Verejná konzultácia k Centrálnemu informačnému systému štátnej služby

Ad multikriteriálna analýza: toto je vec ktorú vymyslelo ÚHP, nie my. Ale asi sa zhodneme, že doteraz boli CBA rozprávkové a dať im exaktnejší zmysel je iba dobrý nápad.

Detaily ako to funguje môže povedať @matej.kurian @metjush alebo za nás @janhargas .

multikriterialna analyza je v podstate zhodnotenie navrhnutych alternativ voci vopred definovanym kriteriam. Treba si to predstavit ako maticu kde na jednej osi su alternativy a na druhej su kriteria (ako napr. udrzatelnost, moznost zapojit sirsi IT sektor, otvorenost, atd atd). Alternativy sa hodnotia zvacsa na rozpati od “uplne plni”/ “ciastocne plni”/ “uplne neplni”

Ako by toto mala studia zohladnovat? Mala by studia definovat v ramci jednotolivych alternativ aj napr. technologie a teda aj ich dopad na ekonomicky rozmer navehovanej alternativy?

Chalani, aj pre iné IT projekty alebo štúdie, ak máme tieto kritériá, viete dať linky kde sú uvedené??

lebo som nenašiel ani na stránke UPVII ani UHP takúto metodiku. Zatiaľ som našiel len metodickom pokyne UPVpII k vypracovaniu CBA a tam sú kritériá len nasledovné:

Účelom finančnej analýzy je odôvodnenie nutnosti nenávratného finančného príspevku pre realizáciu projektu a ubezpečenie poskytovateľa, že projekt po ukončení financovania z prostriedkov nenávratného finančného príspevku bude finančne udržateľný a samonosný. Na tomto základe by mala byť stanovená primeraná úroveň pomoci.
Cieľom finančnej analýzy je stanoviť ziskovosť projektu s ohľadom na oprávnenosť použitia nenávratného finančného príspevku určeného ziskovosťou projektu na základe posúdenia čistej súčasnej hodnoty investície, ktorá je bez zohľadnenia zdrojov financovania a teda aj NFP záporná a po zohľadnení zdrojov financovania (teda aj NFP), pričom NFP má byť poskytnutý v takej miere, aby sa znížili investičné náklady na úroveň, keď čistá súčasná hodnota investície za dané obdobie a pri stanovenej diskontnej sadzbe bude rovná 0.
Účelom CBA je preukázať, že projekt je z hospodárskeho hľadiska vhodný a prispieva k cieľom regionálnej politiky EÚ a SR na základe porovnania speňažených ale aj nespeňažených hmotných a nehmotných príspevkov a nákladov.
Cieľom CBA je preukázať pri štrukturálne významných investíciách, že ekonomická čistá súčasná hodnota za dané obdobie a pri stanovenej sociálnej diskontnej sadzbe je kladná. V prípade zápornej ekonomickej čistej súčasnej hodnoty investície navrhovaný projekt nemá byť podporený z verejných prostriedkov. Pod štrukturálne významnými projektmi sú myslené projekty, ktoré v danom sektore či regióne môžu merateľné ovplyvniť jeho ďalší stav…

…vies mi poradit presne kde to v NKIVS je, lebo to tam hladam a neviem to najst…

V NKIVS (kapitola 3.3 - Pristup k informatizacii) je uvedená táto formulácia “Kľúčové projektové dokumenty v rámci informatizácie budú tvorené participatívne a posúdené v procese verejného pripomienkovania v postupe vychádzajúcom z medzirezortného pripomienkovacieho konania.”

Ten zvysok v nasej pripomienke k CISŠS je len vysvetlenie, čo sme navrhovali UPVII ako zavedenie tohto zámeru z NKIVS do praxe.

