https://www.nases.gov.sk/vyzva-k-verejnemu-pripomienkovaniu/index.html
Preco tak malo casu na pripomienkovanie ?
Inak vazne, 2 pracovne dni na toto?
RV je 4.5. a skutocne vcera sme dofinalizovali Studiu uskutocnitelnosti po narocnom pripomienkovom procese a zapracovavani vsetkych pripomienok od UPVII a utvaru hodnoty pre peniaze z MF SR. Cely proces tvorby je zachyteny v Meta IS vratane architektury i CBA. Vy tam nemate pristup?
2 Likes
tu sme našli tu štúdiu
https://metais.finance.gov.sk/studia/detail/5f5a0b3d-15d0-4eac-aa72-a1e1ab7835c9?tab=documents
podľa mňa je dobré, že ste to dali takto dopredu, aspoň si to človek môže doma cez voľno poriadne pozrieť.
Oceňujem, že ste to dali na verejnú diskusiu.
2 Likes
Dovoľte sa mi spýtať, ako je zohľadnená schválená strategická priorita UVPII Lepšie dáta v tomto dokumente?
http://informatizacia.sk/ext_dok-uppvii_sp_manazment_udajov_vfinal/24196c
Ja som si prešiel celú štúdiu uskutočniteľnosti, dokument, našiel som tam biznis info, OK, to je rozpracované pomerne jasne …, ale z pohľadu dát som tam nenašiel takmer vôbec nič. 
A kedže v konečnom dôsledku tu ide o vývoj informačného systému, tak je otázkou, aké kvalitné dáta bude vedieť konzumovať, resp. produkovať (predpokladá sa používanie URI napr. na referenčné údaje? ; bude systém publikovať nejaké OpenDáta - napr. voľné pozície) a podobne. Aký chcete použiť dátový model? Bez štandardizácie? Historické KDP? Alebo sú to vybrané ontológie s pripravovaného Centrálneho modelu údajov verejnej správy? Napr. taká ontológia fyzických osôb. A čo odporučená ontológia Human Resource Ontology od Európskej komisie?
Alebo to bude nejaký vlastný model?
Ďakujem za odpovede ktoré použijem na skvalitnenie pripomienkovania. Nechcem prudiť, ale pomôcť 
2 Likes
- Otázka
V rámci hlavného dokumentu sú rozpísané všetky veci, citujeme z dokumentov: Štúdia reflektuje schválenú strategickú prioritu Riadenie údajov a Big Data (manažmentu údajov). Naplňuje ciele plánovanou realizáciou dátovej integrácie medzi jednotlivými systémami verejnej správy a zabezpečenia pravidelnej replikácie kvalitných a konsolidovaných transakčných dát do dátových skladov.
CISŠS bude v maximálne možnej a účelnej miere (prednostne prostredníctvom Modul procesnej integrácie a integrácie údajov) využívať napríklad služby týchto ISVS:
EIS SAP a následne CES – na prístup a získavanie informácií potrebných pre zabezpečenie služieb CISŠS pre ktoré sú tieto systémy systémami zdrojovými.
ÚPVS – na identifikáciu/autentifikáciu používateľov, komunikáciu prostredníctvom eDesku, a ďalšie.
IS centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy (Modul procesnej integrácie a integrácie údajov) – na prístup k informáciám o OŠS v RPO evidovaných, overenie nepodnikania uchádzača, informáciám o uchádzačov a ŠZ potrebných pre naplnenie účelu RŠZ, Evidencie uchádzačov a RVK.
eDOV - na poskytovanie otvorených dát (a informácií o verejných výberových konaniach na obsadenie ŠZM).
IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb - na overenie bezúhonnosti uchádzačov.
Základné číselníky VS.
Predpokladáme, že komunikácia so spolupracujúcimi ISVS bude prebiehať prednostne prostredníctvom pripravovaného Modul procesnej integrácie a integrácie údajov.
Najvýznamnejšími konzumentmi ako aj poskytovateľmi služieb CISŠS budú systémy EIS a následne CES, u ktorých predpokladáme využívanie funkcionalít CISŠS pri zabezpečovaní služieb v týchto IS implementovaných napríklad pri organizačných zmenách OŠS. Súčasťou implementácie CISŠS bude tiež nasadenie nástrojov potrebných na zabezpečenie podpory riadenia a rozhodovania najmä analytických činností v podobe vybudovania DWH a vytvorenia BI prostredia s možnosťou tvorby analýz a reportovania.
