Štát by mal používať otvorené technológie a štandardy ako “default”. Akékoľvek voľba proprietárnych a platených technológii musí byť odborne a transparentne zdôvodnená.
2 Likes
Toto sa pravdaze tiez neda vid http://opensource.com/government/14/1/italy-open-source-software-procurements
Jedným z motivátorov okrem vendor lock-in-u by mohli byť aj ušetrené prostriedky a podpora malých firiem ktoré na Slovensku dodávaju množstvo riešení práve na OSS platformách.
Je dolezite prestat vnimat opensorce v kontexte MS/Linux tu sa casto otaca diskurz, co je v sucasnosti nepodstatna tema. Dektop vo velkych projektoch nikoho nezaujima. Podstatne su systemy beziace na spodku cloud platforiem, dtabazove systemy, aplikacne servre, integracne platformy a messaging riesenia.
Svojho času sme sa tejto téme podrobnejšie venovali vo výskume http://www.eea.sk/2010/10/vyskumna-uloha-open-source-infrastruktura/ uz je to stara studia, ale sposob ako sa s nou vysporiadal vtedajsi establishment bol priznacny aj pre dnesne prostredie.
Aktulane je snaha zrusit pracovnu skupinu zaoberajucu sa opensource rieseniami. Vypracovane dokumenty sa nikdy nedostali do odbornej diskusie.
Navrh je prebrat forumulaciu z Talianska. http://opensource.com/government/13/11/free-open-source-italian-public-administration
1 Like
Castokrat sa stretavame s tvrdenim, ze opensource nie (a to nie len v pripade MS vs. Linux: “My nechceme Linux, my mame vsade Mirosoft a tak to aj chceme nechat.” Pretoze takto je to zauzivane…
Osobne s tym samozrejme nesuhlasim, avsak treba to vidiet aj v tej rovine, ze IT sektor v statnej sprave je lenivy a to co vedia, im vyhovuje… A s tymto treba asi tiez zabojovat.
Ano treba zabojovat. Moja skusenost je taka, ze ak nebola dodavka v statnej sprave pod kontrolou dodavatela proprietarneho sw, tak s oss technologiami nebol ziaden problem a v systemoch, ktore sme dodavali, pouzivame mnozstvo oss komponentov. Napriklad SNG vyuziva obrovsky potencial otvorenych technologii naplno. Rovnako je to v mnohych dalsich projektoch, len tato informacia je nepohodlna pre celu skalu vendorov.
Napriklad na urovni Europskej komisie sa uz vobec nediskutuje o tom ci oss alebo nie. Samotne vyskumne projekty v oblasti SW su podporovane takmer vylucne ak je dodavka v rezime oss s otvorenymi licenciami. Je bezna prax, ze vystupy projektov najdete na githube.
Toto vobec nie je o desktope. Fakt je jedno ci niekto pouziva ms, linux ci jablka… podstatne je na com bezia systemy, databazy, aplikacne servre, integracne platformy, GUI frameworky atd…
Tu je strategia EK v tejto teme Open Source Strategy in the European Commission
2 Likes
Určitá štandardizácia štátnych/verejných kontraktov je tiež cestou. Verejná správa by kľudne mohla používať na štandardné situácie set štandardizovaných (aspoň odporúčaných) zmlúv, ktoré budú “fér” a nenegociovateľné - skrátka, kto robí biznis so štátom, na ktorý je k dispozícii celý rad ďalších kontraktorov, nemôže negociovať extra podmienky v kontraktoch. V niektorých situáciách to tak už existuje, no samozrejme každý orgán VS (obce, ministerstvá, iné atď.) si platí vlastné kontrakty, pričom mnohé situácie sú bez problémov ošetriteľné štandardnými zmluvami, ktoré by mohli medzi sebou zdieľať. Nemohlo by sa tak stať, že BA ma nevypovedateľnú zmluvu s developerom Hlavnej stanice a pod. Uznávam však, že právne poradenstvo je širšie než len tvorba zmlúv a že špecifické situácie vyžadujú špecifické zmluvy. Tiež sú určité úskalia na úrovni práv k týmto zmluvám, no nie je to neriešiteľná vec. V mnohých štátoch centrálna vláda vytvára odporúčané kontrakty, ktoré sa majú používať na nákup tovarov a služieb štátom.
1 Like
1 Like
Mimochodom, v UK: https://www.gov.uk/government/news/collabora-deal-will-provide-savings-on-open-source-office-software
Prednedavnom sme podpisovali grantovu zmluvu s komisiou pre H2020 projekt. Jedna sa o uplne standardnu a prakticky ne-negociatelnu zmluvu. Vzor zmluvy ma asi 40 roznych dodatkov a na zaklade charakteru a specifik (napriklad bezpecnostne klasifikacie alebo manazment etickych suvislosti) daneho projektu sa v kazdej zmluve zadefinuje ze ktore dodatky su pre danu konkretnu zmluvu platne. Ked komisia moze tak fungovat tak by mohli aj statne institucie. Podobny pristup sa pouziva pri zmluvach s ESA. V obidvoch pripadoch, vzor zmluvy bol sucastou sutaznych podkladov.
Davnejsie ked som robil projekty pre ESA tak oni stale vydavali a aktualizovali COTS list ktory preferoval otvorene technologie. Akakolvek deviacia od zoznamu COTS musela byt zdovodnena. Nieco take by sa mohla vytvorit aj pre eGov.
3 Likes
Myslím, že otázkou používania OSS vo verejnej sfére sa už dosť dlho zaoberá Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT). Myslím, že v prípade ďalšieho rozvoja tejto myšlienky by určite vedeli prispieť do debaty svojimi skúsenosťami.
Jeden z nas @Lubor Illek je tam priamo vo vykonnom vybore. http://www.soit.sk/sk/organizacia/vykonny-vybor
1 Like