V roku 2022 sme v spoločnosti Slovensko IT uskutočnili množstvo projektov, na ktoré sme patrične hrdí. V jednom z týchto projektov šlo o nahradenie momentálneho stavu ISZU (Informačný systém zberu údajov) pre ÚVO (Úrad pre verejne obstarávanie). Výskum pre tento projekt trval niekoľko mesiacov a všetky jeho momenty sme zhrnuli v prípadovej štúdii, ktorú by sme vám radi ukázali. Budeme veľmi radi, ak si prečítate našu výskumnícku cestu, ktorú sme v projekte absolvovali, akým problémom sme čelili a ako UX výskum ovplyvnil vzhľad UI.
Po prvých dvoch riadkoch som sa cítil ako pri čítaní diplomovky - ako túto jednoduchú vec napísať zložitejšie, aby to znelo odborne?
“diplomovka štýl” - chcem použiť tento pojem, tak ho aspoň raz, alebo dvakrát vysvetlím
dokončím túto kapitolu a potom tretinu z toho zopakujem v ďalšej štýlom “v predchádzajúcej časti sme riešili…”
dať obrázok komplexného diagramu a nedať možnosť si ho zväčšíť ma nasrhnevalo
Je to extrémne dlhé, skončil som niekde pri obrázku č. 5 a nemal som chuť to ďalej čítať po tom, ako som si teoreticky zopakoval polovicu research metód
čo bol vlastne výsledok case study? Lebo záver sa skladá z poučky a omáčky, pred tým sa rieši ako na technické problémy pri testovaní, ale neviem ako dopadlo ISZU
Tento článok keby sa rozdelí na 2, pričom jeden je skutočná prípadovka a druhý je súhrn metód researchu, prototypovania a testovania, tak by to bola paráda. Dobrá predajná case study a zároveň pre záujemcov základy UX/CX/hocičo-s-X (príručka)
Som rad že nie som jediný s podobnými pocitmi mňa zabilo toto " všetky prípady je možné zmieniť, že počas jedného z kôl sa objavil respondent, ktorého bolo počuť na úrovni jemného a ťažko identifikovateľného šumu. Testovania sa vtedy zúčastnilo osobne a online viacero spolupracovníkov. Začali sme s kolegami účastníkovi radiť ako overiť a zvýšiť hlasitosť. Po dlhých minútach sa (netušíme ako) podarilo dostať hlasitosť respondenta aspoň na zrozumiteľnú úroveň. Každú chvíľu sa však vyhodnocovalo, či nebude lepšie zrušiť stretnutie a hľadať alternatívne riešenie (požiadať účastníka o pripojenie cez iné zariadenie alebo nájsť iného respondenta)" .
Ja teda neviem, ale napísať o takejto tercialnej banalite napínavý príbeh. .a ešte to mať zaplatené… OpenAI mi to urobí zadarmo
jedno kolo takehoto testovania by som odhadol na zhruba 15-20 MDs (zalezi od zlozitosti prototypu, recruitingu, …). Z mojho pohladu sa vsak kazda takato investicia oplati - urcite lepsie ako stravit stovky MDs vyvojom systemu a potom zistit, ze to vlastne nikto nevie pouzit.
Mimochodom toto je len jedna z aktivit, ktora sa realizovala v ramci samotneho projektu, ktoreho cielom je okrem navrhu rozhrania pre koncovych pouzivatelov, navrhnut aj rozhranie pre referentov UVO, zmena procesov, backendov, vyvoj, testovanie, …
Navrhy boli samozrejme pravidelne konzultovane s vyvojovym timom, tak aby bolo riesenie realizovatelne pouzitymi technologiami.
Žiaľ, presne takto naše VŠ vyučujú - napísať čo najviac omáčky, na obsahu nezáleží. A samozrejme, nabifliť sa niektoré “algoritmy”. Potom namiesto toho, aby sa správne riešilo UI/UX už na začiatku, sa rieši až pri desiatej prerábke, keď už je všetkým jasné, že “treba”. No ale ako by inak naplnili čas pre “inžinierov”, ktorí pokrývajú prácu, ktorú na západe robí bakalár. V byrokratickom predvádzaní úspešne pokračuje v tradícii Rakúsko-Uhorska. Aj školstvo je na tej úrovni.
Naprieč platformov čítam ako štát nekomunikuje, ako to v štáte nefunguje, čo všetko je zle. Vo veľa ohľadoch musím súhlasiť, je čo zlepšovať.
Potom však niekedy vidím také tie ostrovčeky snahy a nádeje, ktoré sú samozrejme utláčané zbytkom obrovskej mašinérie štátu. A tak tieto ostrovčeky hľadajú útočisko aspoň medzi svojimi, niekde kde ich nebudú vidieť ako nepriateľov starého zabehnutého systému ale ako spojencov na ceste k lepšej budúcnosti.
