Softvér z verejných peňazí povinne slobodný

Podstatné je, že väčšina desktopov beží na Linuxe, pričom to rozhodnutie prinieslo viac pozitív (finančných aj iných, napr. zbavenie sa vendor lock-inu) ako negatív. Ešte tu nepadlo nič, čo by ma presvedčilo o opaku.

LiMux ako projekt skončil, to je pravda - desktopy sa úspešne premigrovali. Ale hovorí tiež o tom, že Linux ako taký v Mníchove pokračuje a spomína aké majú plány do budúcnosti, pričom naďalej vyvíjajú vlastnú distribúciu atď.

Asi sme sa nepochopili, mal som na mysli článok, ktorý som pridal vyššie vo vlákne, ktorý o LiMuxe samozrejme hovorí a obsahuje to video z DebConf:

1 Like

Odkaz na clanok o tom ze Mnichov ustupuje od vyhradneho pouzivania Linuxu som ti uz dal a je tam jasne vyjadrenie zastupcu starostu mesta Mnichov. Prvy odkaz, ktory si poskrytol ty je z roku 2013, to je jeden rok pred mojim odkazom, a co je podstatne, vyvija sa to do flamewar, na com nikto z nas neziska a v com nehodlam pokracovat. Nie je to konstruktivne a odchadzame od hlavnehej temi.

OK, súhlasím, že je to nekonštruktívne, toto je moja posledná reakcia k tejto téme. Článok, ktorý si linkol je z roku 2014 a podľa môjho prekladu Mníchov vtedy len preveroval možnosť vrátiť sa na Windows, pričom vo videu vyššie sa o rok neskôr hovorí o tom, že počet počítačov s Linuxom rastie a nič o tom, že by sa to malo zmeniť. Čas ukáže ako sa používanie Linuxu v Mníchove vyvinie.

Ja si myslím, že nielen softvér vyvíjaný ale aj nakupovaný zo štátnych peňazí by mal byť (pokiaľ možno) slobodný, rovnako na serveroch ako aj klientoch (desktopoch) a len ako príklad som uviedol Mníchov, kde sa realizoval veľký projekt prechodu na slobodný softvér. Na vyjadrenia, ktoré ten projekt kritizovali, resp. označovali za neúspešný, som reagoval iba preto, lebo podľa mňa jednoducho nie sú dostatočne faktograficky podložené.

OSS tema vzdy sklzava k operacnym systemom. Je to velmi povrchne smerovanie. Ako pise @robert.kuchar skutocna pridana hodnosta OSS je jeho vlastnost - Otvorenost. Ta sa da zurocit hlavne v dodavanom custom sw a v pouzivani zabehutych backend systemov. Platforiem, databaz, aplikacov, integracnych platforiem, atd…
Preskolovat uradnikov na Lunux desktop je business case asi s najmensou pridanou hodnotou v rodine OSS alternativ.
Skusim, ale zajst hlbsie.

Dovolim si citovat par urivkov z jednej neexistujucej spravy na ktorej som svojho casu spolupracoval:

Nevyhnutnými základmi pre existenciu otvorenej spoločnosti sú:

  • odmietanie akýchkoľvek dogiem o absolútnej pravde,
  • presadzovanie kritických a racionálnych vedeckých postupov pri rozvoji spoločnosti
  • uplatňovanie humanistickej teórie spravodlivosti založenej na princípoch rovnosti, individualizmu a slobody
  • umožnenie postupných reforiem spoločenského života.

Súčasti, ktoré sú minimálne nutné na dosiahnutie otvorenej spoločnosti sú:

  • Otvorené pravidlá (Open Definitions)
  • Otvorené štandardy (Open Standards)
  • Otvorené dáta a otvorený obsah (Open Data o Open Content)
  • Otvorený SW (Open Source Software)
  • Otvorená vláda (Open Government)
  • Otvorené vládnutie (Open Governance)

Je bezpodmienečne nutné pochopiť, že OSS neoznačuje niektoré konkrétne produkty, alebo len produkty vytvárané istou skupinou, spoločenstvom nadšencov, ale označuje vlastnosť akéhokoľvek produktu - t.j. aj produktu komerčnej firmy. “Open source” je vlastnosťou.

