Vieš tu prosím k tomu napísať viac? Ktoré kapacity a o čo išlo?
zatiaľ si nechám pre seba, na účely tejto diskusie to nie je podstatné.
Presne ako píšeš, platobnyrozkaz.xzep nemôžeš overiť ako platný podpis, pokiaľ kvalifikovaný certifikát pre podpis bol vydaný po účinnosti podľa eIDAS. Ak bol certifikát vydaný po účinnosti, musí ísť buď o AdES/ASIC podľa vykonávacích predpisov komisie. Xzep je preto podpis mimo právneho rámca.
Prechodné ustanovenia sa vzťahovali iba na kvalifikovaný certifikát - napríklad starý kvalifikovaný certifikát na eID, ktorý bol vydávaný od 2013 roku a ktorý bol neskôr revokovaný. Mohol si teda použiť starý certifikát na ADES/ASIC.
Pečať je ešte väčšou chuťovečkou, pretože ani naša predchádzajúca vnútroštátna úprava ju nepoznala, logicky teda podľa starej právnej úpravy nemohol vzniknúť dokument podpísaný kvalifikovanou pečaťou. Neexistoval na to právny základ - napríklad na dokument pečať.zep/pečať.xzep
Pečatiť/ autorizovať kvalifikovanou pečaťou sme mohli až na základe eIDASu a to ASICE alebo AdES kvalifikovanými certifikátmi podľa eIDAS pre epečať.
Takže dokument s kvalifikovanou pečaťou zep/xzep je v právnom vákuu. Kvalifikované overovače ho aj preto nevedia overiť. Teda okrem tých našich správnych ditec a žiaľ aj disig (zrejme sa museli prispôsobiť)
Zostaňme v realite prosím.
Zákon č.215/2002, §1 ods.1: Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu a elektronickej pečate, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu a elektronickej pečate, hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo opatrených elektronickou pečaťou.
Pečať bola vložená novelizáciou v rámci prijatia zákona č.305/2013.
Išlo o splnenie podmienky pre uvolnenie peňazí z vinkulácie, keď musíš predložiť právne platné LV.
1 Like
Zo zákona je listinná forma a digitálna forma so zaručeným podpisom rovnocenná. Z toho dôvodu je organizácia povinná takýto dokument prijať ako úradný originál.
Ak si mal na mysli Tatra Banku, už som ich pár krát cvičil na túto tému, v prípadoch kedy sa zdráhali, som sa písomnou sťažnosťou obrátil na nich a vec vyriešili “akože výnimkou” (rozumej “nezvykajte si”).
Existuje aj forma, že si vyžiadaš bezplatný dokument, napríklad výpis z OR, ktorý ti príde digitálne podpísaný a vieš ho v prípade potreby konvertovať na listinný. Konverziu robia notári alebo Slovenská pošta.
Žiaľ na tieto veci treba ešte tlačiť, zatiaľ som však s miernou eskaláciou vždy dosiahol akceptáciu.
V prípade vinkulácie je situácia iná. Banka nie je povinná si zadovážiť LV sama (v prípade ťarchy LV hypoúveru to naopak proaktívne robí). Pri vinkulácii si svoje právo uplatňuješ ty, čiže doklad zabezpečuješ podľa spísaných podmienok na uvoľnenie vinkulácie, kde môže byť aj klauzula o výhradne listinnej forme. Ak tam taká klauzula nie je, má sa za to, že elektronický doklad je rovnocenný a preto trvať na jeho uznaní je správne aj za cenu prieťahu a sťažnosti. Prieťahy môžeš považovať za neopodstatnené a žiadať náhradu škody vo forme úroku z omeškania.
Záväzné overenie je trochu zvláštne u nás. Napríklad ak podávaš niečo na súd, listinu ktorú doma oskenuješ a podpíšeš ty sám svojím eID (zaručeným s časovou peč.) tak ju súd považuje za osvedčenú kópiu, aspoň s ňou teda tak narába. Podľa praxe súdu teda netreba notára na overenie listiny, overuješ ju sám.
Podla akeho zakona je to povinne mimo organov verejnej moci?
Podľa občianskeho zákonníka náležitosti vlastnoručného podpisu má kvalifikovaný elektronický podpis. T.j. súkromný sektor neakceptuje “vlastnoručný podpis” v elektronickej podobe (KEP)?
Dufam ze nejde o listinu, ktorej nie som sam povodcom…
podal som tak na súd aj listiny, ktorých som nebol sám pôvodcom. To isté ako keď zoberieš originál listinu od hocikoho a dáš ju overiť u notára. Sken a môj e-podpis to pri elektronickom podaní nahradil. Bežne som tak podal niekoľko listín do elektronického súdneho spisu.
