Rada vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy

rychlo som precital toto vlakno a ak tomu spravne chapem, tak tieto dokumety este neboli schvalene, resp. aky je ich vztah k dokumentom, ktore boli schvalovane na zasadnuti 10.11.2017?

Je to schválené, viď. Rada vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy
Zjednodušene povedané, všeeeetky dokumenty čo sa kedy predložili na túto radu vlády (po voľbách), boli aj schválené.

V Rade vlády sa momentálne per rollam schvaľuje (do 26.3.) Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky za obdobie od 1.6. do 31.12.2017.

Keďže tieto materiály majú byť následne prerokované Vládou SR, pri jej novej konfigurácii to bude celkom zábavné - predkladateľ bude jeden z tých menej rozhľadených v tejto téme.

Dokument s hodnotením informatizácie nájdete tu, všetky súvisiace dokumenty (t.j. povinné formality) nájdete tu.

Hodnotenie sa skladá z nasledovných častí:

  • Vyhodnotenie dosahovania cieľov informatizácie verejnej správy - plnenie ukazovateľov DESI, OPII a NKIVS, návrh na zrušenie niektorých ukazovateľov
  • Vyhodnotenie plnenia úloh strategickej architektúry verejnej správy a referenčnej
    architektúry konkrétnych riešení
  • Vyhodnotenie rozpracovania strategických priorít NKIVS
  • Detailný akčný plán informatizácie verejnej správy
    • Kľúčové aktivity v rámci prvej fázy „1x a dosť a odstránenie bariér“
    • Kľúčové aktivity v rámci druhej fázy „Služby“
    • Realizácia akčného plánu
  • Rozpracovanie ďalších súvisiacich dokumentov k NKIVS

Oficiálna informácia k predloženému plánu:

V zmysle bodu B.4. uznesenia vlády SR č. 437 zo dňa 28.9.2016 má podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu predkladať na rokovanie vlády Informáciu o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky každoročne v termíne do 31. marca.

Predkladaná Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“) za obdobie od 1.6.2017 do 31.12.2017 obsahuje Informácie o plnení NKIVS.

1 Like

pričom ÚPVII je priekopníkom v poskytovaní dát formou Open Data API v štátnej správe.” - asi myslia toto: https://data.gov.sk/dataset/otvorene-data-k-implementacii-esif-za-roky-2014-2020-itms2014 … OK, beriem. Napr. MF by sa mohlo tiez tak pochavalit. A nie len v “internom” dokumente Vlady SR ale aj v zahranici.

Co o tych zrusenych indikatoroch hovori NKIVS? Co o nich bolo povedane v ramci review, ked sa NKIVS tvorilia/prijimala? Pamata si niekto?

K vyhodeniu indikatora c. 60 (“Podiel kvalifikovaného IT personálu (architekti, projektoví manažéri, dátoví analytici …)”) by som namietal: Nedostatok kvalitneho “in house” personalu vo VS bol IMHO pouzity ako ospravedlnenie zlych vysledkov OPIS. Ak sa to nema opakovat, tak to treba zlepsit. Ak sa to ma zlepsit, musi sa to merat.

Ustipacna poznamka k 64 (“Percento včas odvrátených bezpečnostných incidentov informačných systémoch verejnej správy”): V tych 100% je teda aj nedavne kostrbate a vcelku pomale riesenie problemov s eID? Ak mali od vyskumnikov info zhruba tyzdne ci mesiace vopred, pricom realne ktorky smerom k naprave boli realizovane az po zverejneni, to by som “vcasnym” nenazyval.

