OVM schránka na neúradnú komunikáciu

Manuály, skúsenosti používateľa, otázky a odpovede
1

Zdravím, snažil som sa zistiť, či môže OVM využívať schránku na Slovensko.sk na neúradnú komunikáciu.
Uvediem konkrétne príklady:

  • Obecný úrad poskytuje služby a vystavil za ne faktúru. Môže zaslať faktúru občanovi/PO prostredníctvom ÚPVS?
  • Základná škola uzatvára zmluvu s PO - môže ju elektronicky odoslať prostredníctvom ÚPVS?

Skúšal som sa informovať na infolinke ÚPVS, no nevedeli mi jednoznačne odpovedať. Dostal som sa po informáciu, že technicky to možné je, no mňa zaujíma, či aj právne.

Ďakujem

2

Z praxe sa ukazuje, že asi môže: každý OVM môže hocikomu poslať elektronický úradný dokument. Nikde nie je povedané, že to musí byť len rozhodnutie. V praxi sa využíva “úradný list”. Jeho obsah nikto nekontroluje. Jeho prílohou môže byť aj návrh zmluvy alebo faktúra.
Rovnako tak smerom od PO k OVM: PO môže urobiť všeobecné podanie, ktorého prílohou je návrh zmluvy alebo faktúra.
Jediné, čo reálne nefunguje, je komunikácia medzi dvomi PO.

1 Like
3

Lebo niekto nechce aby to takto fungovalo … V Čechách to fuguje už niekoľko rokov a nahrádza to doporučené listy, posielané poštou … Technicky tomu asi nič nebráni, treba upraviť legislatívu.

2 Likes
4

Zdravím.

Zákon o eGovernmente (a teda aj úprava el. schránok a doručovania do nich) sa vyslovene vzťahuje len na výkon verejnej moci v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci.

V zmysle Ústavy SR, OVM môžu robiť len to čo majú zákonmi dovolené. (Narozdiel od iných subjektov práva, ktoré môžu robiť všetko, čo nemajú zakázané.)

Čiže základný test pre posúdenie, či môže obec poslať vyúčtovanie cez ÚPVS, je preverenie, či tú službu poskytuje pri výkone verejnej moci (napr. zákonom je jej zverené spravovať daň z nehnuteľností, tak môže posielať platobné výmery). Ak ide o službu, ktorú poskytuje ako podnikateľský subjekt (napr. vlastní vodovod/kanalizáciu a fakturuje vodné/stočné), potom by nemala mať zákonný dôvod doručovať cez ÚPVS, lebo nejde o výkon verejnej moci, ale o podnikanie.

Treba však dopovedať aj B: A čo keď obec/škola poslala faktúru/zmluvu cez ÚPVS, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené nemala dôvod doručovať touto formou? Považuje sa takéto podanie za nedoručené? To už treba ísť hlbšie do teórie práva a posudzovať individuálne vec, čo sa doručovala.

TL;DR: Pravdepodobne by takéto doručenie bolo vo väčšine prípadov účinné. Zmluva podpísaná touto formou by bola určite platná (keďže tam by nešlo ani tak o to, akým kanálom medzi stranami putovala, ale o to, či elektronické podpisy na nej majú adekvátnu právnu formu - a to už rieši Nariadenie eIDAS, resp. §40 ods. 4 Občianskeho zákonníka)

K doručovaniu je X judikatúry a právnej teórie. Treba rozlišovať medzi hmotnoprávnym doručovaním a procesným doručovaním.

Základná úprava hmotnoprávneho doručovania je v Občianskom zákonníku (§ 45 ods. 1): Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Osobitná úprava je napr. v zákonníku práce a podobne.

“Keď jej dôjde” je to, čo je kľúčové; v zásade máme už judikované kdejaké doručovanie: do poštovej schránky, do P.O.Boxov, prostredníctvom zamestnávateľa, prestrčenie popod dvere bydliska za prítomnosti notára, e-mailové doručovanie, doručenie políciou, doručenie fyzickej osobe tou formou, že sa doručí firme v ktorej je konateľom… Väčšinou sa to láme na dokazovaní, či sa úkon dostal do tzv. sféry dispozície osoby. Čiže niekde, kde sa mohla neprítomná osoba s úkonom oboznámiť. Myslím, že adresát faktúry doručenej cez ÚPVS by mal ťažkú argumentáciu, keby chcel preukázať, že sa nedostala do jeho sféry dispozície, hoc aj neprávom. Na druhej strane, zatiaľ to ešte nikto neskúšal do tej miery, že by to prešlo judikatúrou.