Napríklad §40 ods (4) Občianskeho zákonníka:
“Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.”
@jsuchal Dohľadal som si aj komunikáciu s Tatra Bankou, kde som v roku 2016 požadoval zmeniť údaje na bankovom účte pre s.r.o. Tatra Banka najskôr vyžadovala, aby som zmeny došiel spraviť výhradne osobne na pobočku, po krátkej majlovej komunikácii názor zmenili. Detail komunikácie ti viem poskytnúť ak by ťa zaujímal.
Ano, pisomna forma je zachovana, ale to este neznamena, ze vsetko co sa da riesit na pobocke sa musi dat aj pisomne. Uznavam vsak, ze vela ukonov, ktore by vyzadovali fyzicku pritomnost a nedali sa v komercii urobit trebars notarsky overenym listom nepoznam.
No to sa mi zda ako dost velky problem ak by to tak bolo.
- Osvedceny podpis nie je obycajny kvalifikovany podpis a casova peciatka. Ale specialne urobeny elektronicky podpis, kde casova peciatka je vyhotovena tesne pred podpisanim nie az po podpisani ako je to pri normalnom KEPe . Cize hovorit o osvedcenom podpise bez overenia si toho ci podpis ma splnene parametre pre osvedceny podpis je podla mna problem.
- Predstav si ze zoberies listinu od ineho povodcu, oskenujes ju, zmenis v nej napr. sumu pomocou grafickeho editora a potom tento “padelek” podpises svojim kvalifikovanym podpisom. A sud toto zoberie ako listinu ktoru si das osvedcit u notara? To sa mi zda prislis silna kava…
Účasť na pobočke je nutná max. kvôli ochrane banky, aby si preverili totožnosť žiadateľa. Za absurdné som však považoval ak mala banka upraviť názov spoločnosti a sídlo, ak to vyplývalo z výpisu z OR ktorý som banke poskytol v elektronickej podobe s podpisom súdu.
Pochopiteľne nie všetko sa dá riešiť písomne, Prevodný príkaz by som tak asi nepodával. Otázkou je skôr bežná zvyklosť, kde sa veľké spoločnosti ako napr. banky alebo telco operátori snažia vyhnúť voľne štylizovaným podaniam poštou…čo je pri technických podmienkách služieb často pochopiteľné (zmeny paušáalov a pod.). To že sa nedopátraš poriadne ich kontaktov a že ťa ich support odkáže na pobočku je len ich preferencia.
Niekedy keď som za mlákou a potrebujem niečo riešiť, tak ozaj tlačím na tieto inštitúcie a ak to inak nejde, používam klauzulu, v ktorej ich upozorním, že berú na seba plnú zodpovednosť za neakceptovanie, nakoľko som im svoj prejav vôle doručil riadne a nespochybniteľne. Ešte sa mi nestalo, že by som nepochodil. Zvyčajne pochodím aj bez toho aby som to hrotil do citovania paragrafov.
Urcite co sa tyka sudov, nepovazovali tebou podpisane dokumenty za osvedcene kopie, len za obycajne kopie. Je malo sudnych konani kde by si nutne musel predlozit original alebo osvedcenu kopiu listiny (zarucenu konverziu).
2 Likes
Slovenský právny poriadok sa riadi pravidlom, že každý si má bdieť nad svojim právom. Žiaľ znie to zle, ale je to tak. To v praxi prináša aj to, že žaloba môže obsahovať bludy, alebo napríklad aj to, že si môžeš prísť do súkromného lesa robiť čo chceš a ak sa majiteľ nestará, tak je to jeho problém. Súd nie je na to, aby proaktívne bludy preveroval, to má spraviť protistrana, ktorá má možnosť sa pred súdom brániť a nepravdivé informácie namietať.
Padělky sú bežné na súdoch, napríklad nájomná zmluva kde sa zošívačkou scvikne 7 listov ale podpisy sú len na poslednom…reálne som sa s takým stretol (napr. zmena výpovedných lehôt) a odvtedy všetko buď podpisujeme na každom liste, alebo zamykáme digitálne s časovou pečiatkou.
Podaním sfalšovaného dokumentu sa vystavuješ riziku trestného postihu.
Ja podpisujem cez eIDAS QES, neviem či prilepí časový pečiatku pred alebo po, to nie je mojou úlohou skúmať, keďže to považujem za formát, ktorý definovala štátna moc ako uznateľný.
Nariadenie eIDAS, čl.25, bod 1:
Právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.
eIDAS nie je obmedzený na verejnú správu, na to sa u nás často zabúda.
2 Likes