Vypustenie podpisu ako nalezitosti uradneho rozhodnutia (pri listinnych rozhodnutiach by ostal, pri elektronickych by ho nahradila elektronicka pecat)

ja len otazka, preco si myslis ze prezident nie je pravnicka osoba ? Podla mna je to pravnicka osoba verejneho prava, je rozdiel medzi fyzickou osobou prezidentom a instituciou prezidenta. Ale pokial viem tak nema ICO, to ma len kancelaria.

Ale ked ideme k problemu, tak nas asi zaujimaju dokumenty spravneho poriadku a sudne rozhodnutia. A tam je mozne pecat pouzivat.

1 Like

pravnicka osoba ÔÇťprezidentÔÇŁ neexistuje, existuje len fyzicka osoba, ktora bola zvolena a ma pravomoci prezidenta.

eidas neumoznuje pecat pouzivat fyzickym osobam - napr. sudcovia, notari, exekutori a pod. (mozno 50-60 % vsetkych rozhodnuti vydavaju oni a tieto nemozu byt pecatene).

vies to odkazat na nieco v zakonoch ? Nie som pravnik ale mam iste pochybnosti. Pravnicka osoba je pojem z obchodneho prava, v obcanovi sa uvadza ze ak je stat ucastnikom obciansko pravnych vztahov tak je stat pravnickou osobou. A prezident je sucastou statu, podobne ako sudca, notar atd.
Je teda nejaky vyklad ze to tak nie je ?
Prakticky vidim rozdiel v tom ze pecat je technicky server, ktory nekontroluje obsah, len garantuje ze ho vydala dana institucia. Co moze podla mna byt aj sud.

S├║hlas├şm ┼że rozhodnutia s├║du m├┤┼żu by┼ą v pohode autorizovan├ę pe─Źa┼ąou s├║du - len sa mus├ş zmeni┼ą CSP. Ve─Ć u┼ż aj v tom n├ízve je obsiahnut├ę ┼że ide o dokument s├║du, nie sudcu.

ano, ale to je zmena lahka. Ale mal by byt ustaleny nazor odbornej verejnosti ci je to tak spravne

Prezident nie je institucia, ale funkcia. Instituciou je Kancelaria prezidenta.

prezident je institucia :), tak to je. Tak to chape slovnik, tak to de facto chapu aj ludia. Rovnako ako je institucia monarcha.

Aky slovnik to tak chape? Staci si pozriet Ustavu SR (clanok 101) a nikde sa tam o prezidentovi ako o ÔÇťinstituciiÔÇŁ nepise, na rozdiel od funkciiÔÇŽ Podla mna je too rovnako ako napr. Najvyssi sud alebo Generalna prokuratura - co su institucie - versus Predseda NS / Generalny prokurator - co su funkcieÔÇŽ Ale tiez nie som pravnik, takze hadat sa nebudemÔÇŽ :slight_smile:

slovo institucia je starsie a sirsie ako nasa ustava :), nie je to pravny ale filozoficky termin. Ale v tejto debate je to okrajove.
ale napr:https://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=inštitúcia

To uz skor instancia ako instituciaÔÇŽ aj ked to niektore slovniky povazuju za synonymaÔÇŽ

Tak ke─Ć sme pri ├║stave, prezident tam je ako fyzick├í osoba, ÔÇť├║radÔÇŁ a ÔÇťfunkciaÔÇŁ.
Nepochybne ÔÇťPrezident SRÔÇŁ je spr├ívny org├ín (ako som p├şsal vy┼í┼íie), ─Źo je t├í ÔÇťin┼ítit├║ciaÔÇŁ o ktorej p├ş┼íe @vliv2 .
Ur─Źite ÔÇťPrezident SRÔÇŁ nie je funkcia v Kancel├írii prezidenta SR - vi─Ć. z├íkon ─Ź.16/1993 (napr. ┼ítatut├írom KPr je ÔÇťved├║ciÔÇŁ).
Detto plat├ş povedzme pre ÔÇťPredseda vl├ídy SRÔÇŁ, ÔÇťPodpredseda vl├ídy SR pre invest├şcie a informatiz├íciuÔÇŁ.

