Keďže tieto normy sú často kľúčové napríklad v stavebníctve počas reklamačného konania a prístup k nim môže občanovi ušetriť veľké výdavky a pomôcť obhájiť svoje práva, ÚNMS je ústredný orgán štátnej správy financovaný najmä z verejných peňazí a ceny za jednotlivé normy nie sú symbolické (10 – 60 a viac eur, napríklad STN 73 1001 za 17 eur), myslím si, že by verejnosti mali byť poskytované zdarma minimálne povinné normy, s ktorými sa môže bežne stretnúť, napríklad v spomenutom stavebníctve, na nekomerčné účely (rovnako však nevidím dôvod, prečo by za povinné normy mali platiť firmy, ktoré ich potrebujú pre výkon svojej činnosti).
V ČR prebieha tlak na zverejňovanie noriem už niekoľko rokov. Koncom minulého roka 2020 konečne došlo k prelomovej legislatívnej zmene, na základe ktorej bolo začiatkom tohto roka bezplatne zverejnených viac ako 200 noriem (článok detailnejšie popisuje celú problematiku). Tento pokrok by sa dal využiť v rámci argumentácie v SR, kde očakávam podobný odpor, pretože rovnako ide o štátny monopol.
Mal by niekto záujem a ochotu v tejto veci konať aj na Slovensku?
Len na uvod otazka, o aky objem penazi ide ?
napriklad info ziadost s otazkou, kolko penazi ziska rocne urad z predaja a aky je jeho celkovy rozpocet.
A ako je to s prekladmi inych noriem do slovenciny ? Ako sa to plati a nie su tam aj autorske prava inych uradov ?
Kedze je to v zasade Open Data problematika, tak zaujmem mam. Ak je zaujem, mozem to pomoct Uradu vysvetlit, ale s ohladom na nedostatok casu najvys ako prizvany obcan, ktory o tom trochu vie.
Plus aby som to pripadne trochu urychlil, tak: Nepamatam presne, presne ci o normach, ale principalne aj o tomto hovoril p. Stott na ITAPA 2014, vid Speakers - Andrew Stott . Co si matne pamatam z rozhovoru s nim, tak spominal, ze v UK “vybavoval” meteorologicke udaje a toto bola zakladna otazka:
Pointa bola, ze volakedy MetOffice UK zarabal na datach, akurat teda ze drvivu vacsinu penazi fakturoval inym statnym instituciam (=len presun penazi z jedneho statneho mesteku do ineho) a “pridanu hodnotu” (=trzby od sukromneho sektoru) v zasade zhltli naklady na pravnikov (pisali a uzatvarali zmluvy o predaji dat) a uctovnikov (=vystavovali a uctovali faktury). T.j. p. Stott si z poverenia vlady o.i vypytal ich uctovnictvo (prjmya vydavky) a zaver bol IIRC taky (a mohol by byt teda aj pre nase STN), ze samotnu tvorbu a udrzbu udajov stat uz takmer kompletne aj tak hradi a teda drobny rozdiel za “strateny predaj” moze kludne dorovnat s tym, ze benefity z Open Data prevysia to mierne zvysenie vydavkov statneho rozpoctu.
Alternativne by sme mohli skusit poukazat na to, akym skvelym biznisom (a smrtou pre demokraciu) by mohlo byt spoplatnenie obsahu slov-lex.sk .
