Je tu niekto pravne podkuty, kto vie presne ako to je s autorskymi pravami na IS dodavane verejnym obstaravanim pre stat (konkretne podnik v 100% vlastnictve statu)?
Som sa stal clenom jednej vyberovej komisie na dost tucny projekt, ktory sam o sebe nesie dost nepeknych privlastkov ale prekvapila ma konkretna polozka v kalkulacii ponuky:
Poskytnutie vsetkych autorskych prav
Tato polozka sama o sebe predstavuje cca 15% cenovej kalkulacie. Je to mozne takto exaktne nacenit, ked sa obstarava konkretne riesenie IS a laicky povedane, podla zakona by vsetky dodavane IS mali vlastnit priamo statne institucie?
Zjednodušene platíš za vytvorenie diela, takže za prevod by si už nemal platiť. §91.4
Osobitné režimy tvorby
§ 90
Zamestnanecké dielo
(1) Dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.
(2) Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.
(3) Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce.28) Takýto zamestnávateľ sa považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.
(4) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.
(5) Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak. (6) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas aj na
a) zverejnenie diela,
b) označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa,
c) dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.
(7) Smrťou alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu bez právneho nástupcu právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.
(8) Zánikom právnych vzťahov podľa odsekov 1 až 3 zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 4 až 6 nedotknuté.
(9) Ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, má autor právo požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. Zamestnávateľ nie je povinný licenciu podľa prvej vety udeliť, ak je to v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie udelenia takejto licencie.
§ 91
Dielo na objednávku
(1) Dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo.29) Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.
(3) Odseky 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.30) (4) Na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele; objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa, ustanovenie § 90 ods. 9 sa nepoužije.
(5) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na audiovizuálne dielo.
formulacia “Poskytnutie vsetkych autorskych prav” je nespravna, su prava ktore sa nedaju poskytnut
Ale v kontexte dnesnych snah o poskytnutie open licencie je podla mna nevyhnutne aby toto bolo v zmluve, pretoze toto nie je obsahom autorskeho zakona. A pokial je to v zmluve, tak sa tvorca realne vzdava moznosti vyuzit dielo alebo jeho cast obchodnym sposobom a to moze ocenit. A keby to pre dodavatela nemalo ziadnu hodnotu, tak by to kludne poskytol zadarmo.
A k otazke, samozrejme dielo vytvorene pre objednavatela vlastni, ma k nemu majetokove prava. Ale napriklad to neznamena ze to moze dalej predavat, ak to nie je v zmluve.
Je to podla mna nie dostatocne naformulovane ale v podstate je to OK. Tu je skor iny problem, ake polozky v rozpocte sa povazuju za vseobecne prijatelne a ktore naopak uz nie. Ak by toto bolo jasne, tak by bolo mozne projekty porovnavat a benchmarkovat. A povedat napr. ze 15 % je vela alebo naopak ze je to bezne. A su dalsi kandidati, napr. rizikova prirazka. realne sa s nou kalkuluje ale v rozpoctoch sa skryva rozpustena do ostatnych poloziek. Idealne by bolo aby sa “povolene polozky” co najviac blizili praxi.
vdaka za ponuku, velmi rad by som ziskal nazory co najviac odbornikov. samozrejme si to musim nechat schvalit od nadriadenych resp. organov prislusneho VO. ak to bude co i len trochu mozne, ozvem sa.
Z praxe vnimam rozdiel medzi vysporiadanim novovznikajuceho systemu a uz v minulosti dodaneho systemu.
V pripade noveho systemu je bezne, ze klient pozaduje prava, zdrojaky a dokumentaciu. Aktualne podla novej koncepcie nakupu to pozaduje aj stat.
V komercii casto aj dodavku testovacich skriptov a scenarov plus celu dokumentaciu ako zdrojaky skompilovat a nasadit. Tu byva pocas sutaze tlak na to, ze je to sucast ceny a samostatna polozka to nema preco byt.
Ak sa riesi minilost je to ine. Je rozdiel ci system prevadzkuje a upravuje dodavatel interne, alebo ma byt vsetko hore uvedene spravene a zdokumentovane tak, aby to zvladla prebrat akakolvek tretia strana.
Je to zmena, ktoru treba vykonat a stoji to nemalo usilia ak to nebude len “naoko”…
U stareho systemu zavisi ako boli definovane podmienky vo VO, niekde odberatel ziadal kompletne zdrojaky a pravo ich modifikacie tretimi stranami. Ak ziadal, dodavatel to nacenil a ci to skryl do ceny implementacie alebo to bola samostatna polozka, tak to je irelevantne. Ak neziadal, tak to nebolo v cene, moze to ziadat, ale za peniaze a musia sa odberatel s dodavatelom dohodnut.
tak moze sa stať aj to, že keď sa bude požadovať vo VO zdrojaky, že nik seriózny sa neprihlási.