Daňový poplatník plne financuje obstarávanie a vznik všetkých nehmotných komponentov v štátnej a verejnej správe, t.j.:

  • “produkty” práce zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré sú nehmotného charakteru, napríklad digitálne dokumenty a údaje a
  • programové vybavenie IKT obstarávané pre zabezpečenie činností štátnej a verejnej správy a
  • platy zamestnancov štátnej a verejnej správy,

verejnosť stále viac vyžaduje, aby daňový poplatník mal neobmedzené právo na nehmotné výsledky práce zamestnancov štátnej a verejnej správy.

Nehmotné bohatstvo obstarané, alebo vytvorené za peniaze daňových poplatníkov má byť voľne a bezplatne dostupné verejnosti vo vopred definovanej forme tak, aby bolo umožnené jeho neobmedzené opakované využívanie a zdieľanie.

Táto požiadavka sa univerzálne týka každého nehmotného bohatstva obstaraného, alebo vytvoreného v štátnej a verejnej správe.

Hlavné ciele sú:

  • dôsledné uplatňovanie stratégie znovupoužiteľnosti softvérov a ich komponentov
  • zvyšovanie úrovne interoperability informačných systémov, uplatňovanie otvorených štandardov a integrácia
  • zapojenie väčšieho počtu firiem ako dodávateľov softvéru pre verejný sektor, zvyšovanie transparentnosti obstarávania a využívania výhod konkurencie na trhu
  • zvyšovanie povedomia ohľadne FLOSS a podpora malých a stredných podnikateľov
  • vzdelávanie a e-inclusion

Keďže nie všetko je čiernobiele tak malé zamyslenie nad SWOT:

3 Likes

FYI: “California will make all new source code open and resuable [sic.] w/appropriate licence” (zdroj).

FYI: “The French Parliament wants to make it mandatory for the country’s public administrations to make public the source code of its custom-built software solutions. An amendment to France’s upcoming law for the Digital Republic was adopted by France’s lower house on Wednesday.” (Zvýraznenie som doplnil ja, zdroj: joinup.europa.eu) / cc: @Lubor @jsuchal @gla @hanecak

3 Likes

presne toto je cesta . Podla niektorej Europskej Regulacie su vsetky diela fiancovane z eurofondov povinne odovzdavane aj s autorskymi pravami. Pre ostatne verejne objednavky to EU lokalnym vladam odporuca. Mne nevadi ze sa niekde nasadi SAP, alebo Windows … ale ze potom niekto doda skripty, webstranky a ine customizacie a na to si uplatni autorske prava. Mal by vzniknut nariadanie - usmernenie pre obstaravacov, nemusi to byt zaon, kedy sa do podmienok obstaravania doplni ze dodvatel odovzda vsetky nim vytvorene zdrojove kody a postupuje objednavatelovi aj pravo na plne nakladanie s dielom. Ak stat nebude spokojny ds dodvatelom, jednoducho ho potom vymeni, lebo bude vlastnit zdrojaky diela. Jedine co strati, je zaruka, co je pri softveri skor fikcia.

Z môjho pohladu Open software nieje optimálny, skôr by sme sa mali sústrediť na to, aby aplikácie a produkty boli prístupné “natívne” na všetkých hlavných platformách. Ja osobne používam OSX a Chýbajú mi natívne aplikácie, ktoré by sa mohli veľmi ľahko naportovat na iOS.

Toto sa s open source - cize zverejnene zdrojaky nijako predsa nevylucuje, ci?

1 Like

A tu je prave dolezite to otvorene licencovanie:

Ak je SW “closed” tak dodavatel musi pracne supportovat X platforiem co zvycajne konci tak, ze 1) je to drahe a 2) aj tak sa na kohosi zabudne.

Ak je to naopak “open”, tak dodavatel odsupportuje Y (Y < X) platforiem, na zakladne napr. Vynos 55/2014 a ak sa na niekoho zabudne, tak si ten niekto stale vie poradit a rozbehat si aplikaciu zo zdrojovych kodov “nativne”.

