Zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií

V MPK je návrh zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií:https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-4

To by samo o sebe nebolo až také zaujímavé, ale má to tento presah s eGov:

  • údaje sa zapisujú do rozhodnutia (ako doteraz), do nového registra, do Obchodného vestníka a do RPO - to sa mi zdá trochu veľa paralelizmu
  • nový register je síce “verejne prístupný”, ale stále sa robia z neho výpisy a odpisy za poplatok - radšej by priamo zverejnené údaje mali byť použiteľné na právne účely
  • a samozrejme súčasne treba zaviesť 1x-a-dosť pre to čo je v tomto registri (štatutári, stanovy atď.)
  • načo sa do registra všade zapisujú údaje ako trvalé bydlisko / sídlo, dátum narodenia osôb - veď to je už v iných referenčných registroch? detto údaje o konkurzoch, likvidátoroch, správcoch konkurznej podstaty, reštrukturalizačné konania, nezahladené tresty?
  • prečo sa stále rieši zapisovanie “rodného čísla pre občanov a niečoho iného pre cudzincov”, keď práve na toto je register fyzických osôb, kde cudzinca má každý úrad zaevidovať a potom iba používať jeho id?
4 Likes

…necital som ten navrh zakona…reagujem iba na tvoje otazky na zaklade info, ktore som mal k tejto problematike a ako som si to ja poskladal v hlave…:

  1. viem, ze cielom celej iniciativy bolo:
  • vytvorenie jednotneho registra pre subjekty oznacovane ako “3. sektor”
  • vytvorenie certifikacie/akreditacie tychto subjektov, aby sa im zjednodusil pristup k ziskavaniu verejnych zdrojov, nieco podobne ako je register hospodarskych subjektov pre potreby VO
  1. by ma zaujimalo mapovanie medzi tym zakonom a pripravovanym projektom https://redflags.slovensko.digital/projekty/4211, kde sa hovori o 2 castiach projektu:
  • register
  • otvoreny IS

Nakolko nie je k dispozicii studia a urcite podklady su uz starsieho datumu, tak tazko hovori, co ma ktora cast robit a zabezpecovat a podla toho by mala byt aj textacia zakona, ale ja som to chapal takto:

Register:

  • centralny register subjektov 3. sektora
  • predstavuje zdrojovy register pre RPO
  • podporuje zapis, zmenu, “vymaz” subjektu,
  • su v nom ulozene zakladne udaje o subjekte, potrebne pre identifikaciu, adresu a pod.
  • su v nom ulozene udaje o osobach, ktore stoja za danym subjektom - integracia na RFO, referencia na zaklade URI/URL na zdrojovy IS
  • publikuje data do RPO
  • poskytuje OpenData API
  • poskytuje “vypis” - tu je to otvorene ako to spravit, ci to bude pilot medzi vsetkymi novymi IS a urobi sa to len cez podpisane data alebo klasicky papierovy vypis alebo sa to cele presunie na RPO a RPO ako referencny register bude poskytovat vypis z dat, ktore “ma u seba”?

Otvoreny IS:

  • nadstavba nad registrom, ktora sluzi na tu biznis stranku akreditacie subjektu
  • integracie na ine registre pre overovanie, ci je dlznikom, ci je vlastnikom budovy, pozemku, ci osoby su trestane, ci likvidacia a pod.
  • zabezpecuje snimkovanie subjektu v case - napr. pri konaniach je potrebne vidiet, ze ako splnal podmienky dany subjekt v case, napr. pri podani podania, potom neskor a pod.
  • poskytuje API na overenie si subjektu tretimi stranami v ramci konani realizovanych tretimi stranami
  • posktuje OpenData API
  1. ak plati bod 1 a bod 2, tak by sa mali menit aj ine zakony, ktore hovoria o tom ako sa poskytuju dotacie a co vsetko musi subjekt ziadajuci o dotaciu splnat

vracia sa debata co znamena pouzitelne pre pravne ucely. Po mnohych diskusiach s pravnikmi moj nazor :slightly_smiling_face:
Zobrazenie na webe to nemoze byt, to sa da maximalne vytlacit a vlozit do spisu ale pri akomkolvek buducom spochybneni to nema ziadnu relevanciu. Tak bud v zakonoch poziadavku vyhodme a predpokladajme dobromyselnost a teda sa pouziju udaje s webu a povazuju sa platne do okamziku ked ich niekto spochybni.
Alebo na webe sa umozni vygenerovat vypis vo formate PDF a podpisany. Toto je pouzitelne ako doklad ale s nevyhodami ze je potrebne to ulozit do dlhodobeho archivu a riesit predpodpisovanie. Co prinasa starosti a naklady na strane toho kto to ma v drzani.