Pre t├║to diskusiu je v┼íak d├┤le┼żit├ę, ─Źi ÔÇťPrezident SRÔÇŁ m├┤┼że ma┼ą svoju kvalifikovan├║ elektronick├║ pe─Źa┼ą. Ja osobne som za, a nech je aj okrasn├í.
Akur├ít je ot├ízka, ─Źi teda ÔÇťPrezident SRÔÇŁ je pr├ívnick├í osoba v zmysle eIDAS.
S├şce ako tu @vliv2 trefne uviedol, pod─ża ┬ž21 ObZ ÔÇťPokia─ż je ├║─Źastn├şkom ob─Źianskopr├ívnych vz┼ąahov ┼ít├ít, je pr├ívnickou osobou.ÔÇŁ, len┼że tu pr├íve rie┼íime v├Żkon verejnej moci (autoriz├íciu rozhodnut├ş), ─Źo ob─Źianskopr├ívny vz┼ąah nie je.

Asi by sta─Źilo doplni┼ą podobn├║ vetu do z├íkona o eGov, alebo z├íkona ─Ź.272/2016, napr.: ÔÇťPre ├║─Źely pou┼ż├şvania kvalifikovanej elektronickej pe─Źate je org├ín verejnej moci pr├ívnickou osobou.ÔÇŁ To by bol tak├Ż spr├ívne kon┼ítrukt├şvny pr├şstup, nie p├şsa┼ą do z├íkonov zbyto─Źne detailn├ę technik├ílieÔÇŽ

Btw. existuje ÔÇť┼át├ítna pe─Źa┼ą Slovenskej republikyÔÇŁ. M├┤┼że by┼ą aj elektronick├í? Ak ├íno, komu sa vyd├íva?

mo┼że to by┼ą ust├ílen├ę takto
Na ├║─Źely autoriz├ície pod─ża nariadenia eIDAS je org├ín verejnej moci pr├ívnickou osobou.

je tie┼ż nadbyto─Źn├ę spom├şna┼ą kvalifikovan├║ ─Źasov├║ p

vizualizovan├í podoba kvalifikovanej pe─Źate by mala vych├ídza┼ą s ├║radnej pe─Źate

┬ž 1 ┼át├ítne symboly Slovenskej republiky
(1)
┼át├ítne symboly Slovenskej republiky, ktor├Żmi s├║ ┼ít├ítny znak, ┼ít├ítna vlajka, ┼ít├ítna pe─Źa┼ą a ┼ít├ítna hymna,1) mo┼żno vyobrazova┼ą, zhotovova┼ą a pou┼ż├şva┼ą len sp├┤sobom ustanoven├Żm t├Żmto z├íkonom.
(2)
Ka┼żd├Ż je povinn├Ż zachov├íva┼ą ├║ctu k ┼ít├ítnym symbolom Slovenskej republiky.

┼át├ítny znak na ├║radn├Żch listin├ích
(1)
┼át├ítnym znakom sa ozna─Źuj├║ len ├║radn├ę listiny, ktor├ę obsahuj├║ rozhodnutie alebo uznesenie ┼ít├ítneho org├ínu alebo ktor├Żmi sa ├║radne osved─Źuj├║ d├┤le┼żit├ę skuto─Źnosti alebo opr├ívnenia.
(2)
┼át├ítne org├íny a ustanovizne uveden├ę v ┬ž 3 ods. 1 pou┼ż├şvaj├║ ┼ít├ítny znak takto:
b)
na ostatn├Żch ├║radn├Żch listin├ích, ktor├ę obsahuj├║ rozhodnutie alebo uznesenie ┼ít├ítneho org├ínu alebo osved─Źenie d├┤le┼żit├Żch skuto─Źnost├ş alebo opr├ívnen├ş, sa pou┼ż├şva odtla─Źok ├║radnej pe─Źiatky so ┼ít├ítnym znakom.