Priklad: Estonske eID je Open Source a teda napr. vo Fedora ma “nativnu podporu”, vid napr. Overview - rpms/firefox-esteid-plugin - src.fedoraproject.org , Overview - rpms/esteidcerts - src.fedoraproject.org , … Podporu realizuje statne IT v spolupraci s komunitou.

1 Like

OSS v U.S. Air Force:


http://dodcio.defense.gov/Portals/0/Documents/OSSFAQ/2009OSS.pdf

Mám dojem, že táto diskusia ide nesprávnym smerom. To, že by celý štát mohol používať OS Linux, OpenOffice, atď. je síce pravda, ale rozhodne sa nejedná o tak veľa ušetrených peňazí. Tak či tak by štát platil firmám za správu Linuxu, za školenia OpenOfficu a pod.

Ďaleko zaujímavejšie by bolo, keby všetok softvér dodaný ako zákazkový bol Open Source a to zverejnený Open Source. Každý občan by mohol vidieť čo bolo za jeho peniaze dodané. Každý by sa mohol presvedčiť o kvalite dodaných produktov a iné firmy by mohli použiť softvér vo svojich vlastných produktoch.

To je ale asi nemožné…

Vies to aj vycislit? Lebo ja ti najdem tolko zmluv kde sa platia rocne miliony za Oracle, kde staci Postgres, ze sa zblaznis.

Office a OS Linux je nezaujimava debata aj ked ide myslim o cca 40M zmluvu. V proprietarnych technologiach, ktore sa pouzivaju v kazdom projekte je utopeneho daleko viac.

1 Like

Veď áno ., niekde tu sme už hovorili o tom že:

  1. primárne KAŽDÝ custom kód (vrátane PL-SQL procedúr, alebo ABAP modulov) dodávaný vrámci IT projektov vláde by mal byt v otvorenej licencii (na vládnom GitHube)
  2. nahrádzanie drahých komponentov, lacnejšími, alebop zadarmo. (Oracle - Postgree je dobrý príklad). Aj keď si fakt nemyslím že pri prevádzke je to všade akceptovateľné. Dá sa Postgree riešiť aj so zárukou od EnterpriseDB … čo je furt rádovo lacnejsie ako Oracle … (ale porovnavanie iba licencnych nakladov nikam nevedie … potrebujes TCO, a tam ti mozno licencovany softvare vyjde lacnejsie ako custom vyvoj s FOSS komponentami … je to pripad od pripadu ine)
  3. Ďalej by som išiel len na dobrovoľnom princípe. ITčkar neverí aký je problém prejsť z MS Office na iný office pre NORMALNEHO používateľa. A na skolach sa furt vyucuje MS Office, lebo je v osnovach…

BTW: chýba mi tu manažment vláken … niektoré už treba pouzatvárať a nechať z nich len management summary. Zbytočne sa diskusia odkláňa a dáva saprietor rôznym provokáciam ,
Navrhujem nechať vlákna defaultne otvorené 2 mesiace. Potom ich jednoducho uzavrieť a manažment summary z nich nejakou formou spracovať. Buďto ako niečo čo majú pracovné skupiny rozpracovať, alebo rovno ako položky do nejakých dokumentov s.d. … ináč sa to celé rozlieva do šírky a komunita sa tým oslabuje. :slightly_smiling: Či ?

FOSS netreba obstarávať, stačí interne nahajrovať coderov a architektov. Lenže to by nebola ryža rádovo v stovkách miliónov eur.

viem si predstaviť, že všetky registre by bežali ako FOSS

The Bulgarian parliament is likely to approve plans to start a repository for software developed by or for the government. The source code store is to be managed by a new organisation, the eGovernment Agency. The proposal has passed the first reading in the National Assembly on 15 April and is expected to be accepted by vote in May.
National Assembly logoThe plans for the new agency were submitted to the parliament in November. The bill amends the country’s 2007 eGovernment act to create the new agency, and makes managing the source code store one of its responsibilities.
In Article 18, the amendment proposes to ‘implement and maintain a public, national source repository and revision control system for source code and technical documentation of information systems in public administrations’.
The source code store is intended to host software solutions developed by or for public administrations. According to the amendment, whenever public administrations are writing new software, and whenever they are upgrading existing software or systems, code must meet open source software criteria. Crucially, this gives the public administrations the right to modify the code and the right to share the code with others.
Mirror, mirror
According to eGovernment specialist Bozhidar Bozhanov, the code repository will most likely be mirrored to Github.

