Koncom roka 2014 sme sa zúčastnili priamo menšieho tendríka na web pre Kunsthalle v Bratislave (išlo o sumu do 20 tisíc eur). Nakoniec sme to nevyhrali, lebo po druhom neúspešnom druhom kole vypísali tretie s podmienkami, ktoré sme nespĺňali, a ktoré nemali opodstatnenie. Úspešný dodávateľ vytvoril toto http://www.kunsthallebratislava.sk/
Zrušenie druhého kola sme navrhli my, keďže zadanie bolo zmätočné a jediné rozumné riešenie (okrem neúčasti) bolo dať maximálnu možnú cenu, pretože miera neistoty v zadaní bola veľmi veľká. Nakoniec to zrušili ale nové zadanie skopírovalo to pôvodné plus sa doplnilo o nezmyselné diskriminačné požiadavky (citujem: “Verejný obstarávateľ bude uznávať zo zoznamu uskutočnených služieb len tie služby, ktoré sa tykali tvorby www stránok v Open Source riešeniach v redakčných systémoch Drupal, Wordpress, alebo Joomla”). Už som to ale nemal silu riešiť (miera byrokracie bola obrovská!)
Komunikácia s úradníčkami o samotnom zadaní tendra bol tiež zážitok. K zadaniu sme mali otázky, ktore sme im poslali v exceli, aby tam mohli doplniť odpovede. Naspäť sa nám vrátil sken vytlačenej tabuľky s dopísanými odpoveďami. Zadanie nebolo písané ako súbor požiadaviek na funkčnosť a obsah ale ako harmonogram vývoja, z ktorého viacerým bodom tie úradničky nemali šancu rozumieť (citujem: “SEO optimalizácia”, “HTML kódovanie hlavnej stránky a šablón podstránok”, atď.) a je mi záhadou, kto ho spísal.
Veľkým problémom je okrem korupcie aj neschopnosť úradníkov vytvárať zmysluplné zadania. Súčasťou riešenia zlej situácie s vynakladaním peňazí do IT by malo byť vzdelávanie úradníkov, vytváranie “kuchárskych kníh” na časti IT systémov (ako webstránky, čo je CMS, atď.), možnosti konzultácie. Príprava zadaní je tiež dielo a buď nech ho robí odborne podkutá jednotka v rámci štátu alebo nech sa to tendruje ako prvá časť projektov.
jeden z velkych goalov tejto platfromy je, aby sa pripadne aj tu ti trosku sofistikovanejsi uradnici prisli poradit, pripadne nasli ludi / konzultantov, ktori im radi a nezavysle pomozu. myslim, ze sa tu najde takych vela.
druhy je, aby sa tu presne taketo pribehy davali. aby bolo viacerym ludom jasne, aky level to tu v state zijeme.
Správne by príprava zadania mala byť obstaraná samostatne. V tomto prípade by ani nedošlo k rozdeleniu predmetu zákazky.
Problém ale skôr vidím v nájdeni dodávateľa na túto činnosť (špeciálne v prípade malého webu). Ale to je len môj súkromný a možno trochu skreslený pohľad.
Tento tendrík mimochodom nebol v žiadnom z verejných registrov a dostali sme sa k nemu viacmenej náhodne. Ževraj sa minulý rok podarilo do zákona prepašovať zmenu, ktorá povinnosť zverejnovať aj tieto menšie veci zmenila na možnosť a už to (skoro) nikto nerobí.
Začnem tým obstarávaním. Zakázky do 20 000 EUR (ak niesú bežne dostupné) sa obstarávajú takzvaným prieskumom trhu (§9 odst.9). Obstarávateľ nemusí pri tomto postupe nič zverejňovať (ale môže ak chce mať viac uchádzačov) a stačí mu osloviť troch uchádzačov. Z nich vyberie víťaza. Nezmenilo sa to minulý rok, ale platí to minimálne od roku 2005.
Problém v nájdení dodávateľa je skôr taká moja úvaha. A asi to do tejto diskusie ani nepratrí.
Ako som spomínal, možno mám na to trochu skreslený pohľad, ale myslím si to preto, že táto suma sa musí odrátať z tých 20 000. To znamená, že o sumu za prípravu zadania sa zníži suma za realizáciu. Z toho vyplýva, že bude silný tlak, aby bola suma za prípravu zadania čo najnižšia. Ty ako dodávateľ na to musíš nasadiť najschopnejších zamestancov (hociktorý programátor ti to nenapíše) ale nezabezpečí ti to ďalšiu prácu pre ostatných.
Díky za objasnenie postupu pri zakázkach do 20k eur. Podľa mňa absencia povinnosti zverejniť takúto zakázku v nejakom verejnom registri je neobhájiteľná a musí sa táto diera zalepiť. Nech to kľudne zostane v režime “prieskum trhu” ale nech majú povinnosť to zverejniť. Či je nejaká rozumná argumentácia, prečo je tento stav ok?
Zadanie nemôže písať dodávateľ, resp. potenciálny dodávateľ. To by bol konflikt záujmov. Okrem iného preto, lebo by nemohol kontrolovať plnenie zadania, teda samého seba. Podľa mňa je dôležité premyslieť akým spôsobom chceme zabezpečiť vznik dobrých zadaní a kontrolu ich napĺňania. Niečo som už spomenul v prvom príspevku: “kuchárske knihy”, vzdelávanie úradníkov, možnosti konzultácie (buď štátny úrad alebo vytendrovaná firma len na zadania?) alebo kompletný outsourcing vypracovania zadaní a dozoru nad ich plnením (cez samostatné tendre, pri väčších veciach).
Ak sa bavime o waterfall, tak sa z mojho pohladu stat prilis malo vyuziva rola Quality Assurance. V zahranici som videl ovela viac takychto roli, ktori davali pozor na to ako napr. vyzeraju zadania projektov a challenge-ovali ich (v zastupeni klienta). Tato kapacita moze kludne sediet aj u klienta, nemusi to byt nakupovana sluzba.
Zákon umožňuje použiť aj iné ako 9/9.Je vecou obstarávateľa či nepoužije nadlimitku. Je to síce somarina ale je to možnosť. Okrem toho tu máme dobrovoľnú transparentnosť.
Zadanie nebolo písané ako súbor požiadaviek na funkčnosť a obsah ale ako harmonogram vývoja, z ktorého viacerým bodom tie úradničky nemali šancu rozumieť (citujem: “SEO optimalizácia”, “HTML kódovanie hlavnej stránky a šablón podstránok”, atď.) a je mi záhadou, kto ho spísal.