť rozdielny prípad a v druhej kategórii by sme asi veľa 35 ročných systémov nenašli.
Avšak už na rok a pol od spustenia šlo dodávateľovi D-com cca 4,5 milióna eur iba na support (úplne nerátam implementáciu). Za tento čas mal poskytnúť časové úspory v hodnote vyše 10 miliónov eur. Otázkou zostáva, poskytol ich D.com? Poskytne v budúcnosti úspory, ktoré štúdia uskutočniteľnosti vyčísľovala na stámilióny?
Ak sú tieto otázky ťažké na zodpovedanie, tak ďalší rozvoj D.com (avšak bez dokumentov a čísel, ktoré zatiaľ nie sú oficiálne) vyvoláva viac nepríjemných otáznikov, ako chutí tlieskať.

Existujú údaje o počte evidovaných obyčajných podaní v d-com, resp. ich odhad počtu a časovej úspory do budúcna? Ak som niečo v štúdii uskutočniteľnosti neprehliadol, tak žiadne kalkulácie k tomuto neposkytovala.

Počítať to naozaj chcem, v posledných mesiacoch mám dojem, že koncept value for money sa na Slovensku úspešne udomácňuje. Otázku či budem behať po úradoch nevnímam úplne nadšene. Podobne ako otázku, či budem čakať v zápche, keď sa bavíme o tom, či Prešov potrebuje obchvat za miliardu. Ibaže v tomto prípade sa objemová nevýhodnosť 50 miliónového projektu voči tomu, čo projekt reálne dosiahne, javí ako ešte markantnejšia ako pri naddimenzovaných stavbách v doprave.

Internet banking používam. Avšak ak by som zistil, že mám každý prevod na účet síce zadarmo, ale zároveň si odo mňa banka pýta “poplatok za službu možnosti prevodu”, ktorý sa po prepočte na jeden prevod ráta v stovkách eur, tak nebudem spokojný klient, ale banku požiadam o zmenu, alebo opustím.

Práve odbila polnoc, za ochotu diskutovať v hlbokej noci smekám pomyselný klobúk :slight_smile:


#32

Dlhy prispevok, preto sa pokusim postupne dat odpovede, resp. skor vysvetlit temu, pretoze sa na to pozerate prilis uzkym pohladom. Pozor DCOM nie je len o posielani a prijimani elektronickych podani, resp. o elektronickej komunikacii. Elektornizacia je trosku viac. (nebudem písať o technickom zabezpečení a samotnej technickej podpore pre obce atd) Je to aj o vymene dat a samotnych dokladov a to musite zabezpecit aj pre obcanov, ktori nemajú eID. Ako sprístuníte možnosti elektronizácie napríklad starým občanom na vidieku? No len tak, že to majú “sprostredkovane” cez pracovníkov obecných úradov, a takéto podanie sa javí ako obyčajné, ale v skutočnosti využíva možnosti, ktoré sprostredkoval DCOM. Teda občan nemusí chodiť po úradoch zhánať rôzne podklady, veštko sprístupní DCOM, tým že je prepojený s inými systémam verejnej správy. Preto ten počet el. podaní, ako “hodnotiace kritérium” je “len” 400 000. Je to totiž len jedno z viacerých kvantitatívnych kritérií. Iným je napríklad počet obcí zapojených do projektu, ktorý bol definovaný na počet 1050, dnes je ich cca 2100, další je počet obyvateľov, ktorí majú sprístupnené služby DCOM, to bolo niekde okolo 1,5 ( ak sa dobre pamatám) bude to okolo 2 mil, dnes a čakáme další rast. No a potom máte kvalitatívne hodnotenie, to je napríklad to, že pri vypĺňaní nejakej žiadosti sa Vám už existujúce dáta vypĺňajú do formulára samé a vy ich len odkliknete myšou a prípadne zmeníte ak to uznáte za vhodné (z akýchkoľvek dôvodov) a aj to je dnes veľmi prepracované. Takže preto opätovne upozorňujem, počet podaní od občanov je naozaj len jeden z mnohých ukazovateľov.

