Zdravím.
Zákon o eGovernmente (a teda aj úprava el. schránok a doručovania do nich) sa vyslovene vzťahuje len na výkon verejnej moci v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci.
V zmysle Ústavy SR, OVM môžu robiť len to čo majú zákonmi dovolené. (Narozdiel od iných subjektov práva, ktoré môžu robiť všetko, čo nemajú zakázané.)
Čiže základný test pre posúdenie, či môže obec poslať vyúčtovanie cez ÚPVS, je preverenie, či tú službu poskytuje pri výkone verejnej moci (napr. zákonom je jej zverené spravovať daň z nehnuteľností, tak môže posielať platobné výmery). Ak ide o službu, ktorú poskytuje ako podnikateľský subjekt (napr. vlastní vodovod/kanalizáciu a fakturuje vodné/stočné), potom by nemala mať zákonný dôvod doručovať cez ÚPVS, lebo nejde o výkon verejnej moci, ale o podnikanie.
Treba však dopovedať aj B: A čo keď obec/škola poslala faktúru/zmluvu cez ÚPVS, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené nemala dôvod doručovať touto formou? Považuje sa takéto podanie za nedoručené? To už treba ísť hlbšie do teórie práva a posudzovať individuálne vec, čo sa doručovala.
TL;DR: Pravdepodobne by takéto doručenie bolo vo väčšine prípadov účinné. Zmluva podpísaná touto formou by bola určite platná (keďže tam by nešlo ani tak o to, akým kanálom medzi stranami putovala, ale o to, či elektronické podpisy na nej majú adekvátnu právnu formu - a to už rieši Nariadenie eIDAS, resp. §40 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
K doručovaniu je X judikatúry a právnej teórie. Treba rozlišovať medzi hmotnoprávnym doručovaním a procesným doručovaním.
Základná úprava hmotnoprávneho doručovania je v Občianskom zákonníku (§ 45 ods. 1): Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Osobitná úprava je napr. v zákonníku práce a podobne.
“Keď jej dôjde” je to, čo je kľúčové; v zásade máme už judikované kdejaké doručovanie: do poštovej schránky, do P.O.Boxov, prostredníctvom zamestnávateľa, prestrčenie popod dvere bydliska za prítomnosti notára, e-mailové doručovanie, doručenie políciou, doručenie fyzickej osobe tou formou, že sa doručí firme v ktorej je konateľom… Väčšinou sa to láme na dokazovaní, či sa úkon dostal do tzv. sféry dispozície osoby. Čiže niekde, kde sa mohla neprítomná osoba s úkonom oboznámiť. Myslím, že adresát faktúry doručenej cez ÚPVS by mal ťažkú argumentáciu, keby chcel preukázať, že sa nedostala do jeho sféry dispozície, hoc aj neprávom. Na druhej strane, zatiaľ to ešte nikto neskúšal do tej miery, že by to prešlo judikatúrou.
Skôr by som bol ale pri využívaní takéhoto “hacku” reštriktívny (pri faktúrach). Nie je to ďaleko od podozrenia zo spáchania TČ Zneužívania právomoci verejného činiteľa. Verejnými činiteľmi sú totiž aj zamestnanci OVM, teda ak by zaslali faktúru cez ÚPVS, vykonali by právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (eGov), s úmyslom zadovážiť inému (obci?) neoprávnený(?) prospech. Predpokladám, že ak by niekto išiel do sporu a napádal doručenie a opodstatnenosť faktúry, tak v trestnom konaní by mal pri preukazovaní neoprávnenosti prospechu o to ľahšiu jazdu.
Čo sa týka zmlúv, to riziko je podľa mňa zanedbateľné. Síce nie je zákonný dôvod posielať si návrh zmluvy cez ÚPVS, na druhej strane, ako som uviedol, na zmluve sú podstatné (1) nemennosť jej obsahu a (2) prejavy vôle strán (elektronické podpisy). Nevidím v tom až taký rozdiel, či si strany pošlú viacnásobne podpísaný .asice mailom, alebo cez ÚPVS… Navyše, ak by malo ísť len o zabezpečenie podpísania, tak zmluva sa (i) ani nemusí nikam posielať a (ii) OVM nemusí konať zo svojej schránky v postavení OVM, ale v postavení bežného subjektu - viď. ako funguje podpisovanie draftu správy viacerými osobami - po vypodpisovaní sa dá príloha stiahnuť a cez ÚPVS neprebehlo žiadne doručovanie.