2.Otázka
Citácia zo štúdie - CISŠS poskytne „otvorenú platformu a otvorené aplikačné rozhrania (open API). Z pohľadu naplnenia dátových princípov bude CISŠS využívať údaje ako aktíva, ktoré majú hodnotu a budú podľa toho v CISŠS riadené a spravované. Každý údajový prvok bude mať jasne definovaného vlastníka a správcu zodpovedného za jeho správnosť. Používatelia budú mať prístup ku všetkým údajom, na ktoré budú mať legitímny nárok, či už pre informatívne účely alebo pre potreby naplnenia svojich povinností. Údaje budú zdieľané naprieč verejnou správou v súlade s legislatívou. Pre CISŠS budú využité spoločné údajové ontológie a definície konceptov. Koncepty a vzťahy medzi nimi budú konzistentne definované pre danú problematiku a definície budú zrozumiteľné a k dispozícii. CISŠS bude poskytovať aj údaje otvorenej vlády tzv. Open Data, ktoré budú dostupné a prehľadné.
Podrobná metodika popisu a ontológia bude definovaná v rámci analytickej časti projektu budovania CISŠS a komplementárnych projektov z EVS, ktoré budú vychádzať z platných štandardov v SR a EU (predpokladá sa HRO od EU). Uvedené ale bude riešené v spolupráci z MFSR ako gestorom projektu centrálneho ekonomického systému štátu, nakoľko sú tieto projekty v oblasti riadenia HR v synergii
2 Likes
V rámci “pripomienkovania na rýchlosť” sme teda zaslali tieto pripomienky:
Hlavný dokument štúdie uskutočniteľnosti pre agendové ISVS - Centrálny informačný systém štátnej služby, celý dokument: v dokumente chýba multikriteriálna analýza hodnotených alternatív. Navrhujeme ju doplniť.
Hlavný dokument štúdie uskutočniteľnosti pre agendové ISVS - Centrálny informačný systém štátnej služby, celý dokument: nakoľko verejné pripomienkovanie bolo spustené de facto vo štvrtok 27.4. na obed, na zaslanie pripomienok bol v skutočnosti priestor 2 pracovných dní. Takýto postup považujeme za paródiu zámerov, ktoré by malo odborné pripomienkovanie plniť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme schvaľovanie štúdie odložiť až do momentu, kým neprebehne štandardný proces verejného pripomenkovania tak, ako tomu bolo v prípade projektov Centrálneho ekonomického systému a IS Obchodného registra. Navrhujeme, aby verejné pripomienkovanie prebiahalo v zmysle NKIVS overenou formou podľa vzoru medzirezortného pripomienkovacieho konania. T.j.: verejná prezentácia projektu (vysvetlenie účelu a zámerov), následne lehota na zaslanie pripomienok (odporúčame min. 7 dní) a následne stretnutia za účelom vysporiadania pripomienok. Projekt by mal byť predložený na schvaľovanie spolu so záznamom o tom, ako sa jednotlivé pripomienky vysporiadali (prijatá / zamietnutá) a odôvodnením.
Hlavný dokument štúdie uskutočniteľnosti pre agendové ISVS - Centrálny informačný systém štátnej služby, celý dokument: v dokumente absentuje zohľadnenie viacerých zámerov NKIVS. Napríklad: agilný vývoj, rozdeľovanie a nákup projektov v menších celkoch, využívanie pilitných riešení, širšie využívanie Open Source technológie. Navrhujeme doplniť prehľad, ako sa projekt vysporiadava so zámermi NKIVS uvedenými v kapitole 3.3 - Prístup k procesu informatizácie
Príloha štúdie uskutočniteľnosti pre agendové ISVS - Centrálny informačný systém štátnej služby, Tabuľka 8 - Princípy a požiadavky: v dokumente absentujú viaceré princípy z NKIVS. Napríklad princípy Otvorené API alebo Modulárnosť. Žiadame doplniť kompletný zoznam princípov NKIVS a spôsob vysporiadania sa s nimi.
V projekte sa opäť predpokladá “vybudovanie DWH a vytvorenie BI prostredia”. Takéto riešenia už v rámci systémov prevádzkovaných v Nases sú podľa dostupných informácií prevádzkované. Je potrebné analyzovať a preukázať, prečo nie je možné využiť doterajšie riešenia.