Nuz a indikatory, ktore napr. mna zaujimaju prioritne (Open Data) su mnohe podmienene zdriadenim dat. kancelarie. Tot jedno velke TODO pre nich, na ktorom by mali pracovat hned od dna 1 svojej existencie.

vyhadzovat toto v kontexte, ze na stole su schvalene studie za radovo desiatky milionov EUR a ze dalsich 150M ma ist cez dopytovo-orientovane vyzvy, nie je asi najstastnejsie manazerske rozhodnutie…miesto riesenia problemu, ze nechcu ist do statnej spravy robit potrebni ludia, tak sa vyhodi ukazovatel…

…ak nema niekto odborne kapacity na strane zakaznika, nemal by dostat zdroje, pripadne ich moze dostat, ale inym mechanizmom, mensi rozsah, uvolnovanie zdrojov na zaklade ukoncenia etap a pod…

…osobne mam info, ze jeden z dovodov, preco meska VO na MS SR, je nedostatocna odbornost na urovni MS SR…ak nevedia zadefinovat scope a podklad do VO, tak ako potom budu riadit projekt…

2 Likes

…odovodnenie zrusenia ukazovatela “Podiel kvalifikovaného IT personálu (architekti, projektoví manažéri, dátoví analytici … )” je nasledovne:
Zisťovanie kvalifikácie je veľmi problematické, a to z dôvodu problematického stanovenia kritérií, problematického spôsobu zisťovania (aj pracovník, ktorý na príslušnú oblasť nemá diplom či certifikát, môže byť kvalifikovaný vďaka dlhoročnej praxi) a neúmernej administratívnej náročnosti. Preto navrhujeme ukazovateľ zrušiť.

-> nechapem teda, preco rusia ukazovatel a nemenia len metodiku jeho vypoctu?

-> cize ani vo VO sa uz nebudu pozadovat certifikaty, diplomy a bude stacit prax a realne skusenosti na strane ucastnika VO?

2 Likes

K materiálu Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky za obdobie od 1.6.2017 do 31.12.2017 som za Slovensko.Digital zaslal nesúhlasné stanovisko.

Náš nesúhlas s týmto materiálom je založený najmä na nasledovných faktoch:

  • Pre jednotlivé indikátory by bolo vhodné reflektovať predpoklady na naplnenie cieľových hodnôt v r.2020, a v prípade rizika nenaplnenia deklarovať pripravované riešenia na zlepšenie.
  • V kap. 2 bolo možné viaceré uvádzané hodnoty indikátorov pripomienkovať (povedzme v indikátore 43 sú hodnotené iba ÚOŠS, avšak v jeho definícii sa hovorío všetkých orgánoch VS, čo zásadne skresľuje výslednú hodnotu), to však presahuje možnosti tohto zhrnutia.
  • V dokumente majú byť uvedené aj posledné známe hodnoty indikátorov OPII. V predchádzajúcej hodnotiacej správe bolo deklarované, že tieto ukazovatele budú aktualizované k 31.12.2017.
  • Vyhodnotené majú byť aj ukazovatele so stavom “po zriadení/nasadení …”. V súčasnosti aj v týchto oblastiach je merateľný určitý stav.
  • Zásadne nesúhlasíme so zrušením indikátora “Podiel kvalifikovaného IT personálu”. Budovanie kvalifikovanej verejnej správy v oblasti IT považujeme za kľúčovú systémovú zmenu a po odstránení indikátora nebude možné vyhodnocovať napredovanie v tejto oblasti. Namiesto toho navrhujeme úpravu metodiky tak, aby bol ukazovateľ “vyhodnotiteľný” a urýchlené spracovanie Koncepcie rozvoja ľudských zdrojov v IT verejnej správy, ktorá je v omeškaní viac ako rok.
  • V kap. 4 dokument Strategická priorita: Komunikačná infraštruktúra bol schválený v kvalite, ktorá v žiadnom prípade nezodpovedá deklarovanému obsahu “Systematické vysvetlenie prístupu…”
  • V kap. 5.1 a 5.2 sú detailne uvádzané “zámery” do budúcnosti, namiesto informácií o plnení či aktuálnom stave. Deklarovné informácie navyše v niektorých prípadoch nie sú v súlade so schválenými dokumentmi strategických priorít informatizácie.
  • V kap. 5.2 viaceré uvádzané predpokladané dátumy dostupnosti centrálnych modulov považujeme za nezlučiteľné s možnosťou splniť deklarované ciele NKIVS.
  • V kap. 5.3 absentuje konkrétne informovanie o skutočnom stave realizácie jednotlivých kľúčových aktivít akčného plánu.
  • V kap. 6 je stručne deklarovaný vzťah NKIVS ku všetkým výdavkom v oblasti IT. Považujeme za žiadúce v tomto dokumente detailne prezentovať výsledky centrálneho riadenia výdavkov verejnej správy na IT.
  • Najbližšie roky sa plánuje schvaľovanie a následné obstarávanie IT projektov v hodnote stoviek miliónov EUR. V tomto kontexte považujeme za absolútne nevyhnutné, aby bola pripravená koncepcia nákupu IKT, ktorá už mešká viac ako rok oproti plánom z NKIVS. Nakoľko dnes k predmetnému dokumentu nefunguje pracovná skupina, považujeme to za výrazne rizikové a hodnotiaca správa od tohto faktu abstrahuje.
  • Dokument je až na výnimky vypracovaný iba z pohľadu úloh a činností ÚPVII, čo neodráža celkový stav informatizácie verejnej správy.