nu┼ż stovky tis├şc rozhodnut├ş s├║dov/exek├║torov/not├írov za posledn├Ż rok a pol nem├í odtla─Źok ├║radnej pe─Źiatky so ┼ít├ítnym znakom

┼át├ítna pe─Źa┼ą Slovenskej republiky je v zmysle ├Üstavy SR ┼ít├ítnym sybolom.z povahy veci nie je elektronick├í :slight_smile: na┼í┼ąastie

┬ž 12 ┼át├ítna pe─Źa┼ą Slovenskej republiky
(1)
┼át├ítna pe─Źa┼ą Slovenskej republiky6) (─Ćalej len ÔÇ×┼ít├ítna pe─Źa┼ąÔÇť) je okr├║hla. V jej strede je vyobrazen├Ż ┼ít├ítny znak, pri─Źom farby znaku s├║ vyzna─Źen├ę heraldick├Żm ┼írafovan├şm. Okolo ┼ít├ítneho znaku je do kruhu umiestnen├Ż n├ípis (kruhopis) Slovensk├í republika. V dolnej ─Źasti kruhopisu ┼ít├ítnej pe─Źate je lipov├Ż l├şstok. Priemer ┼ít├ítnej pe─Źate je 45 mm.
(2)
┼át├ítna pe─Źa┼ą sa pou┼ż├şva na origin├íl listiny ├║stavy a ├║stavn├Żch z├íkonov Slovenskej republiky, medzin├írodn├Żch zml├║v, poverovac├şch list├şn diplomatick├Żch z├ístupcov a v ─Ćal┼í├şch pr├şpadoch, v ktor├Żch je jej pou┼żitie obvykl├ę.
(3)
Pe─Źatidlo ┼ít├ítnej pe─Źate uschov├íva prezident Slovenskej republiky.
(4)
Vyobrazenie ┼ít├ítnej pe─Źate tvor├ş pr├şlohu ─Ź. 4 tohto z├íkona.

organy verejnej moci = spravne organy, sudy, exekutori a notari pri vykone cinnosti. cize rozdiel ziadny, ovm je stresny pojemÔÇŽ
ale problem nastava ked ako ovm chapeme nejaky organ verejnej spravyÔÇŽkym prvy sa viaze na cinnost nejakeho utvaru ovs, tak druhy sa viaze na subjekt ako pravnicku osobuÔÇŽergo nie je spravne povedat ze ministerstvo je samo o sebe ovm ale niektore jeho utvary su ovm pri vykone verejnej mociÔÇŽaj sud nemusi byt ovm stale pri kazdej cinnostiÔÇŽnapr pri zamestnavani urcite ovm nie jeÔÇŽ
co z toho vyplyva? ze pojem ovm je pouzivany nespravne ak ho viazeme na subjekt (staticky) namiesto na konkretnu cinnost (dynamicky) subjektuÔÇŽ

3 Likes

─îi┼że chce┼í poveda┼ą, ┼że subjekt (napr. ministerstvo), je v role org├ínu verejnej moci vtedy, ak vykon├íva verejn├║ moc, ak rob├ş nie─Źo ─Źo nie je v├Żkonom verejnej moci (napr. kupuje toaletn├Ż papier), tak nie je OVM, spr├ívne?

Ok tak nejak to je ze na ministerstve je mnoho organizacnych usekov, ale iba niektore vykonavaju verejnu moc.
Skoda je ze asi nemame v zakone nikde definovany pojem co to vobec ta verejna moc je ked to maju urady uz vykonatÔÇŽ
nemam prehlad ci uz niekde v legislative to je definovane alebo je to len nejaky pojem vychadzajuci z dlhorocnej praxe, ale snad sa da opriet o tento dokument, kde sa tymto problemom co to je verejna moc zaoberal fedaralny ustavny sud:
https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/uznesenie%20OVM.pdf

Pod─ża m┼ła sa bav├şme o dvoch rovin├ích.