Súčasťou projektu má byť “Modul riadenia procesov”, ktorý podľa popisu je určený pre interné potreby ÚV SR. Nie je jasné, prečo tento modul by mal byť súčasťou projektu CISŠS.
V súčasnosti už viaceré riešenia sú zo strany Nases obstarané, viď. zmluva https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2913216&l=sk . Štúdia tento fakt však nijako nezohľadňuje.
Popis nákladov po jednotlivých moduloch a etapách (iba v CBA) je nedostatočný, niektorým položkám nie je rozumieť, položky nesedia so zoznamom modulov v texte štúdie.
Podpora OpenData a OpenAPI je iba deklarovaná, nie je nikde detailnejšie popísané, ktoré údaje a služby budú takto dostupné, čo vnímame ako zásadné riziko, najmä v oblasti plánovania termínov a nákladov.
Nie je jasné, prečo sú DB rozdelené na viaceré časti, najmä oddelenie databáz Osobné údaje a DB registra ŠZM a VK. Obvykle riešenie pre ochranu osobných údajov pokrýva jednotne všetky DB. V analytickej DB nebudú žiadne osobné údaje?
V projekte nie je nijako riešené využitie predpokladaných registrov / centrálnych komponentov zo strany súčasných OÚ. Opäť hrozí, že budú iba vybudované centrálne komponenty, ktoré však nebudú adekvátne využívané. V projekte absentuje vyčíslenie nákladov na takéto prepojenie zo strany OÚ a systematická aktivita pre OÚ ktorú je potrebné na prepojenie realizovať.
Predpoklady na základe ktorých je odmietnutá alternatíva B sú chybné. Riešenie ochrany osobných údajov je štandardne možné prostredníctvom zmluvy s prevádzkovateľom služby. Táto alternatíva predstavuje de-facto nie nákup riešenia, ale obstaranie služby, čo je aj riešenie preferované v strategických dokumentoch informatizácie.
V štúdii nie sú analyzované viaceré ďalšie logické rozšírenia podpory štátnych zamestnancov, napr. Centrálne riešenie identifikácie / autentifikácie, napr. v spolupráci s projektom Workdesk úradníka.
6 Likes
nemohla by tam byť skôr “multiklitoriálna analýza”??? čo si pod tým predstavuješ, Lubor, Snád nie, že všetkých rozdráždiš a potom nič 
Máš k tomu niečo kde by sa to dalo pozrieť že čo si pod tým predstavuješ, aby som bol v obraze čo by to malo byť. Ja som nejakú analýzu alternatív tam videl pod každou anlternativou…
Dobrý deň,
pre úplný súlad štúdie uskutočniteľnosti CISŠS so Strategickou prioritou Lepšie dáta, by mal daný dokument obsahovať tieto formulácie:
časť - Aplikačná architektúra
Všetky poskytované aplikačné služby v rámci riešenej agendy budú vystavovať rozhrania, ktoré pre identifikáciu ľubovoľných vstupno/výstupných entít používať URI identifikátor registrovaný a schválený v Centrálnom metainformačnom systéme. V prípade, že pre potreby riešenej agendy potrebné URI existovať nebudú, bude o ne požiadané prostredníctvom procesu štandardizácie dátových prvkov v príslušnej pracovnej skupine (UPVII-PS1). Definícia služieb bude obsahovať mapovanie na URI identifikátory registrované a schválené v Centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.
časť - Dátová architektúra
Pre všetky údaje publikované otvoreným spôsobom budú použité registrované a schválené URI identifikátory v Centrálnom metainformačnom systéme. V prípade, že pre potreby riešenej agendy potrebné URI existovať nebudú, bude o ne požiadané prostredníctvom procesu štandardizácie dátových prvkov v príslušnej pracovnej skupine (UPVII-PS1). Otvorené údaje budú vypublikované na data.gov.sk – Centrálnom portále otvorených dát.
A samozrejme súhlasím aj s @Lubor že pár dní na pripomienkovanie sú nevhodné na takýto rozsah projektu. 
Milí priatelia/kolegovia, kde sa tie pripomienky dajú poslať? Na tom linku sa konštatuje, že
"V tejto súvislosti bolo vyhlásené verejné pripomienkové konanie od 26.4. a bolo ukončené 2.5.2017",
ale nikde nevidím žiadny odkaz na pripomienkovací formulár, našiel som akurát tak mail: podatelna@nases.gov.sk.
