Za S.D som podal tieto pripomienky:
Čl.II bod 2, t.j. zmena v §11 ods.1 zákona č.211/2000
Žiadame tento bod vypustiť.
Zásadná pripomienka
Odôvodnenie:
Je známym pravidlom, že bezpečnosť nie je možné dosiahnuť utajením bezpečnostných opatrení, t.j. neplatí “security by obscurity”.
Taktiež vylúčenie celých dokumentov zo sprístupňovania je neproporcionálne voči právu na informácie. Práve pre situácie, v ktorých by sprístupnenie informácií obsiahnutých v určitom dokumente - aj bezpečnostnej dokumentácii alebo auditnej správe - predstavovalo hrozbu, ktorej závažnosť presahuje závažnosť obmedzenia práva na informácie, sú zavedené inštitúty utajovaných skutočností, alebo aj limitovaných informácií. Vylúčenie sprístupňovania celých určitých dokumentov iba na základe ich typu by preto bolo zásadným zásahom, narušujúcim rovnováhu práv.
Zároveň pojmy “bezpečnostná dokumentácia” a “auditné správy” sú vágne a je ich možné vykladať veľmi široko. Svedčí o tom aj skutočnosť, že pre tieto pojmy nie je uvedená referencia na definíciu. Za “auditnú správu” môže byť považovaný akýkoľvek dokument, v ktorom sú kriticky skúmané činnosti dotknutého subjektu, viď. definícia slova “audit” podľa Audit – Wikipédia . Napr. všetky dokumenty týkajúce sa kontrolnej činnosti je možné považovať za “auditné správy”. Preto práve naopak, možnosť prístupu k “auditným správam” je kriticky dôležitou pre možnosť výkonu verejného dohľadu nad činnosťou orgánu verejnej správy.
Príkladom, že paušálne vylúčenie “bezpečnostnej dokumentácie” z práva na informácie je neproporcionálne široké, je aj skutočnosť, že hoci ochrana atómových elektrární je zaistená na vysoko nadštandardnej úrovni (voči iným prvkom kritickej infraštruktúry), žiadna dokumentácia jadrových zariadení podľa zákona č.541/2004 nie je ako taká vylúčená zo sprístupňovania, ale podľa §3 ods.16 je sprístupňovaná po vylúčení citlivých informácií, ba čo viac, napríklad “vnútorný havarijný plán” - ktorý je súčasťou “bezpečnostnej dokumentácie” - podľa §4 ods.17 ani nie je považovaný za dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie.
(nasledujúce sú aj v hromadnej pripomienke)
Čl. IV bod 2 v navrhovanom § 3a ods. 1
Žiadame znenie ods.1 zmeniť na nasledovné:
„(1) Pôvodca utajovanej skutočnosti môže určiť informáciu, ktorá vznikla v jeho pôsobnosti za limitovanú informáciu, ak sa týka informácie o kritickej infraštruktúre, ktorej zverejnenie by na základe posúdenia rizík1b) ohrozilo poskytovanie základnej služby kritickým subjektom.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
„1b) § 11 zákona č. …/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Zásadná pripomienka
Odôvodnenie:
Najlepším riešením je z návrhu zákona v časti, ktorou sa mení zákon o utajovaných skutočnostiach, úplne vypustiť celý inštitút „limitovanej informácie“ a potreby vznikajúce v súvislosti s ochranou informácií o kritickej infraštruktúre chrániť v rámci právneho režimu zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorá je na tento účel plne využiteľná a nepredstavuje zásah do ústavného práva na informácie. Ústava SR jednoznačne hovorí, že prístup k informáciám možno obmedziť, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti. Navrhovaná úprava týkajúca sa „limitovanej informácie“ v návrhu zákona ide nad rámec prípustných obmedzení stanovených ústavnou úpravou práva na informácie. Ak však zákonodarca vyhodnotí ako nevyhnutné zavedenie tohto inštitútu, potom tento musí spĺňať ústavné rámce práva na informácie.
Navrhovaný zákon o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. 1 § 2 písm. h) definuje, že limitovanou informáciu je neverejná informácia o kritickej infraštruktúre, ktorej zverejnenie by mohlo ohroziť poskytovanie základnej služby kritickým subjektom. Podľa § 13 ods. 3 navrhovaného zákona sa limitovaná informácia nesprístupňuje podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona v čl. IV zároveň novelizuje zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočnosti v znení neskorších predpisov, kde nad rámec definície limitovanej informácie, ktorá je uvedené čl. 1 § 2 písm. h) návrhu zákona, v časti kde sa novelizuje Zákon o ochrane utajovaných skutočnosti, v § 3a ods. 1 rozširuje tento pojem limitovanej informácie, a to takto:
(1) Pôvodca utajovanej skutočnosti môže určiť informáciu, ktorá vznikla v jeho
pôsobnosti za limitovanú informáciu, ak sa týka
a) utajovanej skutočnosti, najmä okolností jej vzniku, spôsobu manipulácie s ňou alebo jej technických a bezpečnostných parametrov,
b) organizácie alebo činnosti pôvodcu utajovanej skutočnosti, ktorý je orgánom verejnej moci, najmä v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu a zabezpečenia verejného poriadku a jej zverejnenie by mohlo narušiť činnosť alebo dôveryhodnosť tohto pôvodcu alebo
c) skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky alebo iný dôležitý
záujem treba chrániť pred neoprávnenou manipuláciou, a ktorú určil podľa osobitného predpisu.