rozdielnosť systémov je jasná, ale obdobie ich používania nemusí byť, asi nebude 35 rokov v našom prípade, ale bude to mnoho rokov a Vami spomínané peniaze na prevádzku sú určené aj na to aby sa systém vyvíjal a zapracovával napríklad nové techológie. Opakujem, systém s občanmi komunikuje tak ako definuje zákon, tak funguje samospráva, tiež majte na pamäti, že daňové výruby idú podľa zvyklostí jednotlivých obcí, a to je tiež smerodajné. Niektorí to už rozposlali a niektorí to posielajú v priebehu celého roka. A obce nemôžu za to, že zatiaľ nemajú veľa občanov, ktorí majú eID. Náklady však samozrejme idú pretože systém beží.
Aké časové úspory poskytol naozaj neviem povedať, ale pracovníčky z obcí kde už robia výruby v našom systéme hovoria, že je to rýchlejšie. Je to 600 obcí,zatiaľ, zvyšok nabehne tento rok. Zase je tu otázka, prečo len 600 a nie všetky. Prechod jednej obce do DCOM je minimálne jeden deň, väčšinou 2, obcí je spolu 2100 koľko je to rpacovných dní si viete vypočítať, máme 10 teamov, tak to je ten dôvod. Prechody sa začali robiť mnulý rok niekedy v lete,a v čase od januára do konca marca sa nerobili lebo obce sa plne venujú výrubom daní a poplatkov, a nie synchronizácii informačných systémov.

Či existujú údaje o bežných podaniach, neviem či to niekto cielene sleduje, ale keďže sú v našom systéme tak by sa to asi dalo zistiť. Takže tu Vám nemôže nič iné, len povedať aby ste o to požiadali oficiálne, kolegovia Vám to budú musieť poskytnúť, Ja tieto údaje nemám, (rád som sa zbavil úlohy :slight_smile: )
Ten internetbanking som spomeul pre niečo iné. (Ja som robil na jednom z prvých ešte asi pred 23 rokmi, to sme robili ešte modemami cez telefonne linky) Z počiatku bol nákladovo veľmi drahý a to sme vôbec nerealizovali nejaké špeciálne prepojenia alebo zabezpečenie, pozrite sa kde je to dnes. a toto bude mať rovnaký priebeh. Čiže tie Vaše kalkulácie budú úplne iné keď sa to aj reálne rozbehne, teda že to začnú ľudia vedome a cielene používať.

Snáď som zodpovedal všetko.


#33

Myslím, že počet podaní je jediným ukazovateľom, pomocou ktorého bude možné zmerať časovú úsporu občanov a úradníkov - a teda či sa projekt oplatil.
Množstvo predvyplnených údajov je len o tom, koľko dané podanie ušetrí občanovi času. Ak D.com nebude využívaný, nikomu nepomôže ani počet zapojených obcí, ani počet obyvateľov, ktorý služby môže využívať, ani predvypĺňanie formuláru.

Tieto peniaze sú určené na to, aby sa systém vyvíjal - to môžem chápať tak, že plánovaný rozvoj DCOM bude zadarmo a nebude zahŕňať ďalšie zmluvy pre dodávateľa?

“pracovníčky z obcí kde už robia výruby v našom systéme hovoria, že je to rýchlejšie” toto je veľmi zvláštne vysvedčenie pre projekt za 50 miliónov. Obzvlášť, keď sa chystá rozvoj, nemali by byť jasne pomenované konkrétne a vyčíslené benefity, ktoré nie sú v zmysle jedna pani povedala?
Ak mám byť naozaj úprimný, tak je jasné, že čísla zo štúdie uskutočniteľnosti sa nenaplnia a sú to bulharské konštanty. V tomto kontexte by bolo fajn mať posúdenie, akú hodnotu reálne DCOM priniesol predtým, ako sa bude rozvíjať. Je podobná analýza v pláne?