Firiem čo do 5 rokov zaniknú je veľa … Jednoducho je to bohatstvo co ta firma ma a nerada to dava. Ak sa hlavní hráči dohodnú, tak môžu ponuku nedať, alebo všetci daju položku zdrojaky samostatne, za samostatnu cenu …
Ano. tuto temu vnimam skorej zameranu na custom development. Jasne ze ak niekto roky predava produkt a potom pre stat preda par liciek, tak zdrojaky nebude chciet, ale ani pre stat nie su zaujimave.
Ale ked stat nakupuje v podstate vyvoj novych softov a predmet dodavky ne vykaz na MDs ako byvalo pravidlo napr v opise. Zdrojaky su fakt aj moralne majetkom statu.
Na druhej strane tu niekolko hracov tvrdi ze v custom dev kode je obrovsne know how firmy a nechcu to dat konkurencii. Respektujem ze si to niekto mysli ale je to podla mna zastierka vytvarania vendor locku.
Ja by som sa nehrabal v v cudzich zdrojakoch ak by som nemusel. Ak by islo o special co su promile objemu je stale priestor oddelit povedzme sifrovacie algoritmy, alebo ine citlive casti kodu.
ono sa to meni aj v mysleni … nie vzdy je to len o zlych umysloch. Pamatam ked som nastupil pred 5 rokmi do roboty, tak tam bol TFS server za 2 firewallmi, s pristupmi cez zvlastnu developersku domenu… chranilo sa to aj pred ludmi z vlastnej firmy… Dneska … zdrojaky na AzureDevOps dostupne odkialkolvek… a staci niekedy ze je to trend … .a ten trend zasiahne aj starsie myslenie. Je to presne o tom ze rodinnym striebrom su zdrojaky JEDINE S TIMOM KTORY ICH VYTVARA A DOKONALE POZNA. Bez timu je len treba dufat, ze uroven ich kvality, komentarov a sprievodnej dokumentacie bude dostatocna, aby ich niekto vedel prevzat. A za prijatelne naklady a zdrzanie.
dakujem za vsetky reakcie. naozaj je to na dlhsiu debatu a vela zavisi od konkretneho pripadu.
za mna a tento konkretny pripad: ako clen IT timu v tomto konkretnom obstaravani som spolu s kolegom navrhol prizvat konzultanta na posudenie ponuky - ak tato poziadavka bude vypocuta, oslovil by som slovensko.digital oficialnou cestou… je tam na konzultovanie viac veci, nielen tato cast o autorskych pravach.
pre info…ako S.D pripravujeme na september seminar k Lock-inu, kde sa budeme bavit aj o autorskych pravach, majetkovych pravach, inych anti-lock-in opatreniach, cize teraz sa tejto teme venujeme koncepcnejsie
Ak sú súčasťou dodávky aj nejaké hotové komerčné produkty 3tích strán alebo hotové produkty dodávateľa, tak tá položka dáva zmysel. U custom vecí je treba mať dobre poriešenú licenčnú doložku z ktorej bude vyplývať, že má klient oprávnenia k odovzdanému “unikátnemu” plneniu a taktiež dovätok, že odmena za licenciu je už zahrnutá v cene diela.
Treba dávať pozor na to, že automatické licenčné oprávnenia, tak ako tu boli prekopírované z autorského zákona, sa neaplikujú vo vzťahu medzi právnickými osobami, ale len medzi autorom (fyzickou osobou) a klientom (právnickou alebo fyzickou osobou).
to si nemyslim, vid. Druha hlava ods. 4). Vykonavatelom majetkoveho prava moze byt ak pravnicka osoba.
Podla mna sa pletie Autorstvo a Autorske prava.
Zakaznik nidky nie je autorom, ale moze ziskat po dohode s autorom, napr. vyhradne pouzivanie alebo podla ich vzajomnej dohody (zmluvy o postupeni autorskych prav, alebo licencna zmluva). Tym ale nezanikaju prava autora.
Ja skor vidim iny problem. Firma preda prava na pouzivanie ale zakaznik nevie overit, ci ma prava spravne vysporiadane voci tretim osobam. Bezne sa to deje pri outsource, kde agentura najme cloveka na vyvoj niecoho, ten svoje dielo odvedie, dostane zaplatene ale cele sa to deje cez niekolko subjektov.
Toto sme riesili tak, ze dodavatel musel dolozit suhlas vsetkych tretich stran (autorov) o prevode autorskeho prava na zakaznika za specifikovanych podmienok, ktore mal dodavatel v zmluve so zakaznikom. Vsetko ale zalezi na dohode medzi dodavatelom a zakaznikom.
ale prekvapila ma konkretna polozka v kalkulacii ponuky: