Posudzovanie vplyvov na informatizáciu spoločnosti - spolupráca DP na tvorbe metodiky

Chcel by som požiadať členov o spoluprácu na tvorbe Metodiky posudzovania vplyvov na informatizáciu spoločnosti (IS). V skratke o čo ide:

Vláda v roku 2015 uložila všetkým predkladateľom legislatívnych aj nelegislatívnych materiálov povinnosť, predložiť ich aj Komisii na posudzovanie vybraných vplyvov na posúdenie a to v rámci úvodnej fázy celého legislatívneho procesu (ešte pred MPK), ktorá sa volá Predbežné pripomienkovacie konanie (PPK). PPK je úplne prvým prezentovaním úmyslu riešenia IS, či už ako nového alebo zmeny existujúceho. VS funguje tak, že ak chce niekto niečo realizovať musí mu to vyplývať z povinnosti uloženej zákonnou (zákon) alebo podzákonnou normou (uznesenia vlády).

Predkladatelia v tzv. doložke vplyvov vyznačia, že materiál má napr. vplyv na IS a súčasťou doložky tak musí byť analýza vplyvov na IS, ktorá v súčasnosti vyzerá asi takto:

  1. Ide o novú ES/ISVS alebo zmenu exist ES/ISVS?
  2. Názov a kód ES/ISVS v MetaIS.
  3. Pôjde o financovanie z EŠIF, nadrezortnú (navýšenie kapitoly) alebo rezortnú (rozpočtové opatrenie) úroveň? Ak je aspoň jedna odpoveď áno, tak náklady na IKT by mali byť vyčíslené v analýze, ktorou sa posudzujú vplyvy na rozpočet verejnej správy. Mali by byť, ale ak aj sú, tak na úplne nízkej úrovni granularity.

Selekt, ktorý robí AKVS, sa bohužiaľ týka len návrhov, ktoré predpokladajú financovanie z EŠIF, avšak podstatná časť návrhov riešenia IS je financovaná buď tzv. rezortnou úrovňou (rozpočtovým opatrením), alebo nadrezortnou úrovňou, čo znamená, že rezort požiada MF o navýšenie kapitoly z dôvodu plnenia povinnosti vyplývajúcej z nejakého zákona (ktorý bol určite v PPK). Čiže žiadne štúdie, reformné zámery, skrátka nič, len zákon, ktorý však umožňuje takú variabilitu návrhu riešenia IS, že je to na zaplakanie.

Súčasná metodika má absolútne formálny charakter, pretože vlastne len kontroluje ostatné rezorty či si plnia svoje zákonné povinnosti zapisovať údaje o ISVS a elektronických službách vo svojej správe do MetaIS. Zároveň platí, že logika zodpovednosti za validnosť údajov v MetaIS (zodpovedný je registrátor údajov čiže OVM) spôsobuje, že z MetaIS sa stáva neprehľadný chaos, v ktorom nie je možné nič nájsť. Preto chcem navrhnúť aj to, aby sa všetky tieto veci uvádzali buď priamo v analýze vplyvov na IS, alebo by sa v metodike posudzovania vplyvov stanovili povinné polia v MetaIS, ktoré bohužiaľ nie sú stanovené žiadnou právnou normou, lebo všetky metodiky k MetaIS vydala sekcia IS ako SORO pre OPIS, čo určuje okruh povinných osôb len na prijímateľov OPIS.

Chcem navrhnúť zmeny najmä v súvislosti so sledovaním tvorby legislatívy, ako napr. väzby na právnu normu, nastavenie komunikačných kanálov (integračné väzby), spôsob zberu údajov, rozsah požadovaných údajov, úrovne autentifikácie, autorizácie apod., čiže takú MiniŠtúdiu.

V sledovaní finančných parametrov pripravujú návrhy aj chalani z útvaru Hodnoty za peniaze, ktorých som oslovil po prečítaní si ich analýzy IS, z ktorej vyplynulo, že by bolo vhodné niekde procesne zaradiť sledovanie výdavkov na IKT, čiže akúsi MiniCBA.

Samozrejme, mojím cieľom nie je proces administratívne sťažiť, chcem len dosiahnuť stav, aby predkladatelia materiálov definovali už v tejto fáze funkcionalitu navrhovaného riešenia IS a tým ho umožnili merať a porovnať. Čo je však najdôležitejšie je, že sa tým umožní podieľať sa na tvorbe návrhu riešenia IS už pri kreovaní právnej normy.