O to viac znie rozmýšľanie nad rozvojom ako predčasné, keď spomínate, že projekt sa ešte len reálne rozbehne. Nie je pre takýto projekt lepšie počkať, ako úspešné budú stovky služieb, ktoré sú momentálne reálne dostupné, ako do DCOMu zahŕňať ďalšie služby, keď zatiaľ celý DCOM vôbec nevyzerá úspešne, a úspešne by mal začať vyzerať, keď “sa reálne rozbehne”?


#34

Hneď prvá veta je zaujímavá… " počet podaní je jediný ukazovateľom…" Akých podaní? akýchkoľvek? alebo len elektronicky podaných? ako som spomínal DCOM nie je len o posielaní a prijímaní elektronických podaní, toto nechcete akceptovať. Stačí zájsť na akýkoľvek úrad samosprávy a bude to jasnejšie. DCOM je a bude využívaný, o tom je ten nábeh, a aj keď sa Vám javí, že to má byť 1,5 roka, skutočnosť je polroka reálneho používania.
Navyše počet podaní nieje jediným ukazovateľom, či už sa Vám to páči alebo nie.
Poviem príklad, predstavte si, že máte starých rodičov niekde na vidieku s zlou dostupnosťou do okresného mesta. Vaši starí rodičia nemajú eID, takže všetko musia vybavovať osobne návštevou príslušných úradov v okresnom meste. Tie pekne krásne donesú na obecný úrad a vybavia čo majú. (napríkad ZŤP alebo nejaké potvrdenie zo Soc. poisťovne) Ak ich obec má DCOM, stačí keď prídu na OU v ich obci a tieto veci vybavia tam, doslova pomocou niekoľkých kliknutí pracovníka OU, Je to zlepšenie kvality života týchto ľudí alebo radšej necháte svojich starých rodičov behať po rôznych úradoch? A toto nie je o počte podaní. JE to už jasnejšie?

DCom je vyvíjaný a sú veci, ktoré sú predmetom zmluvy o údržbe, takže áno veľa vecí je zapracovávaných na základe zmluvy o údržbe systému (netvrdím, že všetko čo koho napadne)

Nerozumiem Vašej požiadavke o tých pracovníčkach, predtým ste písali že je potrebné aby to prinieslo úsporu času, ja Vám píšem že je to tak a tvrdím to na základe konkrétnych užívateľských skúseností, a nepáči sa Vám to resp. to zhadzujete, že jedna pani povedala. To si myslíte, že tam niekto bude stáť a merať to stopkami? Samospráva funguje inak ako klasické štátne orgány alebo nebodaj komerčné inštitúcie.Vaše úvahy o hodnotení úspešnosti a rozvoji mi skôr hovoria o tom, že asi nemáte veľa skúseností s prácou samosprávy. Poznáte ju? To ako sa Vám javí ja neovplyvním, ja viem úspešnosť hodnotiť na základe mojich skúseností z obcí a z existujúcej funkcionality. A preto hovorím, že je to úspešný projekt.


#35

btw, to by ale nemuselo byt marne to odmerat, napr. DZN

  • z pohladu obcana
  • z pohladu uradnika

sam by som chcel vediet ako je to realne (napr. ak do casu pri el. zapocitas aj nainstalovanie podpisovaca :slight_smile: )


#36

Vôbec nemám dojem, že je to jasnejšie. Pýtali ste sa tých starých rodičov niekde na vidieku, či chcú radšej možnosť vybaviť si agendu z domu (mimochodom, príklad starých rodičov na vidieku a user-friendly eID je na samostatnú diskusiu) alebo radšej budú musieť všetko vybaviť na úrade, vo vedľajšej obci, kam si zaplatia taxík a dostanú pár stoviek eur do vrecka za ušetrené náklady na monštrózne veľký projekt? Táto diskusia predsa nemôže vyzerať tak, že argument, že niekomu to pomohlo je ultimátny. Ide predsa o to, ako veľmi to pomohlo a za aké náklady.