V pripade pochybnosti sa predpoklada ze IS ma spravne udaje a to co je v nom je platne. Staci teda poziadat o stanovisko prevadzkovatela IS aby poskytol informaciu o tom aky bol stav v danom case a ako sa menil.

2 Likes

…ja to vnimam tak, ze ked pouzijem udaje z refrencneho registra a na ich zaklade urobim rozhodnutie, tak som nic neporusil…to vnimam ako uz institut podporovany zakonom o eGov…mam len problem s dokazovanim, ze v danom case v danom referencnom registri boli udaje v danej strukture a s danymi hodnotami…

…cize, keby referencne registre mali poriesenu tuto nadstavbu, ze vedia garantovat a povedat ako vyzerali data v lubovolnom case do minulosti, tak problem s fyzickym/elektronickym vypisom s KEP a ich archivovanim u konzumenta by odpadol…

podla toho kto si, verejny organ je viazany zakonom o spravnom konani a teda musi
1 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Dnesny stav je taky ze v pripade problemu nestaci obhajoba ze si pouzil z referencneho registra, kedze to nevies neskor vieryhodne dolozit a tak uradnici pre istotu vyzaduju vypis. Toto treba zmenit a podla nazoru viacerych pravnikov na to nestaci eGov ale je potrebne upravit spravne konanie.

1 Like

A keby aj, nevidím v tom veľký problém.
Prepodpisovať nie je potrebné, stačí vedieť dokladovať, že v čase použitia odpisu bol na ňom platný podpis (áno, toto je stará diskusia). A častokrát ani nie je treba nič odkladať, napr. teraz nedávno som menil trvalé bydlisko a tetuška na ohlasovni si iba vizuálne overila predložený list vlastníctva a nič si ani nekopírovala.

Zároveň pri konaní pred OVM má samozrejme toto celé raz navždy vyriešiť 1x-a-dosť, ktorý nech sa poriadne použije pre tento register.

Nie je treba aby som to “ja” vedel vierohodne preukázať. Stačí že sa takáto informácia dá získať zo zdrojového registra. Tie právne analýzy by som si rád pozrel, sú niekde v materializovanej forme, alebo naozaj “názory”? Plus úprava správneho konania je práve v legislatívnom procese.

Do MPK som poslal tieto pripomienky:

Pripomienka k §4 ods.2:

Navrhujeme z ods.2 vypustiť vetu “Registrujúci orgán je zároveň povinný zaslať údaje na zverejnenie v Obchodnom vestníku.”

Odôvodnenie:
Vzhľadom na skutočnosť, že údaje z registra budú onlne dostupné v elektronickej forme, pričom navrhujeme ich zverejnenie spôsobom vhodným na právne účely (viď. pripomienka k §5), je ich zverejňovanie v Obchodnom vestníku zbytočne duplicitné.


Pripomienka k §5:
zásadná

Žiadame do §5 doplniť ustanovenie, podľa ktorého budú aktuálne údaje, ktoré sú obsahom registra, bezodplatne zverejnené v elektronickej forme vhodnej na použitie na právne účely.

Odôvodnenie:
Keďže register bude vedený v elektronickej forme, je možné odpisy z neho vytvárať automatizovane. V súlade so strategickými dokumentmi pre informatizáciu verejnej správy majú byť takéto odpisy dostupné online (zverejnené) v sieti internet a vo forme vhodnej na použitie na právne účely. Takýmto spôsobom je napr. riešený aj inovovaný obchodný register.


Pripomienka k §5 ods.2 a 3:
zásadná

Žiadame z ods.2 a ods.3 vypustiť vetu “O vydanie výpisu/odpisu z registra možno žiadať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára.”

