Rozhodnutia o investíciach do projektov by sa mali robiť na základe jasných a merateľných prínosov a nákladov. Prínosy musia byť kalkulované podľa všeobecne porovnateľnej metodiky a merané a vyhodnocované po každej fáze projektu. Rovnako potrebujeme, aby sa investície robili na základe zváženia všetkých alternatív. Dnešné reformné zámery sú skôr “obhajobou” zvolenej alternatívy, ale nie analýzou, či by sa rovnaké ciele nedali dosiahnuť iným, efektívnejším spôsobom.
Moje zhodnotenie template dokumentu reformnych zamerov pre OPII:
- Chybaju dolezite casti, ktore by clovek v B/C ocakaval:
- Uplne absentuje Porovnavanie alternativ - nevidim ziadne alternativy dosiahnutia cielov. Je to len obhajoba jednej alternativy (“ideme robit toto” - cize zaciname uplne od konca). To je asi uplne najzasadnejsi problem.
- chyba tiez Ekonomicky Case - t.j. preco je tento reformny zamer ta najlepsia “value for money” zo vsetkych alternativ? Financne vyjadrenie bodu vyssie
- Komercny zamer - ako chcem dosiahnut svoje ciele v spolupraci s trhom. Inymi slovami - ako / kedy chcem obstaravat? je o takyto zamer na trhu zaujem? zvazuju sa outcome based modely alebo len nakupujem tovar? zvazujem moznosti ako open source a pod.? Inymi slovami - aka je moja strategia na zapojenie trhu tak, aby to bola najlepsia value for money.
-
S predoslym bodom suvisi aj to, ci sa takyto reformny zamer este dalej detailizuje. V niektorych oblastiach je ta uroven tak akurat na strategicky zamer, inde si viem predstavit detailnejsi popis. Zase v inych castiach (napr. ako sa bude zamer realizovat) je to az moc detailne - tam sa spominaju konkretne role na projekte (to je ozaj dost mikro uroven). Typicky postup schvalovania BC je zvycajne na 3, resp. 4 kroky, kde sa zakazdym detailizuje ina cast Business Case podla toho, ako sa ujasnuje to, co a ako sa bude robit. A tym padom aj kazdu iteraciu schvaluju ini ludia. Prinos tohto postupu je, ze sa na nic nezabuda. V tomto template mam strasne silny pocit ze sa skace rovno do zaverov.
-
Nie je problem reformny zamer napisat, problem je ho dodat. Cize by ma zaujimalo, akym mechanizmom sa tieto zamery budu:
- oponovat / schvalovat
- riadit, kontrolovat a odpoctovat
2 Likes
Par poznamok k zhodnoteniu reformnych zamerov:
- nejde o reformny zamer OPII, ale o reformny zamer, ktory navrhuje a koordinuje projekty OP EVS a OP II - spaja makke opatrenia v oblasti zmeny procesov, organizacie, sluzieb s IT nastrojmi pre podporu reformy - zabrani sa tym projektom bez jasneho biznis ownera a bez jasneho cielu,
- ak bude reformny zamer schvaleny, nasleduje normalne studia uskutocnitelnosti OPII, ktora by mala posudit konkretne alternativy riesenia problemu,
- struktura reformneho vychadza z teorie reformy verejnej spravy, s dorazom na Delivery vysledkov, ponuka navod na postup ako dobre vysledky skutocne dosiahnut: od identifikacie problemov, cez stanovanie priorit, konkretnych SMART cielov a KPI vztahujucich sa k reforme - aby bolo jasne co sa ma robit, vyber strategickeho pristupu, organizacne aspekty realizacie, planovanie aktivit a na zaver zhodnotenie udrzatelnosti reformy (pojde o novu kapitolu v template, ktory bude o chvilu zverejneny)
- az po takomto zamere je mozne prist k samotnej specifikacii projektu v studii, kde bude podrobna CBA napriklad,
- konkretne role sa uvadzaju preto, aby mala organizacia predstavu, ake kapacity potrebuje na to, aby dokazala interne zmenu realizovat.
Reformne zamery budu realizovane projektami z OP EVS a z OP II. V com je este reformny zamer pokrok oproti sucasnemu stavu - kladie obrovsky doraz na zber dat a ich pouzivanie pri realizacii zmeny. Uvazuje sa o tom, ze by dosahovanie KPI bolo predbezne monitorovane a v realnom case zverejnovane na nejakej cool webovej stranke. Bude tak mozne presne vidiet, ako sa Slovensku dari naplnat priority, aky pokrok dosahuje a kolko to stalo.
V prvom rade dakujem za konstruktivnu reakciu. Posnazim sa o to iste.
Moje chapanie vychadza z toho, ako sa k priprave novych politik (alebo reforiem) pristupuje v UK - raj pre kazdeho fanusika “governance”. Vo vela veciach sa zhodneme - predovsetkym oblast pirncipov, cielov, KPIs. Pokial budu navrhnute spravne a biznisovo, tato cast je super a v mojom chapani uplne splna uroven “strategic business case”.
To kde sa stale nezhodneme je vyhodnocovanie alternativ. Kapitola RZ “vyber pristupu” je stavana ako obhajoba zvoleneho pristupu, nie ako pojednanie o tom, ake su moznosti dosiahnutia stanovenych cielov a KPIs, a ktora z nich je najlepsia. A v tom je podla mna najvacsi rozdiel oproti tomu, ako sa robi podobne zhodnotenie v UK. Tam sa podobne zamery schvaluju v 3 krokoch, pricom kazdy krok vychadza zo schvalenia toho predosleho a ma inu uroven detailu a zamerania. Prinosom je, ze sa najprv adresuju strategicke otazky, zvazia sa alternativy reformy a az potom sa pristupuje k realizacnym bodom. Studie uskutocnitelnosti IT projektov su casto naviazane na tieto 3 fazy. V kazdom kroku iny detail.
