Nuz nie je to zrovna prehladna stranka, informacie obsahuje ale niekedy je setsakra tazke najst ich…
nic nie je zadarmo, obce maju povinnost platit poplatok za pouzivanie, ale ano poskytnutie IT techniky sa da takto vnimat a je velmi vyhodne. Na obce sa distribuovala technika podla poctu obyvatelov obce a poctu uradnikov. Mali sme aj poziadavku na ntb pre pracovnika ktory ma na starosti aktivacnych pracovnikov, to sme zial zamietli 
No prostě informatizacia.sk :-), jo, občas se tam někde něco objeví, občas stratí… Ale jsem zvyklý z domu, když manželka někam něco “uklidí” tak pak taky musím prohledávat nejméně pravděpodobná místa (taška ve skříni pro vysavač, elektronika ve skříňce s léky a pod :-D).
řekyl bych že informatizacia.sk je takový docela reprezentativní vzoreček pro danou oblast ;-D.
Robit spolocne ERP je monopol. Nech sa o to postara trh. Bude to vysledku lacnejsie.
Stat by mal pripravit poziadavky na erp, urcilzakladne moduly, procesy a rozhrania na ine systemy a tieto systemy by ich mali dodrziavat. Rovnako to existuje na registraturu (vynos 525/2011) a su tam certifikovane riesenia, rovnako aj na elektronicku podatelnu (vynos 136/2009) a su tam riesenia.
Cloud nie je monopol ?
Cloud ako technologia samozrejme nie je monopol a ani nase riesenie nie je monopol, aj ked podla mna sa situacia vyvinie tak ze sa DCOM stane dominantny. Dovod preco sa robi v tejto oblasti jedno riesenie je v podstate jednoduchy. Nikto neprikazoval zo zaciatku povinnot robit uctovnictvo na pocitaci, volakedy sa robilo rucne. Postupne sa zaviedli rozne systemy prirozdene a postupne. V oblasti spracovania podani obcanov, ma stat zaujem o urychlenie zavedenia elektronizacie a dostupnost sluzieb v kazdej obce bez rozdielu velkosti. teda aby kazdy obcan mal dostupnu rovnaku kvalitu sluzby. A to vo velmi kratkom case. Ale ako to urobite v malych obciach? Alebo aj v tych vacsich? Na vybudovanie taketoho systemu treba nemale financne prostriedky a obce ich nemaju. preto je zvolene take riesenie ake je.
Toto ma len jednu chybu, a sice ze naklady na obstaranie DCOM sa v obciach skoro neprejavia, iba prevadzkove a aj tu si dovolim tipnut ze je to dotovane. Tazke ano verim ze sa DCOM stane dominantnym … lebo ak uz nic ine, je to omnoho lacnejsie ako obstaravat si cokolvek ine … Nemyslim ze firmy, ktore vyrabaju IS pre obce sa tomu tesia… pre ne vyrastla nekala konkurencia. Asi ako ked blavaci chodia nakupovat jogurty do Kitseee, lebo v rakusku su omnoho viac dotovane a v konecnom dosledku lacnejsie. 
Nie je to celkom tak, je to trosku zlozitejsie. Bolo by treba vediet v akom stave je IT na obciach a za ake peniaze a co sa da ocakavat v oblasti elektronizacie v buducnosti. Dotacie sa jedeho dna skoncia musi to byt zivotaschopne ja verim ze bude.
Coby nebylo když už bude DCOM dominantní a tedy prakticky bez konkurence… SPP v IT světě obcí.
Ale to už je dnes asi jasně nalajnovaná, vyválcovaná i vyasfaltovaná cesta.