2 Likes

Vyhodnotenie pripomienok z verejnej konzultácie nájdete na https://www.nases.gov.sk/vyhodnotenie-pripomienkoveho-konania-2/index.html

1 Like

Na RV bolo dnes schvalovanie SU pre CISSS prerusene, verejnu konzultaciu si teda NASES zopakuje v zmysle lehot ktore uviedol @Lubor. Terminy pripravime a zverejnime zajtra. :+1:

1 Like

Dobrý deň,
dovoľujeme si Vás informovať o predĺžení verejného pripomienkového konania návrhu štúdie uskutočniteľnosti pre Centrálny informačný systém štátnej služby, ktorú pripravil Úrad vlády SR v spolupráci s Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby.
Dokumentáciu k pripomienkovaniu a elektronický formulár na zasielanie pripomienok môžete nájsť na nasledovnom linku https://www.nases.gov.sk/vyzva-k-verejnemu-pripomienkovaniu/index.html .
Ukončenie verejného pripomienkovania je stanovené na termín 11.5.2017.
Dňa 11.5. 2017 o 13:00 NASES v spolupráci s Úradom vlády SR sa uskutoční verejný hearing k štúdii v budove Miestodržiteľského paláca na Hlavnom námestí 8 v Bratislave na druhom poschodí.
Dovoľujeme si Vás požiadať v prípade záujmu o potvrdenie Vašej účasti na email pk@nases.gov.sk.

Ďakujeme.

S pozdravom

Tím projektovej kancelárie
NASES

1 Like

Slovakia approves plans for central govt HR system https://joinup.ec.europa.eu/community/epractice/news/slovakia-approves-plans-central-govt-hr-system

Áno, ŠÚ CISŠS bola schválená
https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/takmer-2-milionove-uspory-na-info-systeme-statnej-sluzby/index.html

Po ukončení verejného obstarávania úspora voči odhadovanej cene 40%. https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/441729

Detailnejší rozpočet je dostupný len pre víťaznú ponuku, oproti iným projektom je zaujímavé:

  • Sadzba za MD rate - pôvodný odhad (550 eur s DPH) bol už v CBA výrazne nižší, ako štandard v OP II projektoch a štátnej správe. Výsledný priemerný rate (520 eur s DPH) je nižší o ďalších 5%.
  • Celkový počet MDs vo víťaznej ponuke (5274) je nižší, ako bolo v CBA odhadnuté len na analýzu, dizajn a implementáciu (5500). Rozpočty nie sú kvôli inej štruktúre priamo porovnateľné, rozdiel v počte MDs na analýzu, dizajn a implementáciu je odhadom 27%.

Existuje objektívny dôvod, prečo by mali byť zrovna pri HR sytéme výrazne nižšie MD rates ako je priemer OP II alebo prečo taká úspora na počte?

1 Like

Chapem spravne, ze aj zabezpeka 200k eur vlastne mala byt cca o 40% nizsia a mozno by sa prihlasilo este viac firiem? :speak_no_evil:

1 Like

Ešte by som z toho nerobil závery, pretože závisí koľko a v akej hodnote sa podpíše dodatkov. A min. jeden je už “on the way”.

dodatky sú normála vec, to by som nebral ako chybu. Podstatné je, či sa nebude navyšovať rozsah alebo cena, alebo naopak :slight_smile:

1 Like

čo ja viem, tak vysoký priemerný MD rate je spôsobný zrejme presunom zadaní VO na drahších expertov (bezpečnosť, architekt, špecialista HW, IT PM a pod…)

tiež musíte brať do úvahy, že znižovanie priemerných cien za MD bude postupné, lebo tie drahšie projekty Vám vždy budú do priemeru vnášať tú drahšiu časť, to je normálna štatistika (ak je polovica drahšia a polovica lacnejšia, potom dalšie lacnejšie proste len pomalšie znižujú priemer. Preto ja si myslím, že treba pozerať možno skôr medián, a trendy, aby bolo jasné, či to klesá a či je to trend alebo len lokálny extrém :slight_smile:

Čo sa týka projektov, tam napríklad prácnosť sa dá znížiť použitím existujúcich častí a ich reuse, to sa dá ťažko do budúcnosti presne určiť, ked píšete štúdiu, lebo tam sa nejde často až do takej technologickej hlbky (ak by sa išlo, tak by sa to už písalo konkrétne na niekoho, t.j. pisateľ štúdie by musel vedieť možných dodávateľov a teda aj ich potenciál na reuse).