Skôr by som bol ale pri využívaní takéhoto “hacku” reštriktívny (pri faktúrach). Nie je to ďaleko od podozrenia zo spáchania TČ Zneužívania právomoci verejného činiteľa. Verejnými činiteľmi sú totiž aj zamestnanci OVM, teda ak by zaslali faktúru cez ÚPVS, vykonali by právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (eGov), s úmyslom zadovážiť inému (obci?) neoprávnený(?) prospech. Predpokladám, že ak by niekto išiel do sporu a napádal doručenie a opodstatnenosť faktúry, tak v trestnom konaní by mal pri preukazovaní neoprávnenosti prospechu o to ľahšiu jazdu.

Čo sa týka zmlúv, to riziko je podľa mňa zanedbateľné. Síce nie je zákonný dôvod posielať si návrh zmluvy cez ÚPVS, na druhej strane, ako som uviedol, na zmluve sú podstatné (1) nemennosť jej obsahu a (2) prejavy vôle strán (elektronické podpisy). Nevidím v tom až taký rozdiel, či si strany pošlú viacnásobne podpísaný .asice mailom, alebo cez ÚPVS… Navyše, ak by malo ísť len o zabezpečenie podpísania, tak zmluva sa (i) ani nemusí nikam posielať a (ii) OVM nemusí konať zo svojej schránky v postavení OVM, ale v postavení bežného subjektu - viď. ako funguje podpisovanie draftu správy viacerými osobami - po vypodpisovaní sa dá príloha stiahnuť a cez ÚPVS neprebehlo žiadne doručovanie.

2 Likes
5

Je to veľmi jednoduché: áno, používanie el. schránok ÚPVS na inú komunikáciu ako pri výkone verejnej moci je legálne a aj podporované.

Viď. §3 písm.b) vyhlášky č.438/2019: “Funkcionalitami ústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených zákonom sú: … služba modulu elektronických schránok, ktorou je zasielanie elektronických podaní a elektronických správ prostredníctvom komunikačného rozhrania na ich podávanie, okrem elektronických podaní od orgánu verejnej moci”.

Elektronická správa je podľa §3 písm. e) zákona 305/2013 “logicky usporiadaný celok údajov obsahujúci identifikáciu odosielateľa a adresáta” - čiže naozaj je možné poslať hocičo.

6

OK suhlas, ale myslim ze ani pri fakturach by to nebolo take prisne. Zamestnanci OVM su verejnymi cinitelmi, ale nie 24 hodin, ale iba pri tej konkretnej cinnosti ktora je tou verejnou mocou. Cize ak aj urobia nieco co je v rozpore so zakonom ale nesuvisi to s vykonom verejnej moci, tak nie su posudzovani ako verejny cinitelia. Cize ta faktura by musela mat suvis s nejakym vykonom nejakej pravomoci. A potom uz je to vykon verejnej moci a ta faktura je sucastou toho procesu.
A tiez si myslim, ze ak OVM posle fakturu obcanovi pomocou schranky tak nemusi ist o ziskanie neopravneho prospechu ale len o zaplatenie napr. obci to co jej patri - cize obsluzenie svojho naroku touto cestou ktora na to povodne nebola urcena.

Este pripojim jednu myslienku, ktora mi vychadza z toho co si napisal. Pravnicke a fyzicke osoby môžu rtobit vsetko co nie je zakonom zakazane. Cize kludne mozu posielat svoje faktury ako prilohy podani organom verejnej moci aj touto cestou, kedze to nikde v zakone neni zakazane a OVM sa s tym musi vysporiadat ako s kazdym inym dorucenym podanim ci uz postou, alebo kurierom alebo inak.