Je jasné, že bez spätnej väzby sa človek nepohne. Myslím si však, že treba oceniť aj to dobré a nepozerať sa neustále iba na to zlé (nech je to v akomkoľvek pomere). Inak človek stratí motiváciu a táto komunita príde o tie ostrovčeky snahy a nádeje, v ktorých mohla mať spojencov na dlhú cestu pred nami.
Ďakujem za prípadovku. Podrobný feedback som vám už písal. Cením si, že ste si dali námahu to spísať, nechať prebehnúť niekoľkými kolami feedbackov vo firme, zapracovali pripomienky niekoľkych OVM, úradníkov a podobne. Priznám sa, už dávno by som nad týmto nápadom napísať prípadovku mávol rukou, keby mi do toho “kecá” (v dobrom slova zmysle) tak veľa ľudí, vy ste to nevzdali a spravili ste niečo užitočné nad rámec toho čo je nevyhnutné. Veľká vďaka.
V prvom rade ti musím poďakovať za konštruktívnu spätnú väzbu. Je to napísane silne, avšak máš pravdu. Sú to dobré pointy, zoberieme ich a zarámujeme nad okno až príde čas na ďalšiu prípadovku.
Ak ťa ešte napadá niečo ďalšie alebo aj ak máš nejaké otázky, kľudne píš x)
Ja zas musím obdivovať autora, pretože napísať napínavý príbeh o tercialnej banalite si vyžaduje roky praxe a neoveriteľné schopnosti. Absolútne by som ani nevedel kde začať.
Budem to teda brať tak, že obsah nepovažuješ za užitočný. Jasne, môže byť. Je to takisto dobrý point. Čo sú nejaké otázky, ktorých odpovede ti v texte chýbali? Čo by si sa rád dozvedel? Môžeš to prosím ťa konštruktívne opísať, aby sme to vedeli do budúcnosti zapracovať?
Nerozumiem pointe. Hovoríš, že UX výskum sa robí neskoro, pritom samotná téma tohto vláknu, do ktorého komentuješ je o tom ako sa robilo niekoľko iterácií dôsledného UX výskumu. Môžeš nám prosím ťa objasniť na čo konkrétne narážaš?
Myslím si, že máš pravdu. Ten nový chat si ide bomby šupy a schopnosť používať ho (a obdobné technológie) bude v blízkej budúcnosti tak požadovaný skill na CV, ako je teraz Word a Excel. AI prinesie veľký obrat v spôsobe ako pracujeme (nie len v UX). Rozhodne je to niečo, čo začne byť využívané. Dnes tam však ešte nie sme. Zajtra možno už budeme a treba sa na to pripraviť. Ak preto máš nejaké konkrétne tipy a triky ako na chatGPT v rámci tejto tématiky, ja aj moji kolegovia sa veľmi potešíme x)
Nie. Ked budeme glorifikovat tvorbu banalit, zabudneme ze mame robit zmysluplne veci. Toto so spravou/studiou o vyskume a jeho vysledkoch nema nic spolocne.
“I keep six honest serving men, They taught me all I knew; Their names are What and Why and When, And How and Where and Who…” (Rudyard Kipling)
Pokial by report obsahoval zmysluplne a relevantne odpovede na tieto otazky, aj by som sa nieco dozvedel. Ono vlastne, on ich ciastocne aj obsahuje. Ale ked uz cakam nieco konkretne, tak sa docitam ze “Každé stretnutie posúvalo produkt o úroveň vyššie a prinášalo nové zistenia, ktoré bolo potrebné analyzovať. Testovania a iterácie prostredia nás veľa naučili o potrebách koncových používateľov, ale aj úlohe ÚVO, ktorú zabezpečuje v oblasti uverejňovania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.”. Informacna hodnota limitne sa bliziaca nule. Alebo si precitam pribeh o tom, ako niekomu nesiel zvuk ako to nejaka partia riesila a ako sa to zrazu rozbehlo a nevedie preco a ako.
Ja nespochybnujem vyznam aktivity. Ani to, ze o nej treba informovat. Ale nie sposobom “na riadok relevantnej informacie 5 riadkov vaty.”. A formulácie by mali byt viac konkrétne. Citam ze “Počas testovania nastala situácia, keď sme sa dozvedeli, že sa testovania zúčastní okrem dohodnutého respondenta aj jeho kolega. Je na šikovnosti výskumníka zvládnuť situáciu tak, aby to negatívne neovplyvnilo výskum a všetky úlohy sa stihli v požadovanom čase a kvalite.” a nechapem v com bol problem a preco by to malo negativne nieco ovpyvnit. Alebo “Prototyp prešiel zmenami z predošlých kôl testovania, no z dizajnérskeho a výskumného pohľadu šlo o pomyselné „Bon voyage s fľašou rozbitou o palubu lode a mávanie vreckovkami.“ Výsledky predošlého kola naznačovali riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým. Posledné kolo to aj potvrdilo, preto sme presvedčení o tom, že tento princíp budeme využívať aj pri iných projektoch a vrelo ho odporúčame.”. Nechapem. Ake vysledky? Akymi zmenami? Ake riesenie naznacovali ? Aky princip ?
