Vysoká škola rozhoduje v prijímacom konaní o právach a povinnostiach (práve na vzdelanie), a to autoritatívnym spôsobom, ktorý jej priznal zákon (teda nie rovnocenným vzťahom typickým v občianskom práve).
Zároveň je jej prípadné rozhodnutie, ktorým boli porušené subjektívne práva FO alebo PO preskúmateľné súdom podľa SSP (napr. rozhodnutie o neprijatí, ktoré by bolo vydané, ak by neakceptovali zaručenú konverziu).
Keď už sme pri SSP tak:
§ 4
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Áno je pravda, že nie každá štátna právnická osoba je OVM. Zároveň však aj neštátne organizácie môžu byť OVM. Typickým príkladom sú súkromné zdravotné poisťovne. Usudzujem však, že verejné vysoké školy sú orgánmi verejnej moci na účely zákona o e-Governmente (minimálne v niektorých prípadoch).
Zároveň to, že je vysoká škola OVM, ktorý má povinnosti na úseku e-Governmentu dokazuje aj samotný ÚPVS, keďže vo všeobecnej agende svieti napr. Univerzita Komenského (OVM).
EDIT: nevšimol som si Váš edit. v takom prípade sa prakticky zhodujeme.