ja len otazka, preco si myslis ze prezident nie je pravnicka osoba ? Podla mna je to pravnicka osoba verejneho prava, je rozdiel medzi fyzickou osobou prezidentom a instituciou prezidenta. Ale pokial viem tak nema ICO, to ma len kancelaria.
Ale ked ideme k problemu, tak nas asi zaujimaju dokumenty spravneho poriadku a sudne rozhodnutia. A tam je mozne pecat pouzivat.
pravnicka osoba “prezident” neexistuje, existuje len fyzicka osoba, ktora bola zvolena a ma pravomoci prezidenta.
eidas neumoznuje pecat pouzivat fyzickym osobam - napr. sudcovia, notari, exekutori a pod. (mozno 50-60 % vsetkych rozhodnuti vydavaju oni a tieto nemozu byt pecatene).
vies to odkazat na nieco v zakonoch ? Nie som pravnik ale mam iste pochybnosti. Pravnicka osoba je pojem z obchodneho prava, v obcanovi sa uvadza ze ak je stat ucastnikom obciansko pravnych vztahov tak je stat pravnickou osobou. A prezident je sucastou statu, podobne ako sudca, notar atd.
Je teda nejaky vyklad ze to tak nie je ?
Prakticky vidim rozdiel v tom ze pecat je technicky server, ktory nekontroluje obsah, len garantuje ze ho vydala dana institucia. Co moze podla mna byt aj sud.
Súhlasím že rozhodnutia súdu môžu byť v pohode autorizované pečaťou súdu - len sa musí zmeniť CSP. Veď už aj v tom názve je obsiahnuté že ide o dokument súdu, nie sudcu.
ano, ale to je zmena lahka. Ale mal by byt ustaleny nazor odbornej verejnosti ci je to tak spravne
Prezident nie je institucia, ale funkcia. Instituciou je Kancelaria prezidenta.
prezident je institucia :), tak to je. Tak to chape slovnik, tak to de facto chapu aj ludia. Rovnako ako je institucia monarcha.
Aky slovnik to tak chape? Staci si pozriet Ustavu SR (clanok 101) a nikde sa tam o prezidentovi ako o “institucii” nepise, na rozdiel od funkcii… Podla mna je too rovnako ako napr. Najvyssi sud alebo Generalna prokuratura - co su institucie - versus Predseda NS / Generalny prokurator - co su funkcie… Ale tiez nie som pravnik, takze hadat sa nebudem… 
slovo institucia je starsie a sirsie ako nasa ustava :), nie je to pravny ale filozoficky termin. Ale v tejto debate je to okrajove.
ale napr:https://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=inštitúcia
To uz skor instancia ako institucia… aj ked to niektore slovniky povazuju za synonyma…
Tak keď sme pri ústave, prezident tam je ako fyzická osoba, “úrad” a “funkcia”.
Nepochybne “Prezident SR” je správny orgán (ako som písal vyššie), čo je tá “inštitúcia” o ktorej píše @vliv2 .
Určite “Prezident SR” nie je funkcia v Kancelárii prezidenta SR - viď. zákon č.16/1993 (napr. štatutárom KPr je “vedúci”).
Detto platí povedzme pre “Predseda vlády SR”, “Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu”.
Pre túto diskusiu je však dôležité, či “Prezident SR” môže mať svoju kvalifikovanú elektronickú pečať. Ja osobne som za, a nech je aj okrasná.
Akurát je otázka, či teda “Prezident SR” je právnická osoba v zmysle eIDAS.
Síce ako tu @vliv2 trefne uviedol, podľa §21 ObZ “Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.”, lenže tu práve riešime výkon verejnej moci (autorizáciu rozhodnutí), čo občianskoprávny vzťah nie je.
Asi by stačilo doplniť podobnú vetu do zákona o eGov, alebo zákona č.272/2016, napr.: “Pre účely používania kvalifikovanej elektronickej pečate je orgán verejnej moci právnickou osobou.” To by bol taký správne konštruktívny prístup, nie písať do zákonov zbytočne detailné technikálie…
Btw. existuje “Štátna pečať Slovenskej republiky”. Môže byť aj elektronická? Ak áno, komu sa vydáva?
može to byť ustálené takto
Na účely autorizácie podľa nariadenia eIDAS je orgán verejnej moci právnickou osobou.
je tiež nadbytočné spomínať kvalifikovanú časovú p
vizualizovaná podoba kvalifikovanej pečate by mala vychádzať s úradnej pečate
§ 1 Štátne symboly Slovenskej republiky
(1)
Štátne symboly Slovenskej republiky, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna,1) možno vyobrazovať, zhotovovať a používať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(2)
Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky.