Jeden príklad nekoncepčnosti za všetky: MS SR chce budovať nový IS, ktorým chce viesť register partnerov verejnej správy. Pýtam sa prečo namiesto toho nepridali PO v RPO jeden atribút ?

Dúfam, že som to vysvetlil zrozumiteľne, ak nie tak samozrejme priebežne dovysvetľujem, hlavné je naozaj pochopiť, že to je skutočne priestor na vytvorenie akéhosi Sita návrhov nových IS alebo zmeny exist IS.

2 Likes

tento priklad na ms je dobra ukazka, dobry politicky umysel zvysit transparetnost a najhorsie mozne prevedenie. velmi podobny register uz vedie uvo ako register uzivatelov konecnych vyhod. dalsi register povedie k tomu ze podnikatelia sa budu musiet hlasit do roznych registrov, kazda chyba moze viest k vyluceniam, registre budu neprepojene a za par rokov vznikne dalsi nadradeny. technicky aj procesne nezmysel vykonany v najlepsej viere. snad, kedze inak by to bol len politicky marketing za statne peniaze

Pani, bol menovany sef informatizacie, digitálny líder - manazer a politik.
Avsak on potrebuje za statnu spravu HLAVNEHO architekta (resp, utvar architekta) a zavedenie TOGAF v statnej sprave.

NIC, ziaden system nesmie vzniknut bez zapadnutia do celkovej architektury (bez ohladu na zdroj financii).
Inak nikdy statny cloud a prepojenie systemov a neduplikovanie informacii NEZAVEDIEME.
Pritom MiFi sa tvari ze TOGAF u nich plati … ale asi len ked potrebuju vylucit nejakych uchadzacov …

Aj vo firmach su projekt menezeri - ti co pisu, bavia sa so zakaznikom, planuju, komunikuju, udobruju … a su architekti, alebo technicki veduci projektov, alebo tienovi veduci projektov (vyberte si podla prislusnosti k firme) ktori skutocne strazia obsah dodavky a rozhoduju co kto ma robit, aky komponent pouzit, ako postupovat … Staci okopirovat z nejakej velkej firmy, kde uz enterprise architekturu roky zavadzaju (Orange, T-Com, banky … )

A aky to ma suvis s metodikou ? Asi ten, ze AK VS by sa mala posilnit a povysit na utvar hlavneho architekta, a okrem OPII projektov by mala odobrovat, ci zamietat VSETKY it projekty predkladane do statu. Naslednu tvorbu metodiky by som potom nechal na tento utvar, s cim samozrejme sa da pomoct… ale ak vezmu metodiky a postupy co maju z OPII, po drobnej uprave by sa dali pouzit aj uplne obecne … Samozrejme s vynechanim takych blbosti ako je CBA s presnostou na centy, odporucania hardveru az na jednotlive jadra procesora v case ked sa robi este len studia vykonatelnosti …

3 Likes

nepovedal som v tom úvode B a tým bolo práve to, že celé to navrhnem presunúť pod AKVS…ale metodiku mozem vyriesit uz teraz…v tom nevidim problem, naopak cim skor tym lepsie…

No bolo to uz naznačené. Stačí uplatňovať pravidlá určené pre OPII úplne obecne (oni sú navrhnuté dobre, problém je že ešte podľa nich nie je ešte schválený žiaden projekt (a možno práve preto). Momentálne sa peniaze míňajú len tzv. fázované projekty z minulého obdobia - čo už narúša napríklad povinnosť v OPII mať schválený reformný zámenr a ŠU - a SLAčky) aj na neeuroprojekty. Tam je metodík a pravidiel dosť. A pre AKVS by to malo byt lahké, lebo tie pravidlá poznajú. Čiže iba rozšíria pôsobnosť a budú robiť to isté …
No a Strategiocké dokumenty treba ďalej rozbiť na nižšie úrovne a na menšie časové obdobia. A schváliť ich (kažýdoročne pri rozpočte, progrmové vyhlásenia … atď)
A treba ich začať napĺňať … mali by vznikať úlohy, ktoré budú napĺňať vytýčené ciele a mali by byť kontrolované pravidelne (aspoň štvrťročne) na zasadaniach vlády.

