V prvom roku od zavedenia elektronického prlatobného rozkazu v ČR napadlo 101 000 vecí, na Slovensku len okolo 10 000 vecí.
Zámer slovenského ministerstva prekopiť 200 000 platobných rozkazov ročne a odbremeniť súdy centrálnym elektronickým platobným rozkazom sa teda nenaplnil.
pretože proces, ktorým riešiš elektronické podávanie je vyhovujúci pre developerov a nie pre konečného užívateľa. celkovo sa elektronizácia riesi hlavne z pohladu poskytovateľa služby, nie z pohladu tych, ktorí to reálne musia pouzivat
Trošku treba popolu na hlavu aj užívateľom. Väčšina advokátov zatiaľ nezvláda elektronickú komunikáciu a nie to zaručené konverzie a do poslednej chvíle budú podávať veci listinne.
Jediné okaté zvýhodnenie upomínacích rozkazov je momentálne 3% súdny poplatok namiesto 6%, ale ten znáša klient, takže väčšina AK to predpokladám nerieši.
užívatelia sú všade rovnakí, v ČR takí istí užívatelia používali elektronický platobný rozkaz hneď a nedošlo k medziročnému prepadu počtu vecí medzi elektronickým a listinným svetom. jednoducho podarilo sa preklopiť platobné rozakazy z listinej do elektronickej podoby takmer na 100 precent do troch mesiacov od spustenia. Užívatľský komfort je v prorovaní s ČR alebo v rakúskom neporovanteľný. U nás sa podarilo preklopiť len 3-5 percent vecí.
V prístupe k bežému užívateľovi či už na strane účastníka konania alebo na strane úradníckej.
staré myslenie je, zrealizuj projekt a hlavne vyčerpaj peniaze , a nech sa s tým užívatelia vysporiadajú
preto do roku 2006 žiadny projekt MS SR okrem pasívnych registrov nefungoval
pripomeniem zámer vtedajšej šéfy legrady a štátnej tajomníčky lucie žitňanskej v roku 2005-2006 skenovať zbierku listín, nikdy sa tento zámer nezrelizoval. Jednoducho neboli schopní ho už vtedy zrelizovať. česi už v tom čase mali zbierku listín bezplatne na internete.