Celý dokument je formálne ladený, nijakým spôsobom nereflektuje existujúci faktický stav informatizácie VS (napr. jeho silné, slabé stránky, výzvy, nedostatky…). Slovenská republika je pravdepodobne jedinou krajinou, kde nie je deklarovaný žiadny konkrétny nedostatok v oblasti informatizácie verejnej správy.

Dokument sa nedostatočne sústredí na témy informatizácie, ktoré sú prioritné. Za tieto témy považujeme aj riadenie údajov (referenčné registre, kvalita a dostupnosť údajov, 1x a dosť), spôsob obstarávania IKT, využívanie cloudových služieb a ľudské zdroje v inštitúciách verejnej správy.

Zároveň žiadame, aby v dokumente Predkladacia správa boli do vety “Materiál bol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verenej správy a jednotný digitálny trh dňa … 2018.” za slovo “prerokovaný” vložené slová “bez diskusie”. V zmysle prerokovania per rollam nebola možnosť diskusie o pripomienkach k materiálu. Pritom práve materiál s hodnotením súčasného stavu informatizácie by mohol byť vhodným podnetom na takúto diskusiu v Rade vlády.

7 Likes

Celý rok sa tu nič nedialo, teraz prišla na schvaľovanie opäť Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“) za obdobie od 1.1. do 31.12.2018.

Hlasuje sa per rollam do 21.3., ako minule, plánujem zaslať aj textovo čo si o tejto správe myslíme, vaše komentáre sú vítané. Na prvé prečítanie mi to pripadá rovnako riedke ako minule. @peter_k sú tam zaujímavé kusy textu o API GateWay a cloude…
Materiál má byť následne prerokovaný vládou.

Vlastný materiál nájdete tu, tabuľku s merateľnými ukazovateľmi nájdete tu, všetky súvisiace formality sú tu.

"Predkladaná Informácia obsahuje

  • hodnotenie dosahovania cieľov informatizácie,
  • plnenia úloh strategickej architektúry verejnej správy a referenčnej architektúry,
  • strategických priorít informatizácie,
  • detailného akčného plánu,
  • pokroku v legislatíve,
  • schvaľovaní koncepcií rozvoja informačných systémov inštitúcií verejnej správy a
  • odpočet hodnôt ukazovateľov plnenia NKIVS.

Hodnoty plnenia ukazovateľov poskytli inštitúcie verejnej správy v závere roka 2018 v nadväznosti na úlohu B.11. uznesenia vlády SR č. 437/2016. Ďalším zdrojom merateľných ukazovateľov sú hodnoty zverejnené Eurostatom a získané prieskumom."

prikladam moje reakcie na dany dokument…ide o komentare priamo do dokumentu https://docs.google.com/document/d/1UqYaPaiJcCpCcXjGpU63js_aR6_xmoTrBgr2YsNRdGU/edit?usp=sharing

presiel som si cely dokument a vyjadril sa/nacrtol postrehy k relevantnym temam/castiam

plus rychle reakcie ku KPI https://docs.google.com/spreadsheets/d/1dg1hqwi6dczPN7hMGHZtO6z39DlJ-8fqQ8VDk3vc_sQ/edit?usp=sharing

Pridal som komentáre do dokumentu ku komentárom od Petra K.