Mám dojem, akoby sme sa tu rozprávali v nejakom jazyku centrálne plánovanej ekonomiky spred 50 rokov. Povedalo sa, že niečo bude, tak to bude, bude to stáť toľko a toľko a ľudia vravia, že im to pomohlo, tak je vlastne všetko ako má byť.
Dnešný jazyk by podľa mňa mal podľa mňa zahŕňať reálne porovnanie alternatív a výber najefektívnejších IT projektov, ktoré sa z dostupných zdrojov implementujú. Ak nie sme schopní nájsť projekt, ktorý by za 50 miliónov priniesol viac ako 25000 elektronických podaní za signifikantné časové obdobie, asi sa niekde stala chyba.

S otázkou na úsporu času ste ma prekvapili. Úspora času sa nemá merať stopkami, vlastne sa to rozumne urobiť nedá, mám dojem z vašej odpovede. Ako potom počítali úsporu času autori štúdie uskutočniteľnosti, ak je moja predstava bizarná?


#37

Zájdi na tvoj OÚ a zmeraj :grinning:


#38

Keď čítam vašu reakciu na príklad tých starých rodičov, tak mám dojem že ste nepochopili že ti starí rodičia vôbec nepoužívajú eID a ani žiadne úser friendly prostredie ich nezaujíma. Oni totiž vôbec neprídu do kontaktu s počítačmi!!! To je to na čo sa snažím poukázať. Vedia využiť prínosy DCOMu alebo ak chcete elektronizácie a pritom vôbec nepotrebujú počítač.
Za ďalšie spomínate jednu jazdu taxíkom. A čo ďalšie úkony so samosprávou v budúcnosti? Tie už neuvažujete? Vy robíte prepočet akoby DCOM už skončil. Nechápem vás prístup k tomu prepočtu. Mne vyčítate prístup ako z pred 50 rokov ale ten prístup je na vašej strane nesprávny. Stále spomínate tých 25 000 podaní. DCOM už nepokračuje? Koľko mame PO na Slovensku? Státisíce. Od prvého júla komunikujú elektronicky. To Vám ten prepočet trosku nabúra či nie?

A ten prínos pre občana je vo zvýšení kvality života. To tento systém robí a bude robiť.


#39

nemaju DCOM :wink:


#40

Do roku 2020 cieľ 400 tisíc podaní … Vyše 100 eur na podanie …
Bodaj by nabúralo, bol by som rád, ale ani samotný DCOM si evidentne nekladie za cieľ, aby sa akokoľvek oplatil, resp. aby jeho časové úspory prevýšili náklady.
(Čo by stále neznamenalo veľa, vzhľadom na to, že realizovať by sa mali najlepšie projekty, nie všetky projekty, ktorých benefity aspoň o trochu prevýšia náklady)

Každopádne, v rámci tejto diskusie som zablúdil k zmluvám na DCOM, ktoré ukrývajú naozaj dôležité zmluvné ustanovenia do príloh, ktoré neboli zverejnené. Pán Horváth, smiem sa spýtať, viete s kolegami zabezpečiť, aby prílohy zmlúv k implementácii a podpore DCOMu boli zverejnené v centrálnom registri zmlúv?


#41

Neviem ako Vám vysvetlit že to je jeden z ukazovateľov. Čo myslite ako sa spracujú ostatne podania? A ak teda uplatnit vás prepočet s cenou tak ten zvyšok čo robí DCOM je teda zadarmo. Tak? Chápete že DCOM je kopec dalších veci o ktorých vôbec nehovoríme? Tie sa akože do prepočtov nezapájajú? Rad ukážem podrobnosti aj osobne.

S tými zmluvami ja neprichádzam do styku ale spýtam sa na to. Len ako sa poznám poprosím Vás Pripomeňte sa mi keby som zabudol. Ja som skoro stále mimo office na obciach.