Ako sa to robí napríklad pri diaľniciach ? Ja nejaký veľký rozdiel v riadení (vrátane uplatňovania metodických postupov) nevidím. Musí to byť analogické … tam sa tiež stavia desaťročia … A nejako veľmi sa nevybočilo od zámerov spred 20 rokov…
.

Ale ved chápeme sa…len to treba spravit a o to sa práve snažím ;)ale…

Bohuzial musime vychadzat z reálií VS a preto nemozeme nastavit metodiku ako na europrojekty, lebo by si to vyzadovalo velke zvysenie kapacít na obidvoch stranách. A kedze vieme ako sa informujú (neinformujú) vládne inštitúcie medzi sebou,tak na úvod budem rád,ak sa podarí hneď na začiatku odchytiť úmysel,ktorý dokážeme zmerať/porovnať.

To, čo na úvod stačí je nastaviť základné parametre na zachytenie relevantných informácií. Môžeme uvažovať aj nad využitím právomoci v § 34a ods. 2 kompetenčného zákona, ktorá dáva ÚPVii možnosť rozhodovať o využívaní finančných zdrojov na IT. Ďalším krokom je dokončiť legislatívny zámer zákonu o ITVS a cez štandardy harmonizovať celé prostredie, tak aby bolo meratelne a porovnatelne vsetko.

Je kopa toho, čo sa dá robiť, ako sa dá robiť, ale je potrebné to hlavne začať robiť…preto budem rád, ak sa stretne čo najviac ľudí a vytvoríme štandardizovanú metodiku pre posúdenie všetkých IS riešení.

Tak ako som už naznačoval, mojou snahou bola čo najväčšia možná miera participácie na príprave návrhu a preto aj po stretnutí, ktoré bolo skôr brainstromingom, dávam vonku zápis, ktorý je úvodom do problematiky.

Stretnutie k Návrhu zmeny Metodiky na posudzovanie vplyvov na informatizáciu spoločnosti
(Doložka vplyvu na IS v rámci PPK)
8.9.2016, 13:30 hod., MF SR

Účel stretnutia:
A. Určenie sledovaných oblastí pre posudzovanie vplyvov na informatizáciu spoločnosti (hmota).
B. Určenie možnosti pre trvalé procesné ukotvenie testovania sledovaných oblastí (proces).

Zúčastnili sa:
Anton Jánoš – Sekcia informatizácie spoločnosti (ÚPPVii)
Matej Kurian – Útvar hodnoty za peniaze (MF SR)
Štefan Íllek – Digital platforma
Samuel Esterka – konzultant
Peter Biró – konzultant
Pavol Frič – konzultant

Obsah A:

  1. 31.10.2016 - termín na predloženie Návrhu zmeny MPVnIS.
  2. Určenie sledovaných oblastí (Architektonická, Legislatívna, Ekonomická, Princípy eGovernmentu)
  3. 15.10.2016 – Úvodný nástrel parametrov
    Ku každej zo sledovaných oblastí navrhnú zúčastnení parametre (testovacie otázky) relevantné pre posúdenie, vyhodnotenie, meranie a porovnanie predkladaných návrhov riešenia IS, pričom sa použije klasická štruktúra definovania a opisu stavov As-Is a To-Be.

Obsah B:
4. MPVnIS ako „centrálne miesto pre zber informácií o IT vo VS“
Testovanie jednotlivých oblastí by sa malo uskutočniť ešte predtým, ako sa materiál spolu s návrhom riešenia IS dostane do PPK, pričom na testovanie bude možné použiť aj dokumenty, ktoré vyplynú z NKIVS. Jednotlivé oblasti budú testované nezávisle a až po ich vykonaní budú môcť rezorty návrhy predložiť do PPK. Účelom je, poskytnúť ostatným rezortom včas pomoc pri tvorení návrhu, a tak získať informácie a možnosť podieľať sa na jeho príprave. Miestom pre zber informácií bude samotná Doložka a MetaIS.

5.Stanovenie vykonávacieho procesu „pod“ § 34a ods. 2 Kompetenčného zákona, ktoré dáva ÚPPVii právomoc rozhodovať o využívaní finančných zdrojov vo VS pre IT. Účelom je dosiahnuť centralizované riadenie prostr. stanovenia jednotných pravidiel pre všetky druhy financovania IT vo VS a pravidiel pre väčšiu mieru koordinácie tvorby architektúry a legislatívy.

1 Like