Hmm, voláko mi nesedia čísla - Podieľ služieb využívajúce štandardizované cloudové služby je 4,6% a plánovali 95%, ale vyťaženie cloudu je 75% a odhadovali 85%. Z toho teda buď mali navyšovať zdroje cloudu niekoľko násobne a nenavýšili, alebo sú zmigrované všetky služby, ktoré najviac vyťažujú vládny cloud a 95% služieb má minimálnu záťaž na vládny cloud alebo sa nad tým nikto nezamyslel. Každopádne s akoukoľvek rezervou počítam nijako mi to nevychádza, že mohol byť ten odhad naplnený. Zaujímavé, keby sme mali komplet metriky, možno by sa to dalo vyhodnotiť aj objektívne.

2 Likes

K materiálu Informácia o plnení NKIVS… som za Slovensko.Digital zaslal nesúhlasné stanovisko a nasledovné pripomienky:
pripomienky S.D.odt (12.3 KB)
.
• Celý dokument je formálne ladený, nijakým spôsobom nereflektuje existujúci faktický stav informatizácie VS (napr. jeho silné, slabé stránky, výzvy, nedostatky…). Slovenská republika je pravdepodobne jedinou krajinou, kde nie je deklarovaný žiadny konkrétny nedostatok v oblasti informatizácie verejnej správy.
• Dokument sa nedostatočne sústredí na témy informatizácie, ktoré sú prioritné. Za tieto témy považujeme aj skutočnú využívanosť elektronických služieb, reálne problémy používateľov s eGovernmentom a ich riešenie, riadenie údajov (referenčné registre, kvalita a dostupnosť údajov, 1x a dosť), spôsob obstarávania IKT, využívanie cloudových služieb a ľudské zdroje v inštitúciách verejnej správy.
• V časti Predkladacia správa žiadame, aby boli do vety “Materiál bol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verenej správy a jednotný digitálny trh dňa … 2019.” za slovo “prerokovaný” vložené slová “bez diskusie”. V zmysle prerokovania per rollam nebola možnosť diskusie o pripomienkach k materiálu. Pritom práve materiál s hodnotením súčasného stavu informatizácie by mohol byť vhodným podnetom na takúto diskusiu v Rade vlády.
• Kap.3: V celej kapitole sa uvádza iba stav ÚPVII - aké dokumenty vydal a schválil. To však nezodpovedá zadaniu. Žiadame doplniť údaje za celú verejnú správu, najmä plnenie úloh z existujúcich dokumentov NKIVS, strategických priorít, súvisiacich uznesení vlády.
• Kap.3, časť “Pravidlá publikovania elektronických služieb do multikanalového prostredia VS”: Dokument bol vydaný, ale nedostatky vidíme vo fakte, že OVM danú prílohu neregistrujú, nerozumejú povinnostiam, ktoré z nej vyplývajú a teda často dané požiadavky nepremietajú ani do pripravovaných projektov/štúdií uskutočniteľnosti. To vieme aj na základe viacerých osobných skúseností s veľkými OVM. Žiadame do správy uviesť aj skutočný stav dodržiavania pravidiel.