7

No to je inými slovami povedané to čo v pôvodnom poste - že technicky to možné je, otázne, či právne. To, že vyhláška hovorí, že technicky ÚPVS umožňuje aj toto (“je to jeho funkcionalita nad rámec zákona”) neznamená, že je v súlade so zákonom to používať na uvedené účely.

V praxi som dostal už elektronické správy aj do schránky neaktivovanej na doručovanie, čo znamená, že technicky je možné doručiť správu aj do takej schránky, ale právne účinky to nemá (OVM po upozornení musel doručiť správu znova, tentokrát už do správnej, aktivovanej schránky).

That being said, ako som uviedol vyššie, keďže to technicky možné je, a raz už sa to tam doručí, v zásade je ťažké sa brániť, že sa do nedostalo do sféry dispozície, a teda zamýšľaný účel to splní bezohľadu na zákonnosť takého postupu. Len teda s potenciálnymi rizikami.

8

to by ma fakt zaujimalo načo sa do legislatívnaych noriem a podnoriem vkladajú takéto suché konštatovania, ktorých obsah de jure zákon ale nepovoľuje … Aký zámysel mal autor a čo vložením toho konštatovania sledoval … Fakt mi tu dochádza fantázia …

9

Ale no, že by si do vyhlášky Mirri písalo veci v rozpore s vlastným zákonom, taká anarchia tu zatiaľ nie je.
Samozrejme že vyhláška 438/2019 je na základe zmocnenia zákona, pozri zákon 305/2013 §6 ods.5 a následne §59 písm.d).

Elektronické správy (pri výkone verejnej moci) do neaktivovanej schránky: to je jasne v rozpore s pravidlami pre doručovanie podľa zákona, čiže nie je to dobrá analógia.

10

Good point, o tomto som nevedel.

Čiže odpoveď pre @ovrabel je teda taká, že dá sa cez ÚPVS doručovať čokoľvek, avšak veci, čo sú nad rámec zákona, tj. nad rámec výkonu úradnej moci by sa mali posielať len na základe dohody s ÚPVS a za odmenu podľa sadzobníka úhrad za činnosť ÚPVS, right?

@Lubor Máš info, či to v praxi aj funguje, využíva niekto takéto doručovanie? Ako si viem ako f.o. vybaviť takúto možnosť, a koľko to stojí? Dík

11

“Dohoda s ÚPVS”: netreba žiadne špecifické dohody, stačí čo je vo vyhláške.

Sadzobník úhrad: to je samotná vyhláška č.438/2019 (viď. jej §1.b)), keďže tam v tejto časti žiadna úhrada nie je uvedená, je to bezplatné.

Kto to v praxi využíva: štatistiku naozaj nepoznám, občas mi príde nejaká zjavne masovo šírená správa alebo informácia (čiže nie-úradný-dokument a ani nie notifikácia v zmysle zákona). Nevyužívanie tejto časti je skôr v tom, že na posielanie “obyčajných vecí” je ÚPVS ťažkopádne (čiže sa obvykle posiela “normálne”, povedzme mailom) a do vlastných rúk funguje iba na výkon verejnej moci.

Limit je v tom, že technicky je možné posielať správy iba s OVM, čiže OVM<->FO/PO/OVM. Aby bolo možné posielať správy FO/PO<->FO/PO, bolo by treba doriešiť viacero vecí, napr. vyhľadávanie adresáta, čo najmä pri FO je pomerne chúlostivá téma súvisiaca s ochranou súkromia. Hlavný problém však je zrejme kapacita, kde Nases robí čo vie, aby systém vôbec stíhal aktuálnu komunikáciu “s OVM”, viď. aj medializované kapacitné problémy z pred zopár rokov.

1 Like
12

Aka ochrana sukromia FO schranok, ked sa to da riesit cez identifikator schranky?
A PO schranky chranit netreba.
A v com je schranka ina ako email ci fyzicka adresa, kam sa ludom da poslat posta? Tam sa nejakym sposobom chrani sukromie, ved uvedies cele meno, priezvisko (to vies, tak ci tak) a adresu a PSC. A list pride s vysokou pravdepodobnostou, aj ked adresu neuvedies a uvedies PSC.