2 Likes

tak predsa :slight_smile: (sa točí) …

Zaznamenala som prvé lastovičky aj na Slovensku:

  1. všeobecné metodické ÚVO
  2. usmernenie SO OPII - autorské práva

Metodické metodické usmernenie ÚVO má za cieľ zamedziť ďalšie priame rokovačky na základe autorských práv - hlavne v oblasti IKT so zdôvodnením, že chýbajúca hospodárska súťaž (nemožnosť zabezpečiť úpravu, správu…) je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, keďže verejný obstarávateľ/obstarávateľ svojím konaním v minulosti (pri obstarávaní pôvodného predmetu zákazky) sám zúžil, resp. znemožnil do budúcna akúkoľvek hospodársku súťaž v oblasti informačno–komunikačných technológií a je „uzamknutý“ v jednotlivých IKT riešeniach, keďže sám zlyhal už pri navrhovaní súťažných podkladov, definovaní predmetu zákazky (nepožadoval otvorené štandardy na IT architektúru) a najmä navrhovaní licenčnej zmluvy, ktorá by bola dostatočne flexibilná a následne by mu v budúcnosti umožnila vyhlásenie súťažného postupu verejného obstarávania.
“Nešťastím” tohto metodického je, že umožňuje PRK na základe tzv. “technických” dôvodov, čo dáva priestor na zneužitie :unamused:

Ďalej v tejto oblasti ide usmernenie OPII, ktoré stanovilo povinné ustanovenia zmluvy medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela - počítačový program, vrátane autorských práv k vytvorenému počítačovému programu.
Majetkové práva zhotoviteľa k počítačovému programu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet objednávateľ.
1.2. Objednávateľ má výhradné právo použiť počítačový program počas celej doby trvania majetkových práv k nemu na území Slovenskej republiky a členských štátov Európskej únie. Použitím počítačového programu je najmä:
a) spracovanie počítačového programu,
b) spojenie počítačového programu s iným počítačovým programom,
c) vyhotovenie neobmedzeného množstva jeho rozmnoženín,
d) verejné rozširovanie originálu počítačového programu a/alebo rozmnoženín počítačového
programu vypožičaním, nájmom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, resp. prevodu
správy ako predajom tretím osobám, ktorým objednávateľ udelil súhlas na použitie
počítačového programu podľa bodu 1.4.
1.3. Ak objednávateľ vykonáva majetkové práva zhotoviteľa k počítačovému programu, platí, že zhotoviteľ udelil súhlas aj na:
a) zverejnenie počítačového programu,
b) označenie počítačového programu menom, obchodným menom alebo názvom objednávateľa,
c) dokončenie počítačového programu,
d) zmenu počítačového programu alebo iný zásah do počítačového programu.
1.4. Objednávateľ môže právo výkonu majetkových práv zhotoviteľa postúpiť tretej osobe.

8 Likes

ma vobec UVO ludske zdroje na posudenie tychto dvoch bodov?

V praxi to funguje tak, že všetky rokovačky idú najprv na odbor metodiky, ktorý ich v prípade identifikovaných “nezrovnalostí” posúva na odbor kontroly a ten potom začne alebo aj nezačne konanie o preskúmaní…
V súčte a aj každý odbor osve majú dostatok zdrojov na posudzovanie, otázna je skôr metodika a spôsob kontroly a vyhodnocovania, lebo v poslednej dobe prešli ich rukami aj napr. nasledovné perly:
https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/336458
https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/337332
http://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/331374
Skôr si myslím, že do určitej miery sa spoliehajú aj na kontrolu zo strany verejnosti a keď dostanú externý podnet, začnú konanie a budú udeľovať 5% pokuty… :confused:

2 Likes