Z toho potom vyplyva aj moja poznamka o tom, ze organizacna cast je podla mna prilis detailna - ak sa teda rozpravame o uvodnom strategickom zamere.
Zber dat a ich verejnu prezentaciu samozrejme hodnotim velmi pozitivne. Opat plati - pokial tie KPIs budu biznisove a orientovane na prinosy pre obcana a stat (v zmysle toho k comu sa vcera vyjadroval p. prezident)
Cize v sumare - vidim vela pozitivneho, ale myslim, ze je aj vela priestoru na pojednanie o alternativach
1 Like
Analýzy nákladov a prínosov ??
Toto štátnych úradníkov vôbec nezaujíma. Dokonca ani poctivého úradníka a kvalitného odborníka.
Príklad z praxe. Šéf IT vo veľkej štátnej organizácii riešil zálohovanie. Aby sa vyhol neskoršej kritike, tak postupoval byrokraticky: oslovil dodávateľské firmy oficiálnym dopisom, že čo by mu poradili. Niektoré mu poradili napísať script za 2 hodiny práce, niektoré ponúkli komerčné riešenia a jedna firma doporučila softvér z Nemecka na zálohovanie za 40.000 EUR. Šéf IT to spísal do tabuľky a poslal riaditeľovi, že či nie je v rozpočte 40.000 EUR na zálohovanie. S tým, že ak nie je, tak sa napíše skriptík za 2 hodiny. V rozpočte peniaze boli. Kúpil sa softvér za 40.000 EUR určený na zálohovanie obrovských distribuovaných systémov a štát zbytočne minul 40.000 EUR.
Keď sme sa pýtali, prečo to tak robil, tak nám to pri pive povedal. Keby nastal hocijaký problém so zálohovaním, tak by ho obvinili, že nepoužil to najlepšie riešenie a že je na vine. A bol by odvolaný. Kryl si chrbát, tak ako všetci úradníci.
Neexistuje žiadna metodika, ktorá by takéto situácie dokázala dostatočne pokryť. Odhadom 70 percent štátnych IT zákazok sú úplne zbytočné zákazky. To znamená, že ten softvér alebo hardvér nikto reálne nepotrebuje - resp. len s malým úsilím sa dá použiť existujúci SW a HW. To všetky zúčastnené strany (či už štát alebo dodávateľské firmy) vedia.
Krytie chrbatu je v statnej sprave celkom normalne. Nielen na Slovensku. Moj nazor ale je, ze ten isty efekt sa da dosiahnut poctivou analyzou, kde za zhodnoti, aky je realna sanca, ze “skriptik za 2 hodiny” sposobi problem.
Je normalne kryt si chrbat. Ale rovnako je normalne, spravit vsetko pre to, aby sa to iste dalo dosiahnut lacnejsie. Lebo inak by napriklad myslienka Open Source v statnej sprave umrela hned na zaciatku. Ale pri druhom a tretom pohlade, to az take tragicke nie je a su krajiny, ktore sa do toho pustaju.
Lahke riesenia nikdy nebudu tie najlacnejsie.
Tam je naozaj najdolezitejsie si uvedomit, ze reformny zamer je nad ramcom IT projektu a IT projekt pouziva len ako cast opatreni. Vyber pristupu je tu ponati len na strategickej urovni: ci chcem centralizovat, riadit segment verejnej spravy hierarchicky, alebo ho privatizovat - ide o zakladne filozoficke pristupy, ake je mozne pouzit. Co sa tyka posudenia konkretnych alternativ, na to bude priestor v nasledujucich dokumentoch - studiach pre OPII a projektovych zameroch pre OPEVS.
Organizacna cast bude jednoduchsia vo vyslednom template. Na nepochopeni takzvanej Delivery chain casto projekty stroskotavali. Chceme, aby mal ziadatel vopred jasne, kto a ako bude do realizacie reformy a projektov zapojeny a koho sa to bude dotykat.
Uvidime, ako sa to ujme, urcite ale mozeme diskutovat o zlepseniach.
KPI su myslene realne zlepsenia v danom segmente: znizenie administrativnej zataze, zlepsenie vysledkov ziakov v skolach a podobne.
Ja rozumiem tej urovni. A asi len treba dovysvetlit, ze ked hovorim o alternativach, nemyslim tym nevyhnutne alternativy IT riesenia. Myslim zvazenie alternativ dosiahnutia cielov, ktore si stanovim v zamere.
Napr.: zamer je zlepsit vymahatelnost nedoplatkov na dani (pardon za vyber oblasti ale tu sa mi to najlepsie ukazuje). Alernativy su napr. take, ze posilnim svoje interne kapacity (viac kontrolorov) alebo pojdem outsourcovat (napr. posuniem nedoplatky do sukromneho sektora). No kazda z tychto alternativ ma obrovsky dopad na to, ako bude vyzerat IT riesenie a ake bude drahe. A preto hovorim, ze by sa mali alternativy zhodnotit (aj ekonomicky) uz na urovni reformneho zameru. A to mi dnes v tom template strasne chyba. Je to len zdovodnenie jednej alternativy.
2 Likes
Ahoj, rozumiem, budeme o tom diskutovat, ide o validnu poziadavku. V kazdom pripade, tu je dolezite si tiez uvedomit, ze vyber pristupu vo velkej miere zavisi i od politickej urovne a preferovanej idelogii. Chceme tiez dosiahnut, aby biznis owner stal za svojim pristupom a aby ho chapal v sirsom kontexte.