• Kap.3, časť API GateWay: Sme radi že téma OpenAPI je vnímaná ako zásadne dôležitá a je jej v správe venovaný veľký priestor. Na základe skúseností s konkrétnymi OVM a na základe analýzy možností publikovania existujúcich služieb IS VS vo forme OpenAPI je potrebné myslieť a dopracovať ďalšie usmernenia a konkrétne požiadavky, aby sa zabezpečil end-to-end scenár využívania OpenAPI. Vypublikovanie API do API GW nemá byť cieľom, cieľom má byť, aby dochádzalo k aktívnemu používaniu týchto API, napr. koncovými používateľmi prostredníctvom riešení tretích strán. Pre takýto end-to-end proces chýbajú jasné pravidlá a aj technické riešenia, napr. úroveň autentifikácie a autorizácie, jednoduché možnosti nastavenia zastupovania, rozšírené možnosti pre prístup 3. strán do elektronických schránok, možnosť udelenia oprávnenia na spracovanie potrebných osobných údajov a pod.
Ako kľúčový krok vnímame, aby na UPVII ako gestora danej témy vznikli a boli obsadené odborné kapacity, ktoré začnú systematicky zbierať požiadavky na publikovanie API jednotlivých IS VS, začnú komunikovať s jednotlivými OVM, riadiť proces identifikácie, publikovania API atď., t.j. vytvárať viacrozmerný katalóg služieb.
Proces identifikácie a publikovania jednotlivých API do API GW by mal byť riadený s cieľom nákladovej efektívnosti a získania maximálnej pridanej hodnoty pri minimálnych nákladoch, zároveň je potrebné vnímať obsahové a technické súvislostí medzi jednotlivými API.
• Kap.3, časť natívna cloudová architektúra: V kapitole absentuje popis stavu v roku 2018. K pripravovanej natívnej cloudovej architektúre by bolo potrebných viac informácií o aktuálnom stave daných projektov, o ich cieľoch a harmonograme pre tieto ciele, krokoch a celkovej stratégii v téme Cloudu. Aktuálne nie je vôbec jasná stratégia v tejto téme, prioritné kroky/opatrenia, ich stav spracovania a pod. OVM bez jasných informácií a usmernení nebudú schopné pri budovaní nových IS VS realizovať na svojej strane také kroky, ktoré zabezpečia minimalizovanie nákladov a bezproblémový prechod vznikajúcich do cloudového prostredia. Pracovná skupina Cloud už dlhú dobu nezasadá pravidelne, čo vnáša do problematiky veľa otáznikov, nejasností a pod. Je chybou ak sa informácie tohto typu OVM aj odborná obec dozvedá z hodnotiacej správy.
• Kap.4: Rozpracovanie strategických priorít NKIVS snáď nekončí “schválením dokumentu”. Považujeme za nevyhnutné aj vyhodnotenie povinností a úloh, ktoré vyplynuli z dokumentov jednotlivých strategických priorít. Predmetné úlohy vnímame ako dôležité, nakoľko ide o výsledok práce pracovných skupín a dané úlohy smerovali, viedli k naplneniu strategických priorít.
• Kap.4: V tejto kapitole žiadame doplniť vyhodnotenie činnosti pracovných skupín zriadených ako poradný orgán ÚPVII pre jednotlivé strategické priority NKIVS.
• Kap.4.1: V kapitole týkajúcej sa legislatívy žiadame aj vyhodnotiť stav plnenia úloh daných zákonmi a ďalšími záväznými dokumentami uvádzanými v tejto kapitole, najmä zákona o ISVS a zákona o e-Gov, zákona proti byrokracii, doplniť prehľad o vykonanej kontrolnej činnosti v zmysle zákonov o ISVS a e-Gov, prehľad o činnosti v oblasti výkladových stanovísk podľa zákona o e-Gov.
• Kap.4.2: Ak je v správe zaradená samostatná kapitola o centrálnych komponentoch, žiadame detailnejšie uviesť prehľad stavu, využívania, rozvoja centrálnych komponentov.
• Kap.4.3: Táto kapitola pojednáva o riadiacej roli ÚPVII, avšak neuvádza žiadne z dôležitých zmien, ktoré nastali v štruktúre ÚPVII v roku 2018, o riešených témach, celkových kapacitách a ľudských zdrojoch. Žiadame tieto informácie doplniť.
Hodnotiaca správa by mala jasne identifikovať štruktúru miest ÚPVII a zároveň vyhodnotiť obsadenosť miest. Hodnotiaca správa by mala identifikovať témy, oblasti, v ktorých ÚPVII využíva externé odborné zdroje. Cieľom je jasne a transparentne identifikovať chýbajúce odborné kapacity a plánovať kroky, ktorými sa minimalizuje využívanie externých odborných kapacít do budúcnosti. Napr. zriadenie dátovej kancelárie je možné vnímať ako pozitívny krok. Nie je napr. jasné na koľko % sú obsadené kapacity tejto kancelárie internými kapacitami ÚPVII. Na druhej strane, ale vidíme potenciál a potrebu obsadzovania iných odborných kapacít vo vzťahu k rozbehnutým aktivitám, napr. projekt API GW a potreba systematického riadenia publikovania API do API GW, a pod.
• Téma ľudských zdrojov mimo ÚPVII nie je v dokumente vôbec spomenutá (s výnimkou odkladu prijatia Koncepcie ľudských zdrojov). Ide pritom o jednu z najdôležitejších tém z hľadiska dlhodobých kompetencií verejnej správy v oblasti IKT. V roku 2018 pritom boli v tejto oblasti vykonané aj konkrétne aktivity, napr. audit ľudských zdrojov na viacerých OVM. Žiadame doplniť informácie o stave v oblasti ľudských zdrojov.
• Kap.5: V tejto kapitole je uvedené iba veľmi povrchné vyhodnotenie. Uvedené informácie iba potvrdzujú, že informatizácia verejnej správy je stále vnímaná najmä ako realizácia zopár veľkých projektov, čo považujeme za zásadne neadekvátny prístup.
Aj pri uvádzaní veľkých projektov odpočet iba na úrovni počtu plánovaných projektov je nedostatočný. Chýba prioritizácia a vzájomné súvislosti medzi projektami. Chýbajú jasné termíny pre jednotlivé, kľúčové výstupy projektov a pod. Odpočet by mal byť realizovaný aj v rozmere možností financovania z EU fondov a odhadu dĺžky implementácie daných projektov a odhadu dĺžky realizácie VO pre dané projekty.
• Kap.6: Žiadame doplniť detailné vyhodnotenie medzirezortného programu 0EK.
• Ad príloha k materiálu vyhodnotením ukazovateľov: Pozitívne hodnotíme zaradenie nových ukazovateľov. Žiadame v tejto správe doplniť aj ukazovatele OPII, nevidíme v tom problém, keďže v dokumente sú uvádzané aj hodnoty za rok 2017.
• Ukazovateľ 7 a 10: Keďže za rok 2018 nie sú dostupné žiadne údaje, políčko “Odpočet k 31.12.2018” má zostať nevyplnené.
• Ukazovateľ 12: Údaj, podľa ktorého 81% jednotlivcov má stredné až vysoké počítačové zručnosti je v priamom protiklade k ukazovateľu DESI uvádzanému v kap. 2.1 správy, podľa ktorého 59% jednotlivcov má aspoň základné digitálne zručnosti. Žiadame údaje zosúladiť.
• Ukazovateľ 28: Prosíme uviesť zdroj, na základe ktorého bola určená hodnota “19” pre stav k 31.12.2018, napr. odkaz na zoznam započítaných aplikácií.
• Ukazovateľ 30: Žiadame uviesť zdroj, kde je uvedených “všetkých plánovaných relevantných 2123 datasetov”.
