V roku 2017 len okolo 10 000 elektronických platobných rozkazov, hoci zámer počítal s počtom cca 200 000

V prvom roku od zavedenia elektronického prlatobného rozkazu v ČR napadlo 101 000 vecí, na Slovensku len okolo 10 000 vecí.

Zámer slovenského ministerstva prekopiť 200 000 platobných rozkazov ročne a odbremeniť súdy centrálnym elektronickým platobným rozkazom sa teda nenaplnil.

viac prezentácia českej strany o elektronických platobných rozkazoch:
http://www.itapa.sk/data/att/4112.pdf

zámer ministerstva prezentovaný štátnou tajomníčkou:

Som zvedavý ako sa chcú vysporiadať s 3,5 milióna exekúciami, keď sa nevedia vysporiadať s elektronickými platobnými rozkazmi.

A teda prečo je ich iba 10 tisíc?

pretože proces, ktorým riešiš elektronické podávanie je vyhovujúci pre developerov a nie pre konečného užívateľa. celkovo sa elektronizácia riesi hlavne z pohladu poskytovateľa služby, nie z pohladu tych, ktorí to reálne musia pouzivat

Komplikovaný proces:

  • formulár je príliš komplikovaný, mal by byť zjednodušený maximálne na dve A4 strany tak ako v ČR - teraz je to 6 strán
  • prílohy pripájať drag & drop
  • úradníci by mali pracovať iba na dva kliky tak ako v ČR.

Trošku treba popolu na hlavu aj užívateľom. Väčšina advokátov zatiaľ nezvláda elektronickú komunikáciu a nie to zaručené konverzie a do poslednej chvíle budú podávať veci listinne.

Jediné okaté zvýhodnenie upomínacích rozkazov je momentálne 3% súdny poplatok namiesto 6%, ale ten znáša klient, takže väčšina AK to predpokladám nerieši.

užívatelia sú všade rovnakí, v ČR takí istí užívatelia používali elektronický platobný rozkaz hneď a nedošlo k medziročnému prepadu počtu vecí medzi elektronickým a listinným svetom. jednoducho podarilo sa preklopiť platobné rozakazy z listinej do elektronickej podoby takmer na 100 precent do troch mesiacov od spustenia. Užívatľský komfort je v prorovaní s ČR alebo v rakúskom neporovanteľný. U nás sa podarilo preklopiť len 3-5 percent vecí.

taká istá situácia je pri exekúciach

Neviem no, s ČR nemám skúsenosť, v čom spočíva najväčší rozdiel?

V prístupe k bežému užívateľovi či už na strane účastníka konania alebo na strane úradníckej.

staré myslenie je, zrealizuj projekt a hlavne vyčerpaj peniaze , a nech sa s tým užívatelia vysporiadajú

preto do roku 2006 žiadny projekt MS SR okrem pasívnych registrov nefungoval

pripomeniem zámer vtedajšej šéfy legrady a štátnej tajomníčky lucie žitňanskej v roku 2005-2006 skenovať zbierku listín, nikdy sa tento zámer nezrelizoval. Jednoducho neboli schopní ho už vtedy zrelizovať. česi už v tom čase mali zbierku listín bezplatne na internete.