Prv├í sa t├Żka takpovediac statusu, teda kto je OVM. Pod─ża m┼ła plat├ş, ze za OVM sa pova┼żuj├║ nielen tie org├íny, pri ktor├Żch je v├Żkon verejnej moci z├íkladn├Żm a v├Żlu─Źn├Żm d├┤vodom ich existencie, ale aj tie, ktor├ę s├║ OVM na z├íklade povahy svojej vecnej p├┤sobnosti a ├║─Źinkov aktov, vyd├ívan├şm ktor├Żch t├║to p├┤sobnos┼ą realizuj├║. V ─żudskej re─Źi a zjednodu┼íene, s├║ org├íny, ktor├ę s├║ zriaden├ę v├Żlu─Źne na to, aby vo zverejnej oblasti p├┤sobnosti plnili funkcie ┼ít├ítu t├Żm, ┼że t├║to oblas┼ą reguluj├║ a v nej rozhoduj├║ (typicky ministerstv├í). A potom s├║ tak├ę, ktor├ę nie s├║ prim├írne zriaden├ę na tento ├║─Źel, ale v ─Źasti ich ─Źinnosti im bol z├íkonom zveren├Ż nejak├Ż ÔÇť├║sek spr├ívy ┼ít├ítuÔÇŁ, v ktorom typicky rozhoduj├║, opakovane a ÔÇťtrvaloÔÇŁ - napr├şklad stavovsk├ę komory.

Druh├í rovina sa t├Żka ─Źinnosti, nie statusu. A tu plat├ş, ┼że aj ke─Ć je ministerstvo takpovediac z povahy veci OVM, tak vykon├íva aj ─Źinnosti, kde nie je v postaven├ş OVM - presnej┼íie povedan├ę, kde nevystupuje z poz├şcie ÔÇť┼ít├ítnej autorityÔÇŁ a nevykon├íva verejn├║ moc - napr├şklad ak vstupuje do s├║kromnopr├ívnych vz┼ąahov, nie─Źo si prenaj├şma, kupuje a pod.

Ano, presne to chcem tym povedat.

Zaroven tym chcem dosiahnut, aby sme rozlisovali medzi pojmami subjekt a institucia, pretoze viazanie a pouzivanie pojmu organ verejnej moci pri instituciach je nespravny (MF SR ako institucia je organom verejnej spravy), pricom spravny je pri subjektoch (útvaroch ako napr. Sekcia auditu a kontroly MF SR, ktorá je ako subjekt organom verejnej moci).

Z toho vyplyva ze:

  1. organ verejnej moci je subjekt;
  2. organ verejnej spravy je institucia, pricom
  3. niektore jeho utvary vykonavaju verejnu moc a su teda organom verejnej moci;
  4. niektore jeho utvary nevykonavaju verejnu moc a su napriklad
    a) verejnym obstaravatelom,
    b) zamestnavatelom, apodÔÇŽ

O tomto nie je pocyhbnost. Problemom je, ze v eGove chyba staticka definicia (cez status) toho kto je OVM, nakolko terajsia dynamicka definicia (cez cinnost) je nedostatocna a cez dva priklady vysvetlim preco.

V roku 2013, ked NASES zriadi a aktivoval schranky vsetkym instituciam verejnej spravy (organom, podriadenym organizaciam, organizaciam zriadenych zakonom, apod), ktorych automaticky povazoval za OVM, aj ked nerealizovali vykon verejnej moci.

Priklad 1 je Environment├ílny fond, ktor├ęmu NASES rovnako zriadil a aktivoval schr├ínku, aj ked Fond v ziadnej cinnosti nerealizoval vykon verejnej moci. EF sa voci tomu ohradil a nechal si M┼ŻP potvrdit, ze nie je OVM a s tymto stanoviskom poziadal NASES o deaktivaciu. EF sice administrativne spracovava dotacie, ale samotne prerozdelovanie, cize to, kto dotaciu dostane (co je mozne povazovat za vykon verejnej moci, aj ked existuje dlhodoba diskusia o tom, ci je poskytovanie dotacii vykonom verejnej moci) realizuje minister ┼ŻP. Kto m├í mat schranku podla definicie vykonu verejnej moci?