Odôvodnenie:
Zákon č.305/2013 Z.z. dáva vo všeobecnosti fyzickej a právnickej osobe možnosť rozhodnúť sa, či žiadosť podáva v listinnej alebo elektronickej forme. Tento prístup je zvolený najmä s ohľadom na limitované technické možnosti a zručnosti používateľov. V prípade navrhovaného zákona nevidíme dôvod na obmezenie možnosti podávať žiadosti o výpis/odpis iba v elektronickej forme.


Pripomienka k celému materiálu:
zásadná

Súčasne s vytvorením nového registra mimovládnych neziskových organizácií žiadame zabezpečiť realizáciu konceptu 1x-a-dosť pre údaje ktoré obsahuje, vrátane novelizácie všetkých zákonov, v ktorých sa od fyzickej alebo právnickej osoby vyžaduje dokladovanie skutočností zapísaných v tomto novom registri.

Odôvodnenie:
Realizácia konceptu 1x-a-dosť je prioritou pre informatizáciu verejnej správy podľa schválených strategických dokumentov. Jej zmyslom je obmedziť povinnosť FO/PO dokladovať v konaní pred orgánom verejnej správy informácie, dokumenty a skutočnosti, ktoré sú obsahom záväznej evidencie vedenej niektorým OVM. V niektorých prípadoch sú ustanovenia zákona č.305/2013 Z.z. paušálne zavádzajúce tento koncept nedostatočné na prelomenie ustanovení osobitných predpisov vyžadujúcich predloženie/priloženie dokumentov v konaní. Preto je vhodné súčasne so zriadením nového registra tieto osobitné predpisy upraviť podobne ako je to realizované v návrhu Zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2018/2).


Pripomienka k §3:

Všade kde je v §3 vyžadované evidovanie údajov o fyzickej osobe, navrhujeme namiesto všetkých jej osobných údajov ponechať iba identifikátor fyzickej osoby podľa §23b zákona č.253/1998 Z.z.

Odôvodnenie:
V zmysle zákona č.253/1998 Z.z. bol register fyzických osôb zriadený ako referenčný register na zhromažďovanie základných informácií o fyizckých osobách, ktoré prichádzajú do kontaktu s OVM. Z tohto dôvodu je vhodné evidovať identifikátor fyzickej osoby podľa tohto zákona. Spracúvanie ďalších údajov fyzickej osoby by potom bolo nadbytočné, a keďže na splnenie účelu spracúvania osobných údajov nie sú nevyhnutné, podľa nášho názoru by takéto spracúvanie bolo nad rámec zákonného rámca vyjadreného najmä v nariadení GDPR.

lubor, je mozne ze v nejakych zapisoch s porad by sa to naslo. Ale skusim to dovysvetlit, tetuska na priecinku kludne pouzije web pretoze ani netusi v com by mohol byt problem. Ale ked sa zasekne a bude chciet papier tak nie je cesta ako ju donutit akceptovat pohlad na web. Preto dosiahnut takuto zelanu zmenu chce viac, vsetky debaty koncili pri spravnom konani, MV sa k tomu nakoniec aj prihlasilo, a teraz je cas to sledovat.

A poznamka :pouzivat GDPR ako kladivo na vsetko sa nakoniec obrati proti veci. Napriklad hned sa da argumentovat ze pokial si nedal v registri vyslovny suhlas na konkretne pouzitie udajov, tak RFO nesmie poskytnut udaje. Co by to znamenalo v praxi je asi jasne.

A este poznamka: pri OR je to presne ukazka slubu, ktory nebol dotiahnuty do praktickej podoby. Aspon zatial. A k vestniku, je mozne ze je cas obchodny vestnik zrusit, ale pokial ma sluzit k svojmu ucelu tak vsetky verejne informacie o pravnickych osobach sa tam posielaju. Napad ze informacia o vzniku nie, kedze je uz niekde inde je v rozpore s jeho cielom. Cim je motivovana takato snaha ? ide o akademicke uvahy ? Je to snaha vytvorit priestor pre komercny vestnik ?

RFO to ma snad vyriesene v zakone, a vtedy netreba suhlas dotknutej osoby.

je to riesene v eGov, ale pokial je to v rozpore zo smernicou, tak neviem. Ale ok, nie som pravnik ale argumentacia GDPR v teme ktora s nim nesuvisi mi prisla divna. Tak nejako citim ze bude potrebna uprava ktrora GDPR vcleni do nasic zakonov.

ano, s tym uplne suhlasim

Identita štatutára bude zverejnenou informáciou v zmysle GDPR. BIFO môže slúžiť na to, aby si RMNO vytiahol túto informáciu z RFO, ale na konci budú zverejnené, tak možno preto ich žiadajú (?)