Proste z mojho pohladu ten blog/studia prinasaju minimum konkretnych informacii. Co je skoda, pretoze ako sa tam pise “Používateľský výskum a testovanie používateľnosti sú pre mnohých ľudí neznámou.”. Ale po precitani takejto studie neznamou nadalej ostanu.
Super na tom je, že to nie je vytesané v kameni a ak sa “chalani” rozhodnú prekopať to a možno si zoberú niečo z feedbacku, ktorý sme tu popísali, tak z toho môže byť veľmi zaujímavý článok… Aj napriek tomu, že sme sa tu zlietli ako kŕdel supov, patrí im pochvala, že idú do takýchto vecí, skúšajú, hľadajú cestičky. Keď si spomeniem na môj prvý beh nad 5km, prvú vylezenú skalu alebo testovanie s používateľmi v práci, tiež by som sa z toho teraz “dogrcal”, ale nejako treba začať
A aj taký prieskum o tom, ako píšu prípadovky iní (aj v štáte, aj súkromný sektor, agentúrky a pod.) môže zachvíľu priniesť ďalšiu prípadovku, kde si povieme “tak tu ste spravili dobrý kus práce, rovno to pošlem na iné OVMká ako inšpiráciu”.
Nedávno som písal jednu prácu (20 strán) a strašne často som si musel opakovať - píšeš to pre ľudí, nie do vedeckého zborníka. Píš to jednoducho, zrozumiteľne, ak tam niečo nemuí byť, tak to tam nedávaj… Aj tak by som z výsledku vedel ešte vysekať 20-30% a neublížilo by to textu… Keď už sa tu hádže chlebmi a kameňmi.
Najma, pripadova studia nema byt vata, ale konkretne cisla, fakty, tak, aby sa to (najlepsie) dalo cele preskenovat aj bez podrobnosti. Kto ma zaujem o podrobnosti, mozesi ist precitat napr. white paper.
Prednostne teda ten kus textu urcite nie je ziadna case study, skor clanok na blog so skusenostami z testovania. V pripadovke nemaju byt uvadzane veci z interneho diania (balast, vata, banality), ale najma realne zistenia a vystupy.
PS: Potom este k tej vyhrade s obrazkom - suhlasim (staci vo Wordpresse nastavit otvorenie cieloveho media) ̶,̶ ̶a̶l̶e̶ ̶t̶o̶ ̶j̶e̶ ̶a̶s̶i̶ ̶l̶i̶m̶i̶t̶ ̶p̶o̶u̶z̶i̶t̶e̶h̶o̶ ̶h̶l̶u̶p̶e̶h̶o̶ ̶C̶M̶S̶. Cize → open image link in new tab a nasledne zmazat scaleovanu velkost z URL:
pochvala bude, ked bude nova verzia nie sme v skolke, aby sme si za kazdy prdík davali vcelicky. sme dospeli ludia v praxi.
Ja ked som pisal kedysi diplomovku (radovo vacsi rozsah ako tato studia), veduci mi prvu verziu celu zoskrtal, skomentoval a na zaver napisal “nie som masochista, takze mi robilo dost problemy docitat to do konca.”. Doteraz si to pamatam Ale vdaka takejto otvorenej nesetrnej komunikacii som sa o pisani dokumentov nieco naucil.
Myslim si, ze kritika ktoru spisali kolegovia je relevantna. Bolo by velmi emocne to brat ako iba hejt, ale pri takomto pokuse o PR firmy tiez treba uvazovat kto je cielovka. A tu je cielovka odborna komunita. A ta ma nejake kvalitativne ocakavania.
Pokial ide o samotny projekt, vie niekto ci su niekde dostupne i dalsie infos? Harmonogram (najme kedy to bude), ci to bude mat nejake API, mozno nejake zaujimavosti o tymoch ktore na tom robia (vraj sa tam dost outsourcuje bez VO - neviem ci to je pravda), o technologii, atd.
mňa zabilo toto " všetky prípady je možné zmieniť, že počas jedného z kôl sa objavil respondent, ktorého bolo počuť na úrovni jemného a ťažko identifikovateľného šumu. Testovania sa vtedy zúčastnilo osobne a online viacero spolupracovníkov. Začali sme s kolegami účastníkovi radiť ako overiť a zvýšiť hlasitosť. Po dlhých minútach sa (netušíme ako) podarilo dostať hlasitosť respondenta aspoň na zrozumiteľnú úroveň. Každú chvíľu sa však vyhodnocovalo, či nebude lepšie zrušiť stretnutie a hľadať alternatívne riešenie (požiadať účastníka o pripojenie cez iné zariadenie alebo nájsť iného respondenta)" .