Štátny znak na úradných listinách
(1)
Štátnym znakom sa označujú len úradné listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu alebo ktorými sa úradne osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia.
(2)
Štátne orgány a ustanovizne uvedené v § 3 ods. 1 používajú štátny znak takto:
b)
na ostatných úradných listinách, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu alebo osvedčenie dôležitých skutočností alebo oprávnení, sa používa odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
nuž stovky tisíc rozhodnutí súdov/exekútorov/notárov za posledný rok a pol nemá odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom
Štátna pečať Slovenskej republiky je v zmysle Ústavy SR štátnym sybolom.z povahy veci nie je elektronická 
našťastie
§ 12 Štátna pečať Slovenskej republiky
(1)
Štátna pečať Slovenskej republiky6) (ďalej len „štátna pečať“) je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pričom farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate je lipový lístok. Priemer štátnej pečate je 45 mm.
(2)
Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.
(3)
Pečatidlo štátnej pečate uschováva prezident Slovenskej republiky.
(4)
Vyobrazenie štátnej pečate tvorí prílohu č. 4 tohto zákona.
organy verejnej moci = spravne organy, sudy, exekutori a notari pri vykone cinnosti. cize rozdiel ziadny, ovm je stresny pojem…
ale problem nastava ked ako ovm chapeme nejaky organ verejnej spravy…kym prvy sa viaze na cinnost nejakeho utvaru ovs, tak druhy sa viaze na subjekt ako pravnicku osobu…ergo nie je spravne povedat ze ministerstvo je samo o sebe ovm ale niektore jeho utvary su ovm pri vykone verejnej moci…aj sud nemusi byt ovm stale pri kazdej cinnosti…napr pri zamestnavani urcite ovm nie je…
co z toho vyplyva? ze pojem ovm je pouzivany nespravne ak ho viazeme na subjekt (staticky) namiesto na konkretnu cinnost (dynamicky) subjektu…
Čiže chceš povedať, že subjekt (napr. ministerstvo), je v role orgánu verejnej moci vtedy, ak vykonáva verejnú moc, ak robí niečo čo nie je výkonom verejnej moci (napr. kupuje toaletný papier), tak nie je OVM, správne?
Ok tak nejak to je ze na ministerstve je mnoho organizacnych usekov, ale iba niektore vykonavaju verejnu moc.
Skoda je ze asi nemame v zakone nikde definovany pojem co to vobec ta verejna moc je ked to maju urady uz vykonat…
nemam prehlad ci uz niekde v legislative to je definovane alebo je to len nejaky pojem vychadzajuci z dlhorocnej praxe, ale snad sa da opriet o tento dokument, kde sa tymto problemom co to je verejna moc zaoberal fedaralny ustavny sud:
https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/uznesenie%20OVM.pdf
Podľa mňa sa bavíme o dvoch rovinách.
Prvá sa týka takpovediac statusu, teda kto je OVM. Podľa mňa platí, ze za OVM sa považujú nielen tie orgány, pri ktorých je výkon verejnej moci základným a výlučným dôvodom ich existencie, ale aj tie, ktoré sú OVM na základe povahy svojej vecnej pôsobnosti a účinkov aktov, vydávaním ktorých túto pôsobnosť realizujú. V ľudskej reči a zjednodušene, sú orgány, ktoré sú zriadené výlučne na to, aby vo zverejnej oblasti pôsobnosti plnili funkcie štátu tým, že túto oblasť regulujú a v nej rozhodujú (typicky ministerstvá). A potom sú také, ktoré nie sú primárne zriadené na tento účel, ale v časti ich činnosti im bol zákonom zverený nejaký “úsek správy štátu”, v ktorom typicky rozhodujú, opakovane a “trvalo” - napríklad stavovské komory.
Druhá rovina sa týka činnosti, nie statusu. A tu platí, že aj keď je ministerstvo takpovediac z povahy veci OVM, tak vykonáva aj činnosti, kde nie je v postavení OVM - presnejšie povedané, kde nevystupuje z pozície “štátnej autority” a nevykonáva verejnú moc - napríklad ak vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, niečo si prenajíma, kupuje a pod.
Ano, presne to chcem tym povedat.
Zaroven tym chcem dosiahnut, aby sme rozlisovali medzi pojmami subjekt a institucia, pretoze viazanie a pouzivanie pojmu organ verejnej moci pri instituciach je nespravny (MF SR ako institucia je organom verejnej spravy), pricom spravny je pri subjektoch (útvaroch ako napr. Sekcia auditu a kontroly MF SR, ktorá je ako subjekt organom verejnej moci).