Používať GDPR (resp. ochranu osobných údajov vôbec) ako kladivo … kde som to len videl … žeby OpenData?

V tomto prípade je to však ináč. Zákonný dôvod spracovania mojich osobných údajov nie je “môj súhlas”, ale požiadavka zákona, viď. čl.6.1.c. Pokiaľ ide o 1x-a-dosť, generálny mechanizmus podľa z.o eGov (a podobné) je s GDPR myslím že súladný, viď. Rec.45, Rec.50, 14.5.c, a ďalšie. Je však pravda že režim “ak OVM potrebuje, hockedy si vypýta od hocakého iného OVM moje údaje” je na hranici legality, a to aj ak “potrebuje” na účely výkonu svojich úloh. Oveľa bezpečnejší je režim “ak OVM potrebuje moje údaje od iného OVM, vypýta si môj súhlas, ak ho dám, vyžiadanie a preposlanie si zariadia medzi sebou sami”. Ale takáto debata tu nikdy ani nezačala, pre slovenský prístup sú typické silové riešenia (akože “dáme do zákona o eGov všetkým povinnosť”, na čo je reakcia “a my vám tie údaje aj tak nedáme”).
Moje podpichovanie na túto tému viď. v pripomienkach k zákonu o 1x-a-dosť a témach novelizácie zákona o eGov “poskytnutia súhlasu osoby na vyžiadanie údajov”.

Či zrušiť/nezrušiť vestník ja ozaj neviem, ale pamätám ako po zavedení registra účtovných závierok sa tieto prestali posielať do Obch vestníka. Je s tým pokiaľ viem všeobecná spokojnosť, pravdaže okrem firiem čo úmyselne nechceli aby ich závierky bolo vidieť.

k vestniku: Vestnik je dnes nieco ako nastenka, nieco sa tam zverejnuje povinne, nieco dobrovolne a zakon prepoklada ze to znamena ze kazdy mal moznost to vidiet. Samotne uctovne zavierky sa do vestnika neposielali, zrejme si to mylis s Obchodnym registrom. Ale ten ich prebera z registra uctovnych zavierok.
Ale informacie o vzniku pravnickej osoby sa do vestnika posielaju, ak teda niekto hlada informacie o pravnickej osobe tak prehlada vestnik, A k uplnej informacii musi aj dalsie zdroje. Cim menej bude informacii vo vestniku, tym bude mat vyssiu pridanu hodnotu napriklad finstat, ktory taketo udaje zbiera z roznych zdrojov. Je toto cielom ?
Pretoze z pohladu IT urobit jeden push do vestnika nie je zlozite a zvysuje to hodnotu informacii vo vestniku.
Nesuvisi to ani s ulohou 1x a dost, kedze to nerobi ziadatel ale urobi to zanho system.
Aka je teda motivacia : je za tym lobbing firiem ktore davaju dohromady udaje z roznych registrov ?
Alebo akademicka uvaha ze udaje maju byt len tam kde vznikaju a kazda duplicita je od diabla ?
( a tam by bola na mieste suchalovska otazka: Uz ste niekedy programovali nieco co sa pouzivalo ? )

Zatiaľ diskusia o rozsahu spracúvania osobných údajov “zo zákona” nie je veľmi konštruktívna. Ak totiž základnou požiadavkou (v tejto chvíli už nariadenia, ktoré je nad našimi zákonmi) je, že spracúvať je možné iba údaje nevyhnutné na dosiahnutie účelu, tak by ma ozaj zaujímalo, na čo je v registri MNO (a sto ďalších) potrebný údaj o dátume narodenia štatutára.
Historická odpoveď je jasná: aby bola možné identifikovať fyzickú osobu. Ďalšia pomocná odpoveď bola, že pomocou redundatných údajov (RČ, DNAR atď.) sa zvyšuje šanca na zistenie správnej informácie aj v prípade chyby v niektorom z nich - napr. chyba pri prepise dokumentov, nečitateľný zápis atď.