Pôvodcom utajovanej skutočnosti sa v zmysle zákona o ochrane utajovaných
skutočnosti rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia je utajovanou skutočnosťou. To znamená, že ide o každý orgán verejnej moci, ktorý môže vytvárať utajované skutočnosti.
V praxi to bude znamenať, že pôvodca utajovanej skutočnosti, čím sa rozumenie každý štátny orgán, bude môcť prakticky každú informáciu označiť za „limitovanú informáciu“, a teda takúto informáciu nesprístupniť v zmysle zákona o slobode informácií. Dôvodom je výklad navrhovaného ustanovenia § 3a ods. 1 písm. b), kde sa za limitovanú považuje informácia „najmä“ v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu a zabezpečenie verejného poriadku. Takto formulované sa to dá vykladať ako príkladný výpočet dôvodov toho, čoho sa má limitovaná informácia týkať. Zároveň však ďalšou podmienkou je, zverejnenie takejto informácie by mohlo narušiť činnosť alebo dôveryhodnosť štátnych orgánov. Dôveryhodnosť orgánov štátnej správy nie je legálne definovaná a teda to prakticky môže byť akákoľvek informácia, záleží od toho, ako sa interpretuje v konkrétnom prípade to, či daná informácia „môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu“. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že prezradenie informácie ako limitovanej podľa navrhovaných zmien stačí, ak existuje možnosť ohrozenia.
V podstate to bude mať za následok, že si štátne organy budú môcť svojvoľne rozhodovať, ktoré informácie zaradia medzi tzv. limitované informácie a teda ich verejnosti v zmysle zákona o slobode informácií neposkytnú. Takýto návrh zákona je v rozpore s ústavným právom na informácie, ktoré sa v zmysle ústavy zaručujú a štátne organy sú povinné tieto informácie poskytovať.
Inými slovami povedané, ak sa občania budú dožadovať informácií, ktoré sú
nepríjemne (napríklad tykajúce sa nehospodárneho nakladania, vyplatených vysokých odmien funkcionárom a podobne.), tak sa štátny organ zo zákona môže vyhovoriť, že takéto informácie nesprístupni, keďže je logické, že nepríjemné informácie z podstaty veci automatický znižujú dôveryhodnosť štátnej inštitúcie. To iste sa týka napríklad pojmu „narušiť jej činnosť“. Ide o tak vágny pojem, kde je možné zahnúť hoci čo. V podstate sa touto novelou zavedie to, že občania nebudú mať nárok na informácie, a to či ich dostanú bude len na svojvôli úradíkov.
Podľa § 3a ods. 1. písm. c) ministerstvo vnútra navrhuje, že limitovanú informáciu je aj informácia, ktorá sa týka skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky alebo iný dôležitý záujem treba chrániť pred neoprávnenou manipuláciou. Rovnako ide o tak vágne ustanovenie, že pod je možné si pod tým predstaviť v podstate akúkoľvek informáciu.
Zároveň štátne orgány môžu utajiť zoznamy stanovujúce to, čo sa považuje za
limitované informácie. Teda verejnosť sa ani nikdy nebude môcť dozvedieť, aké typy informácií si štátny orgán stanovil, že sú limitovanými informáciami.
Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby sa za limitovanú informáciu považovala len taká informácie, ktorá sa týka kritickej infraštruktúry, tak ako ju definované sama predkladateľom zákona v zmysle čl. 1 § 2 písm. h).
Čl. IV v bode 2 §3a ods. 10 písm. d)
Žiadame zmeniť písm. d) nasledovne:
“d) zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam limitovaných informácií spolu s odôvodnením potreby ich určenia za limitovanú informáciu podľa písmena a), zásady manipulácie s limitovanými informáciami a oblasti ich vzniku.”.
Zásadná pripomienka
Odôvodnenie:
Informácie, pre ktoré samotnú vedomosť o ich existencii je potrebné chrániť, spĺňajú charakteristiky utajovaných skutočností, a teda nebudú limitovanými informáciami. Nie je preto potreba zoznam limitovaných informácií chrániť. Naopak, za účelom zachovania záujmu transparentnosti verejnej správy je vhodné tento zoznam zverejňovať. Verejnými informovaním o tom, ktoré informácie sú považované za limitované, sa zároveň zvýši povedomie o potrebe ich ochrany.
Čl. IV bod 2 §3a ods. 13
Žiadame ods.13 vypustiť.
Zásadná pripomienka
Odôvodnenie:
Ide o úpravu v nadväznosti na zmenu § 3a ods. 10 písm. d) v predchádzajúcom novelizačnom bode.
Čl. IV bod 2 §3a
Žiadame za ods.1 vložiť nový odsek 2, ktorý znie:
“(2) Za limitovanú nemôže byť označená informácia:
a) týkajúca sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
b) o znečisťovaní životného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie,
d) o štátnej pomoci,
e) o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.”.
Nasledujúce odseky a odkazy na ne sa primerane prečíslujú.
Zásadná pripomienka
Odôvodnenie:
Obmedzenie rozsahu limitovaných informácií je potrebné pre zachovanie záujmu transparentnosti verejnej správy a hospodárenia s verejnými zdrojmi.