Povedzme ze to ze sa do projektu zapojilo viac ako 1500 obci na Slovensku ma svoju váhu. Ale pokial nebude sluzba dobrá tak bude odmietnutá obcanmi. Našim zákazníkom nie su len obce ale aj občania, teda nazvime to retail. A ten reaguje veľmi rýchlo na nekvalitu a prípadnú konkurenčnú ponuku. IT je predsa extrémne rýchlo sa meniaca oblasť. Inak kritériom úspechu je počet elektronických podaní v roku 2020. Čiže nie to či su zapojené obce ale to či to ľudia - občania používajú. Neviem či existuje nezávislejšie kritérium na posúdenie úspešnosti projektu.
Zopakujem moju oblubenu formulku z UK. Klucove metriky su pre mna digital uptake Measuring digital take-up - Service Manual - GOV.UK a user satisfaction Measuring user satisfaction - Service Manual - GOV.UK. Keby sme merali a zverejnovali vsetky 4 KPI ako v UK Measuring success - Service Manual - GOV.UK tak nemusime sa tu hadat s firmami ci OPIS funguje dobre alebo nie.
na tomto linku je zaujimava veta : Digital take-up is the proportion of transactions completed online.
JA som napisal ze hodnotenim projektu je pocet elektronickych podani v roku 2020 (samozrejme sa myslí zrealizovaných podaní), priznám sa, ze nevidim velky rozdiel 
Tie dalsie dve su teoreticke definicie, ktore maju velmi rady rozne korporacie, robil som v troch tak mam nejake skusenosti, ale ano su smerodajne, potrebne a daju dobru spatnu vazbu. Avsak uplne jednoduchy parameter je naozaj najrychlejsi sposob spatnej vazby. Pred 22 rokmi som urobil jeden z prvych homebanking systemov ( v podstate internet banking pre firmy) a kriteriom uspechu boli jednoduche veci, pouzivaju to alebo stale chodia klienti do banky osobne. Myslim ze historia ukazuje uspech. ale zase pravda je ze Internet banking je diferenciator jednotlivych bank. Takze budeme sladovat aj user satisfaction a efektivnost nasej sluzby (tu sme vdaka integraciam velmi vpredu )
Ten rozdiel je uplne zasadny. Digital takeup je podiel poctu el. podani voci vsetkym (teda aj offline na urade), cize to co spominas neskor pri IB. Ak CBA rataju ceny podla toho kolko casu (a penazi) sa usetri obcanom zavedenim el. sluzieb a podla toho sa pocita cena projektu (haha), tak toto malo byt davno vonku.
vobec nemyslim ze je to rozdiel, posudzujeme cislo. ci je to pocet alebo je to pocet el / pocet el plus pocet nonel, tak je to zase nejake cislo akurat je to pomer. Cize otazka je ako si nastavim hodnotenie na zaciatku. Teda ci si stanovim pocet podania alebo pomerove cislo. Otazkou skor potom je ci to cislo ktore som nastavil je nizke alebo vysoke, cize mozem nastavit vysoky pocat podani a je to OK alebo nastavim nizky pomer a to je zase lahko splnitelne ale slaby vysledok uspesnosti projektu. Cize vzdy je dolezite v akom kontexte vyhodnocujem cislo. Taktiez ak mi pocet non el podani ovplyvnia stari ludia, lebo zacnu pisat rozne podania (co ak sa zmeni legislativa pri vydavani dochodkov, alebo nejake inej podpory a pod a zasadne narastie administrativa) tak mi ten pomer vyjde zly, ale celkovy pocet podani bude vysoky (napriklad vsetci mladi uz budu robit podania len elektronicky, ale stale to bdue malo oparti velkekmu narastu podani od starych ludi kvoli zmenenej legislative)
Nerozumiem pojmu CBA sorry 
Cost-Benefit Analyza v studii uskutocnitelnosti.
no to v tomto pripade nie je mozne, tu sice mame costs ale benefity nie su lahko meratelne, napriklad prave spokojnost (to bolo mam pocit v tebou spomenutej analyze v tretom linku) takze suhlasim s tym co si povedal ze pocitat co usetria obcania ak pojdu elektronicky je v podstate nerealne, ano usetria ale spocitat to … hmmm, ale zase to co realne usetria je cas, to je nespochybnitelne.