Akurát že v dnešnej IT dobe sa tieto veci riešia ináč - na idenfikáciu osoby máme (resp. máme mať) jednoznačný identifikátor. Momentálne sú zo zákona 3: RČ podľa zákona o RČ, RČ+meno+priezvisko podľa zákona o eGov, “identifikátor fyzickej osoby” v RFO podľa §23a.1.d.16 zákona 253/1998, a to sa už v minulom tisícročí hovorilo o novom BIFO.

Na podaní by sa mal uviesť iba tento identifikátor. Ak na vstupe z ľubovoľného dôvodu sú iné údaje - špecificky ak dotknutá osoba je osobne prítomná - vykoná sa stotožnenie FO voči referenčnému registru (RFO je vyhlásené za ref. reg. už vyše roka) a do registra sa zapisuje už iba tento identifikátor. Okrem iného sa tým navždy vyrieši otázka typu, či a ako pri zmene trvalého bydliska osoby sa tieto údaje majú/môžu prepísať v registri.

Super. Som za to, aby na tejto nástenke bola špeciálna sekcia “Register MNO” a v nej iba viedli linky na web registra MNO s podstránkami, alebo vyhľadaním denných zmien.
(To stále znamená neposielať informácie z registra do vestníka.)

Súvaha a výkaz ziskov a strát (neúplná účtovná závierka) sa do 31. decembra 2013 zverejňovali v Obchodnom vestníku podľa § 21 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

No, “jeden push” bude v tomto prípade integrácia vestník - register, storage riešenie na strane vestníka a úprava webu vestníka. (V návrhu zákona sa pritom píše “registrujúci orgán” [zasiela údaje do vestníka], čiže tých push-ov bude viac.)
Mojím geniálnym návrhom spraviť iba preklik som práve štátu ušetril minimálne 50 KEur - odmenu prosím poslať na účet S.D. Prevádzku veľkoryso nerátam.

Mám to z vlastnej hlavy (až sa to skoro bojím povedať), takéto firmy poznám, zatiaľ za nič takéto nelobovali. A teraz ma prosím presvedč, že je pre spoločnosť výhodnejšie financovať túto časť obchodného vestníka zo spoločných peňazí, ako mať platený produkt pre toho kto ho potrebuje. Prípadne porovnajme kvalitu. Možno som idealista čo si žije vo svojej bubline, ale nepoznám nikoho, kto sa prehŕňa povedzme v časti vestníka “obchodný register”, zato skoro každý v mojom okolí vie použiť orsr.sk, a ak potrebuje niečo špeciálne, používa (platenú) monitorovaciu službu.

Oh áno (aj používa). Je to oveľa väčšia zábava ako písať do MPK.

nie, miesto volania sluzby s pracnostou hodinu si prave navrhol zmenu obchodneho vestnika svpracnostou aspon 100 hodin a nasledne znefukcnil vsetky sw ktore beru info z vestnika priama skoda cca 5000. pripadne je mozne ze si nepozrel pred tym vestnik, kedze poslanie niecoho do vestnika je poslanie plain textu cez existujuce rozhranie. kazdy robot prehladavajuci vestnik by linku nespracoval, ak je teda cielom toto. tak ostava dufat ze predkladatel bude menej osvieteny

Dakujeme za vase pripomienky, pracujeme s nimi. Pocas buduceho tyzdna ich vsetky ideme vyhodnocovat. Na margo zasielania informacii do Obchodneho Vestnika - nasim cielom bolo, aby vsetky zmeny zapisovanych informacii boli niekde “oznamene”… denne sa vykonavaju desiatky az stovky zmien v udajoch a nie vsetci su IT zdatni, aby si dokazali tieto zmeny automatizovane sledovat… preto sme mali navrh, aby kazda zmena bola automaticky (register MNO -> Obchodny Vestnik) publikovana - OV je dennik, elektronicky, takze sme v tom nevideli ziadnu “zbytocnu” manualnu robotu okrem jednorazovej integracie. Nasim cielom bolo teda, aby ludia bez schopnosti stahovat a spracovavat open data mali kedykolvek citatelnu informaciu o zmenach, ktore sa v neziskovom sektore deju. Pokial sa vam to vsak zda zbytocne, zamyslime sa nad tym, ci
a ako to zo zakona dat prec. Aka by bola alternativa pre beznych ludi, aby mali informacie o zmenach? Sledovat denne register s cca 60000 subjektami nie je cesta…