• Ukazovateľ 43: Žiadame hodnotu prepočítať tak, aby vo výpočte boli použité všetky inštitúcie verejnej správy, tak ako znie zadanie ukazovateľa. Že majú byť skutočne kalkulované všetky inštitúcie VS vyplýva aj zo súvisiaceho ukazovateľa 44, kde deklarovaný cieľový stav je vyšší ako počet ÚOŠS.
• Ukazovateľ 45: Nie je jasné, prečo tento ukazovateľ nebol vyhodnotený. Žiadame hodnotu doplniť.
• Ukazovateľ 49: Hodnota 96% odvrátených incidentov za rok 2018 a 100% za rok 2017 nekorešponduje s údajne zlým stavom v oblasti kybernetickej bezpečnosti deklarovaným v OPII projekte rozvoja CSIRT a aktuálnom návrhom dokumentu SP Kybernetická bezpečnosť. Žiadame údaje zosúladiť. Nie je možné na jednej strane vykazovať výborné výsledky v tejto oblasti a súčasne plánovať masívne investície kvôli zlému stavu.
• Ukazovateľ 55: Žiadame použiť štandardnú definíciu pre “open source software”, https://opensource.org/docs/osd , ktorá je de-facto štandardom. Podstatnou súčasťou akejkoľvek definície OSS napr. je aj verejná dostupnosť zdrojového kódu, čo v aktuálne uvedenej definícii v tabuľke nie je.
• Ukazovateľ 67: Tento ukazovateľ hodnotí pomer podaní a nie rozhodnutí, žiadame údaj zmeniť tak, aby zodpovedal zadaniu
• Ukazovateľ 68: Tento ukazovateľ má hodnotiť pomer všetkých vydaných eID voči všetkým aktivovaným, nielen “vydaných za rok”. Žiadame údaj zmeniť tak, aby zodpovedal zadaniu.
• Ukazovateľ 69: Žiadame uviesť odkaz na dokument, kde je zoznam koncových elektronických služieb. ktoré majú byť zahrnuté do tohto hodnotenia. Vyhodnocovať iba “podania vykonané cez ÚPVS” je nedostatočné. Nevidíme dôvod, prečo v tomto ukazovateli nie je uvedená hodnota, žiadame ju doplniť.
• Ukazovateľ 70: Žiadame upresniť, aký má byť cieľový stav, a teda ani presný zmysel ukazovateľa, keďže “služby” sa neautorizujú. Navrhujeme, aby ukazovateľ a jeho cieľový stav bol určený v súlade s platným znením zákona o eGov nasledovne: Názov ukazovateľa: “Podiel podaní vyžadujúcich podpisovanie KEP” Cieľová hodnota ukazovateľa sa určí ako podiel podaní, pre ktoré nie je možné použiť autorizáciu podľa §23 ods.1 písm. a), t.j. nižší stupeň autorizácie ako KEP, voči všetkým podaniam.
• Ukazovateľ 71: Nie je jasné, prečo hodnota políčku “Odpočet k 31.12.2018” nie je uvedená, žiadame ju doplniť. Taktiež žiadame uviesť odkaz na dokument s detailnejším prehľadom využitia kapacít vládneho cloudu. Vzhľadom na predchádzajúce masívne investície, vysoké vyťaženie kapacít a súčasne nízky podiel už zmigrovaných ISVS do cloudu považujeme za nevyhnutné mať prístup k detailnejšiemu prehľadu využitia kapacít.
• Ukazovateľ 73: Žiadame tento ukazovateľ doplniť o ďalší ukazovateľ, v ktorom sa budú sledovať výdavky na vybavenie jednej pracovnej stanice zamestnanca štátnej správy.
• Ukazovateľ 74: Prosíme uviesť konkrétny zdroj, na základe ktorého bola stanovená cieľová hodnota na úsporu z elektronickej komunikácie verejnej správy na 4 milióny Eur za rok.
• V mnohých ukazovateľoch je súčasný stav zásadne nízky oproti deklarovanému cieľovému stavu podľa NKIVS. Žiadame do správy podrobne uviesť, aké opatrenia budú vykonané na splnenia ukazovateľa.