Priklad 2 je Narodna dialnicna spolocnost, ktorej NASES rovnako zriadil a aktivoval schr├ínku pretoze mala konanie v ktorom vykonaval nejaky jej utvar verejnu moc. NDS sa tejto kompetencie zmenou zakona zbavila, cim prisla (jej utvar) o status org├ín verejnej mociÔÇŽ

Co tym chcem povedat, je to, ze pokial budeme mixovat dynamicky pojem organ verejnej moci so statickym pojmom organ verejnej spravy tak v tom bude chaosÔÇŽ

mozno by stacilo porozmyslat nad ÔÇťzanesenimÔÇŁ existujucej legalnej statickej definicie toho kto a co je organom verejnej moci zo zakona o zodpovednosti za ┼íkodu sp├┤soben├║ pri v├Żkone verejnej moci do zakona o eGovernmenteÔÇŽ

1 Like

Pokia─ż ide o schr├ínky, tak sa to predsa teoreticky rie┼íi pod─ża ┬ž12.2 ZeGov - pre ka┼żd├ę pr├ívne postavenie m├í by┼ą samostatn├í schr├ínka. Aktivova┼ą zo z├íkona sa teda m├┤┼że schr├ínka v postaven├ş OVM.
E┼íte treba ─żud├ş nau─Źi┼ą rozli┼íova┼ą, kedy komunikuj├║ s org├ínom a kedy bez neho. :wink:
─îochv├ş─ża bud├║ aj tak v┼íetky schr├ínky PO aktivovan├ę, tak┼że probl├ęm ktor├Ż opisuje┼í u┼ż nebudeÔÇŽ (resp. zostane iba pri FO, ktor├ę m├┤┼żu kona┼ą v postaven├ş OVM).

In├í─Ź te├│ria o ÔÇťOVM pod─ża ─ŹinnostiÔÇŁ m├í v z├íkone o eGov nieko─żko trhl├şn. Napr. v├Żkon zaru─Źenej konverzie zrejme v├Żkonom verejnej moci je. Potom pod─ża tejto defin├şcie ka┼żd├Ż kto ZK vykon├íva je (v tejto veci) OVM. Av┼íak v ┬ž35.3 sa p├ş┼íe, ┼że ZK vykon├ívaj├║ OVM a e┼íte nejak├ę in├ę subjekty.

1 Like

IUS, prepac, ale tu zjavne siris bludy. Aj kvalifikovana elektronicka pecat je sucastou infrastruktury verejneho kluca (PKI) a vydava sa certifikacnou autoritou. Jedinny rozdiel v porovnani s kvalifikovanym certifikatom pre elektronicky podpis je v tom, ze pecat je mozne vydat len pravnickej osobe a tu pri vydavani KC pre pecat zastupuje v konani pri vydavani KC statutar alebo nim splnomocnena osoba. S touto osobou je potom u CA zviazany verejny kluc, na ktory bol dany KC vydany a zaroven tato osoba podpisuje v mene pravnivkej osoby s CA zmluvu o vydani a pouzivani KC pre pecat. Ak potom niekto vyhotovi kvalifikovanu elektronicku pecat, tak CA bude tvrdit, ze zodpovedna osoba za jej vutvirenie je prave tato osoba, aj ked v samotnom certifikate figuruje len meno pravnickej osoby a nie meno zodpovednej fyzickej osoby.
Tiez sa mi v tejto diskusii zda, ze sa v mene zjednodusenia zabuda na velky rozdiel v pravnej sile kvalifikovaneho podpisu (ekvivalent vlastnorucneho podpisu) a kvalifikovanej pecate (preukazatelnost povodu a integrity). Bude zaujimave hladat zodpovednu osobu, ak sa nahodou pecat vyskytne pod chybnym rozhodnutim.