To su plane vyhovorky uradnikov, ze nevedia urobit nieco,co by uz davno mohlo fungovat.

13

Nepoznám nikoho, kto by toto číselko poznal a nikoho kto by ho evidoval.

Vidno že si s týmto ešte nič nerobil. V klasickej papierovej pošte sa “s vysokou pravdepodobnosťou” doručiť správne podarí aj preto, že vo fyzickom svete sú podobné adresy blízko seba, spracováva to človek, ktorý častokrát obyvateľov/adresy vo svojom rajóne pozná a vie doriešiť čudné prípady a pod.
Pri elektronickom doručovaní predsa nie je “ulica, číslo a PSČ”. Naopak, sú tam iba identifikátory, ktoré pri FO málokto má a sú to osobné údaje. Ak netrafíš presnú, nedá sa to “nejako ručne doriešiť”, napr. že poštárka sa spýta ľudí naokolo. Ty bežne posielaš maily ľuďom na “zhruba správnu adresu”?

Btw. tuším v Čechách práve riešia, že ku el. schránkam FO boli zverejnené údaje meno/priezvisko/adresa TP (a neviem či nie aj dátum narodenia) a idú to práve zrušiť.

Ajaj čo všetku už “mohlo” byť. Ako som písal, hlavný problém je kapacitný. A som samozrejme rád, že úrady riešia v prvom rade svoje kritické úlohy. Nases má problémov vyše hlavy aj s tým čo “musí” fungovať a nie ešte takéto bonusy. Podporujem však “biznis nohu” jeho činnosti, nech to zriadi, aj s tým cenníkom, bez použitia štátnych peňazí.

14

… už len z nostalgie spomeniem na návrh zákona z 2011 ktorý by “komercionalizoval” prevádzku schránok. Doteraz som presvedčený, že by následne bol tlak aj na používanie schránky aj na komunikáciu nie len s OVM ale občania / firmy navzájom.

image
image802×510 19.6 KB

15

Kazda schranka ma ID. V momente, ked bude moznost posielat FO-FO a PO-PO, FO-PO a pod., tak to cislo bude lahko vymenitelne, jednoducho ho posles inej osobe, das do zmluvy a pod. Ak v tom niekto vidi problem (v statnej sprave), tak ten problem je niekde uplne inde.

1 Like
16

V Čechách majú dátové schránky a na svojich weboch zverejňujú ich identifikátory.

2 Likes
17

Námatkou Zoznam advokátov na SAK.sk - v detaile advokáta máš vždy aj ID schránky

1 Like
18

Nuž, v zozname advokátov nie je ID schránky, ale identifikátor právnickej osoby, čo je v podstate IČO. Iste, keď máš dobrý identifikátor, je adresovanie ľahké.

Príslušný identifikátor FO je rodné číslo - ako som písal, je “trošku” problém rodné čísla len tak používať na posielanie pošty.

Iste, to je použiteľné, ale teda iba na tie osoby, ktoré budú chcieť s Tebou komunikovať, t.j. bájne číslo schránky Ti sami oznámia. Napr. moje číslo schránky je E0000030773.

Má to tiež zopár praktických zádrhelov, napr. tieto čísla schránok boli generované sekvenčne, bez akejkoľvek samokontroly/opravy, Hammingova vzdialenosť 1. Ľudovo povedané: hocaký preklep generuje valídne, ale nesprávne číslo schránky. (Keď sa to robilo, aj som odporúčal, aby to spravili ako dobre použiteľné identifikátory, ale …)

Celkovo samozrejme adresácia je normálne riešiteľná vec, len tu niečo, tam niečo, a už máme slušný projektík (zatiaľ závislý na spolupráci GT = no go). A teda stále viď. “hlavný problém”.

19

Mohli tam pridať kontrolnú číslicu, alebo viac.

IBAN má 3 kontrolné číslice za SK sú 2 a potom celkom posledná, takže v čísle účtu je takmer nemožné sa pomýliť aby prišla platba na existujúci účet.

Pri platbách používam kontrolnú číslicu pri tvorbe variabilného symbolu a tak ľahko odchytíme preklepy. Inak by bola platba pripísaná na kredit inému zákazníkovi.