3 Likes

boj s hydrou … :slight_smile: Lubor klobuk dole, len ci to najde citatela. Mozno bu bolo vhodne tieto pripomeinky prezentovať pred mediami , inak sa boijm ze ponich ani pes nestekne…

Máme v pláne spraviť takú našu hodnotiacu správu eGov. Čo by podľa Teba v nej nemalo chýbať?

Neviem či som ten pravý… Ale keď sa už pýtaš ja by som urobil štruktúru: opatrenie / plán. Termín / súčasný stav / odhadovaný termín / krátkodobé dôsledky neplnenia / dlhodobé dôsledky neplnenia. Kde to pôjde tak dôsledky kvantifikovať na čas alebo peniaze. A nejako to verejne odprezentovať.

1 Like

v dokumente sa spomínajú len koncepcie (KRIS), ktoré musia byť schvaľované,
ale KRIS musia mať spracované aj obce, dokonca v súčinnosti s právnickými osobami, ktoré obec zriadila/založila (napr. školy, kde riaditeľ už musí vydávať rozhodnutia elektronicky),
obce nemusia predkladať KRIS na schválenie, ale musia ho mať - spracovaný a aktualizovaný (zákon 275/2006 o ISVS, § 3 a § 3a).
Za obce, ktoré využívajú IS DCOM má KRIS spracovať a aktualizovať združenie DEUS.
Dnes obce KRIS spracovaný väčšinou nemajú, čo je zachytené v Záverečnej správe NKÚ e-Government a informačné systémy obcí a miest za rok 2017,
strana 10 https://www.nku.gov.sk/documents/10157/f93dd962-066c-4630-80c4-7329c186e65a
NKÚ kontroluje obce aj teraz, záverečná správa za rok 2018 bude k dispozícii o pár mesiacov, ale info o tom, ktoré KRIS sú v akom štádiu, je na metaIS https://metais.finance.gov.sk/

Keďže nie je prehľad o existujúcich IS obcí a škôl - ktoré to sú, v akom sú stave, či majú vzťah na koncové služby,
ťažko umožniť ich modernizáciu a racionalizáciu.

V dokumente sa nespomínajú konkrétne problémy úradov (obcí a škôl) s uplatňovaním výkonu elektronicky, napríklad niekoľko najvýznamnejších:

  • pri vydávaní rozhodnutí elektronicky, ak úrad nemá el. registratúru a prepojené svoje agendové systémy (nemá dodávateľa) a využíva len formuláre na slovensko.sk
  • pri vydávaní rozhodnutí adresátom, ktorí nemajú schránku aktivovanú na doručovanie a musí sa tvoriť rovnopis,
  • problém s dlhodobým ukladaním dokumentov s elektronickým podpisom,
  • absencia elektronických formulárov pre el. služby pre jednotlivé typy inštitúcií - obcí, základných škôl, stredných škôl, … pričom formuláre podľa § 24, ods. 2 zákona o eGovernmente má vytvoriť ústredný orgán štátnej správy
  • nedodržiavanie platných štandardov IS, slabé povedomie o procesoch a nakladaní s el. dokumentami všeobecne, pri prichádzajúcich správach bývajú doručené do el. schránky dokumenty bez autorizácie, vo formáte xzep/zepx, alebo bez platného overenia podpisu, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sú doručované bez pôvodných dokumentov, niekedy nepodpísané.

Navrhujem prieskum medzi inštitúciami, kvôli zisteniu reálneho stavu, s ohľadom na existujúce ukazovatele NKIVS, formou dotazníka (online alebo zasielaného ako to robí TIS) a až následne robiť hodnotenie

2 Likes

:slight_smile:

(sorry, tento som uz naozaj musel)

1 Like

keby to nebolo také smutné tak je to veľká sranda :grimacing:

Na schvaľovanie per-rollam prišiel dokument Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030.

Vlastný materiál: https://drive.google.com/file/d/1ccS1BWkdQ2ZFeOOppGotToMOMsu_vXu2/view?usp=sharing
Súvisiace formality sú tu.

Hlasuje sa do 18.4.2019.
Diskusia k materiálu je tu: Strategia digitalnej transformacie Slovenska pre roky 2019 - 2030
K tomuto materiálu už prebehlo MPK, čiže asi by nemali prísť nejaké prekvapivé pripomienky. Ak si dobre pamätám, za S.D sme nedali v MPK pripomienky, prípadne ma @peter_k opraví.