Podľa mňa odchýľka 5% na cenu nie je až taká veľká, to si myslím že tvorcovia štúdie si zaslúžia obdiv, ked to tak trafili, ak beriem do úvahy iné štúdie kde proste idú na maximálne limity OPII - čo je zlé…

Dávam ešte do pozornosti ceny, čo má UHP a prezentovali ich v rámci hodnotenia pre jeden projekt:

Toto je presne asi kľúčová vec, prečo dnes všetko stojí na UVO. Kto a akým spôsobom stanovuje hodnotu zákazky a s toho potom podmienky účasti.

ak sa dávajú na projekty naozaj obrovské sumy, tak sa potom požadujú obrovské zábezpeky, obraty, certifikáty, referencie a pod, ktoré potom daný projekt možno ani nevyžaduje…alebo projekt v skutočnosti sa realizuje na menšiu cenu, menej expertov, iní experti, resp. kľúčoví experti robia zlomok práce… to je proste podľa mňa systémová chyba IT projektov OPII. pretože v skutočnosti majú byť žiadosti o NFP napísané už ako ZADANIE DO VO (minimálne by mali byť v prílohe), ktoré by mali hodnotitelia a UPVII hodnotiť vecne aj finančne, a nie potom aby to chytalo za chvost UVO, ked súťažia jedna alebo dve firmy … A druhou vecou by malo byť, aby sa NFP dával na projekty, ktoré už sú obstaraná, t.j. po kontrole VO a naozajstnej súťaži.

Referencne hodnoty od UHP aj sposob akym funguje priemer su mi jasne :wink:

Ak to nie je zrejme, tak zamer nie je riesit, preco odchylka na jednotkovej cene 5% ale preco odchylka od referencneho medianu 23% a od povodneho odhadu pracnosti 27%.

Ci je to, ako pisete, lokalny extrem, alebo sa da vysledok oznacit za priklad dobrej praxe aj pre ine projekty. Ak mate k vseobecnym info aj vecny nazor na to ako je to v pripade tohto konkretneho projektu, budem vdacny.

Myslím, že to v prvom rade verejné obstaranie kde bolo viacero firiem, kde sa reálne asi aj súťažilo.Tu som videl kto tam išiel a čo bolo v ponuke:
https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/dokumenty/419857

Môj osobný názor je, že hlavné šetrenie je:

  • použijú niečo, čo už dodali niekde inde, ale to len prerobia - reuse. Vnímam to ako korektné, pretože ak sa dávali požiadavky na referencie, je pravdepodobné, že použije dodávateľ podobné riešenie na akom už predtým robil /dodával a teda vie presne aké náklady tam asi mal.
  • pre celkom nové veci použijú nejaký framework, v ktorom niektoré veci už majú ako box, t.j. nemusia robiť od zelenej lúky
  • využijú maximum open source, aby neplatili veľa za licencované produkty, všetko teda ide len do práce.
    Toto zrejme využili všetci, čo išli do VO.

V skutočnosti aj architektúra registrov (o ktoré ide v CISŠS prioritne) nemusí byť zložitá doménovo ani technologicky. Od doby, kedy sa robila štúdia už je podľa mňa dosť príkladov riešení, ktoré sa dajú použiť, teda len zúžitkovali nové informácie ktoré boli za čas od SU po VO. Toto je podľa mňa hlavný problém OPII, že od toho, kedy sa urobí štúdia, pokiaľ sa dostane do VO a obstará, to trvá naozaj hrozne dlho. Pretože podmienky v IT sa menia naozaj rýchlo a môžu až skokovo, tak potom môžu byť takéto výkyvy (aj cien aj kapacít).

  • no a samozrejme, tých 27% može byť rozdiel v marži a zisku firiem. Každá firma sa riadi inou obchodnou politikou. Viem si predstaviť, že firmy zo “starej generácie” pod 50% maržu nepôjdu, “nová generácia” je ochotná ísť aj na 20-30%.

Pre CISŠS sa pripravuje samostatný zákon:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/309