Z toho vyplyva ze:
O tomto nie je pocyhbnost. Problemom je, ze v eGove chyba staticka definicia (cez status) toho kto je OVM, nakolko terajsia dynamicka definicia (cez cinnost) je nedostatocna a cez dva priklady vysvetlim preco.
V roku 2013, ked NASES zriadi a aktivoval schranky vsetkym instituciam verejnej spravy (organom, podriadenym organizaciam, organizaciam zriadenych zakonom, apod), ktorych automaticky povazoval za OVM, aj ked nerealizovali vykon verejnej moci.
Priklad 1 je Environmentálny fond, ktorému NASES rovnako zriadil a aktivoval schránku, aj ked Fond v ziadnej cinnosti nerealizoval vykon verejnej moci. EF sa voci tomu ohradil a nechal si MŽP potvrdit, ze nie je OVM a s tymto stanoviskom poziadal NASES o deaktivaciu. EF sice administrativne spracovava dotacie, ale samotne prerozdelovanie, cize to, kto dotaciu dostane (co je mozne povazovat za vykon verejnej moci, aj ked existuje dlhodoba diskusia o tom, ci je poskytovanie dotacii vykonom verejnej moci) realizuje minister ŽP. Kto má mat schranku podla definicie vykonu verejnej moci?
Priklad 2 je Narodna dialnicna spolocnost, ktorej NASES rovnako zriadil a aktivoval schránku pretoze mala konanie v ktorom vykonaval nejaky jej utvar verejnu moc. NDS sa tejto kompetencie zmenou zakona zbavila, cim prisla (jej utvar) o status orgán verejnej moci…
Co tym chcem povedat, je to, ze pokial budeme mixovat dynamicky pojem organ verejnej moci so statickym pojmom organ verejnej spravy tak v tom bude chaos…
mozno by stacilo porozmyslat nad “zanesenim” existujucej legalnej statickej definicie toho kto a co je organom verejnej moci zo zakona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci do zakona o eGovernmente…
Pokiaľ ide o schránky, tak sa to predsa teoreticky rieši podľa §12.2 ZeGov - pre každé právne postavenie má byť samostatná schránka. Aktivovať zo zákona sa teda môže schránka v postavení OVM.
Ešte treba ľudí naučiť rozlišovať, kedy komunikujú s orgánom a kedy bez neho. 
Čochvíľa budú aj tak všetky schránky PO aktivované, takže problém ktorý opisuješ už nebude… (resp. zostane iba pri FO, ktoré môžu konať v postavení OVM).
Ináč teória o “OVM podľa činnosti” má v zákone o eGov niekoľko trhlín. Napr. výkon zaručenej konverzie zrejme výkonom verejnej moci je. Potom podľa tejto definície každý kto ZK vykonáva je (v tejto veci) OVM. Avšak v §35.3 sa píše, že ZK vykonávajú OVM a ešte nejaké iné subjekty.
IUS, prepac, ale tu zjavne siris bludy. Aj kvalifikovana elektronicka pecat je sucastou infrastruktury verejneho kluca (PKI) a vydava sa certifikacnou autoritou. Jedinny rozdiel v porovnani s kvalifikovanym certifikatom pre elektronicky podpis je v tom, ze pecat je mozne vydat len pravnickej osobe a tu pri vydavani KC pre pecat zastupuje v konani pri vydavani KC statutar alebo nim splnomocnena osoba. S touto osobou je potom u CA zviazany verejny kluc, na ktory bol dany KC vydany a zaroven tato osoba podpisuje v mene pravnivkej osoby s CA zmluvu o vydani a pouzivani KC pre pecat. Ak potom niekto vyhotovi kvalifikovanu elektronicku pecat, tak CA bude tvrdit, ze zodpovedna osoba za jej vutvirenie je prave tato osoba, aj ked v samotnom certifikate figuruje len meno pravnickej osoby a nie meno zodpovednej fyzickej osoby.
Tiez sa mi v tejto diskusii zda, ze sa v mene zjednodusenia zabuda na velky rozdiel v pravnej sile kvalifikovaneho podpisu (ekvivalent vlastnorucneho podpisu) a kvalifikovanej pecate (preukazatelnost povodu a integrity). Bude zaujimave hladat zodpovednu osobu, ak sa nahodou pecat vyskytne pod chybnym rozhodnutim.