Dopadne to tak, že ľudia budú po 11 rokoch eID posielať fotky občianskych preukazov na registráciu účtov/profilov. Rovnako ako posielajú fotky dokladov banke alebo mobilnému operátorovi.
V Česku majú aspoň
Bank iD je metoda digitálního ověření vaší totožnosti.
K tomuto práve prebieha MPK, zrejme v snahe tento skvelý nápad legitimizovať:
(Iné vysvetlenie je, že to spravili na základe našej tlačovej správy, kde sme ich k tomu vyzvali.)
Za S.D som poslal nasledovnú pripomienku: (je to v podstate to isté, ako bolo v tlačovej správe)
Žiadame vypustenie §13a z návrhu.
Odôvodnenie:
Vypustenie §13a z návrhu zákona je potrebné z viacerých dôvodov:
Z dôvodových správ priložených k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že jeho cieľom je úprava práva na opravu. Dôvodové správy neuvádzajú žiadne zámery ani ciele, ktoré by bolo možné dosiahnuť pomocou identifikácie osoby zverejňujúcej komentáre na spravodajskom webovom portáli, a taktiež neuvádzajú ani žiadne problémy, ktoré by mali byť týmto opatrením riešené. Je teda evidentné, že navrhovaný §13a je neprimeraný účelu zákona a zavedenie úpravy v ňom uvedenej nie je nijako odôvodnené. Ponechanie §13a v návrhu zákona by bolo teda aj v rozpore s požiadavkou §7 ods.2 zákona č.400/2015, podľa ktorej “Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvu … . Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu … .”
Predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je mimoriadne široký. Pritom spracúvanie osobných údajov musí byť primerané účelu. Ani ak by úmyslom bolo umožnenie vyšetrovania trestných činov, nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku, či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov zároveň vzniká vysoké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele “preukázanie totožnosti vo verejnom záujme".
Možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená. V situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa “iba” prevádzkovateľovi diskusného fóra.
Návrh sa týka iba “spravodajských webových portálov”, ktorými sú webové stránky slovenských periodických médií. Avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí, ako napr. Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nebude nijako dosiahnutý zamýšľaný cieľ navrhovanej úpravy, čím sa návrh zákona z podstatnej časti míňa účinkom. Zároveň by tento zákon stanovil pre (slovenské) spravodajské webové portály vysoko nadštandardné požiadavky, čím by ich zásadne znevýhodnil voči iným webovým portálom na otvorenom trhu služieb EÚ.
Nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú “napríklad fotografiu, alebo kópiu dokladu totožnosti”, ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie (najmä pomocou elektronického
občianskeho preukazu) nie je pripravená podstatná časť občanov SR a ani infraštruktúra štátu.
Navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenala nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch v SR. Za dostatočnú lehotu na zavedenie požadovaných opatrení je možné považovať minimálne 1 rok.
V doložke vybraných vplyvov nie sú vyhodnotené náklady súvisiace so zavedením opatrení navrhovaných v §13a. Tieto vplyvy sú pritom značné, najmä z hľadiska potrebnej investície do rozšírenia softvéru webového portálu o funkčnosť identifikácie prispievateľov, ukladania týchto informácií a súvisiacich bezpečnostných opatrení.