To je ono?
1 Like
Poslite ich kludne aj mne mailom, ak budu uzitocne tak sa postaram aby ich kolegovia z Nasesu zapracovali i zajtra.
1 Like
Ďakujem za info, poslal som Vám email.
Kedže som jedným s tvorcov dokumentu Strategická priorita - Lepšia dáta, a poznám ho veľmi dobre, tak že sú pripomienky užitočné si držím palce. 
1 Like
Uz je to tam kde to ma byt 
kolegovia to citali uz na platforme
1 Like
Ad multikriteriálna analýza: toto je vec ktorú vymyslelo ÚHP, nie my. Ale asi sa zhodneme, že doteraz boli CBA rozprávkové a dať im exaktnejší zmysel je iba dobrý nápad.
Detaily ako to funguje môže povedať @matej.kurian @metjush alebo za nás @janhargas .
multikriterialna analyza je v podstate zhodnotenie navrhnutych alternativ voci vopred definovanym kriteriam. Treba si to predstavit ako maticu kde na jednej osi su alternativy a na druhej su kriteria (ako napr. udrzatelnost, moznost zapojit sirsi IT sektor, otvorenost, atd atd). Alternativy sa hodnotia zvacsa na rozpati od “uplne plni”/ “ciastocne plni”/ “uplne neplni”
Ako by toto mala studia zohladnovat? Mala by studia definovat v ramci jednotolivych alternativ aj napr. technologie a teda aj ich dopad na ekonomicky rozmer navehovanej alternativy?
Chalani, aj pre iné IT projekty alebo štúdie, ak máme tieto kritériá, viete dať linky kde sú uvedené??
lebo som nenašiel ani na stránke UPVII ani UHP takúto metodiku. Zatiaľ som našiel len metodickom pokyne UPVpII k vypracovaniu CBA a tam sú kritériá len nasledovné:
Účelom finančnej analýzy je odôvodnenie nutnosti nenávratného finančného príspevku pre realizáciu projektu a ubezpečenie poskytovateľa, že projekt po ukončení financovania z prostriedkov nenávratného finančného príspevku bude finančne udržateľný a samonosný. Na tomto základe by mala byť stanovená primeraná úroveň pomoci.
Cieľom finančnej analýzy je stanoviť ziskovosť projektu s ohľadom na oprávnenosť použitia nenávratného finančného príspevku určeného ziskovosťou projektu na základe posúdenia čistej súčasnej hodnoty investície, ktorá je bez zohľadnenia zdrojov financovania a teda aj NFP záporná a po zohľadnení zdrojov financovania (teda aj NFP), pričom NFP má byť poskytnutý v takej miere, aby sa znížili investičné náklady na úroveň, keď čistá súčasná hodnota investície za dané obdobie a pri stanovenej diskontnej sadzbe bude rovná 0.
Účelom CBA je preukázať, že projekt je z hospodárskeho hľadiska vhodný a prispieva k cieľom regionálnej politiky EÚ a SR na základe porovnania speňažených ale aj nespeňažených hmotných a nehmotných príspevkov a nákladov.
Cieľom CBA je preukázať pri štrukturálne významných investíciách, že ekonomická čistá súčasná hodnota za dané obdobie a pri stanovenej sociálnej diskontnej sadzbe je kladná. V prípade zápornej ekonomickej čistej súčasnej hodnoty investície navrhovaný projekt nemá byť podporený z verejných prostriedkov. Pod štrukturálne významnými projektmi sú myslené projekty, ktoré v danom sektore či regióne môžu merateľné ovplyvniť jeho ďalší stav…
…vies mi poradit presne kde to v NKIVS je, lebo to tam hladam a neviem to najst…
V NKIVS (kapitola 3.3 - Pristup k informatizacii) je uvedená táto formulácia “Kľúčové projektové dokumenty v rámci informatizácie budú tvorené participatívne a posúdené v procese verejného pripomienkovania v postupe vychádzajúcom z medzirezortného pripomienkovacieho konania.”
Ten zvysok v nasej pripomienke k CISŠS je len vysvetlenie, čo sme navrhovali UPVII ako zavedenie tohto zámeru z NKIVS do praxe.
2 Likes