tie 4 studie su cista hroza - velmi malo muziky za strasne vela penazi, floskula a perla za perlou
tie peniaze mohli naozaj pouzit na implementaciu elektronickeho spisu, takto budu vyhodene von oknom, zadlzeny rezort
Vieme konkretnejsie? Otvorme temu pre kazdu a podme to rozbabrat. Ja som tiez pozeral moj oblubeny ORSR a cenovka je slusna.
ako prve ta pri vsetkych eGov studiach zarazi: kto je autor?
ak tam nie je uvedeny tak podla mna to hned hovori o kredibilite takejto studie
3 Likes
Len tieto 4 pochybné projekty by mali stáť 63 608 616 EUR t.j. cca 2 mld SKK
a pozrime sa na realitu, takto vyzerajú súdy dnes
haldy spisov po chodbách
a po kanceláriach
staré preglejkové lavice v pojednávacích miestnostiach z minulého storočia
Takto vyzerá justičný areál v Prahe
justičný areál v Brne
autor štúdii by sa mal poprechádzať po súdoch a prísť s riešením, ako naskenovať a archivovať desiatky miliónov spisov, ako uľahčiť prácu úradníkom ale hlavne zrýchliť súdne konanie.
zatiaľ väčšina implementovaných projektov je chybových, nedokončených (mimo tých kde sa spájali káble, alebo rozdával HW) napr. EDZ
nedokočený register úpadcov, portál eŽaloby, štatistika s aktualizáciou raz ročne v v decembri za predchádzajúci rok (v ČR majú aktualizáciu každý mesiac)
je to na ovela dlhsiu diskusiu, tak len uchytkom par poznamok. z EU fondov sa nedaju platit prevadzkove naklady, ani stavebne upravy sudov a vaznic.
A to plati aj pre digitalizaciu sudnych spisov, technicky je mozne skenovat vsetko, prakticky su navrhnute postupy v zavislosti od dostupnych pracovnych miest. Napriklad spristupnovanie spisu dnes znamena ze na informacnom pracovisku sa miesto kopirovania nascanuju dokumenty ziadaneho spisu a tie sa spristupnia opravnenym ziadatelom. Cielom je vsak dosiahnut aby dokumenty prichadzali elektronicky, kedze dnes sa vsetky dokumenty tvoria ako elektronicke. V sudnictve je vsak aj pomerne velka zotrvacnost, aj to co je technicky mozne trva istu dobu kym sa podari zaviest.
A len tak bokom, SLovlex je uspesne nasadeny, mame konecne zavazne znenia v elektronickej podobe, prvy odsudeni na elektronicky monitoring su zapojeni do monitorovania, za par dni bude dostupna moznost overit si ci na niekoho su vedene exekucie, rozsirime testovanie ezalob na dalsie osoby a sudy. Osobne by som samozrejme chcel mat vsetko funkcne hned a teraz, ale ta informaticka cast bola v skutocnosti jednoduchsia ako zavedenie do praxe. Rovnako studie berte ako navrh dalsich krokov a radi zapracujeme vsetky zmysluplne navrhy.
nie je to úplne pravda, pozrime sa na digitalizáciu kultúrneho dedičstva, kde za 5 rokov sa podarilo vybudovať kamenné digitalizačné strediská + obstarať priemyselné skenery a zoskenovať milióny diel.
prečo MS SR nevybudovalo v bývalých kasárňach pri Pezinku digitalizačné stredisko, ktoré by spracovavalo súdne spisy, minimálne v bratislavsom a trnavskom kraji, čím by sa uvoľnili preplnené archívy.
pochopiteľne poloprofesionálnym skenerom nedokážem naskenovať milíóny spisov, ktoré sú alebo prídu na súdy. 70 zamestnancov po celom slovensku, každý so “stolovým” skenerom to naozaj nedokáže. Prečo bolo navrhnuté práve takéto riešenie. Prečo sa nešlo cestou digitalizačných stredisiek s kapacitou niekoľko miliónov spisov ročne.
ako je možné, že od roku 2011, odkedy sú eŽaloby v prevádzke došlo na súdy elektronicky iba pár tisíc návrhov. ktoré bolo potrebné konverovať do papierovej podoby. Všetky projekty stáli nemalé peniaze.
Iste, ale pozrime sa na ČR, konanie tam trvá o polovicu menej ako na Slovensku, pričom štartovacia čiara bola úplne rovnaká. Jednoducho vedeli uchopiť informatizáciu a postupy.
ako slovlex zrýchluje konanie oproti alterantíve jaspi?
nármaky stáli 26 000 000 EUR, koľko bude stať prevďzka dalších 10 rokov?
overenie exekúcii je fajn - je mimoriadne náročné vytiahnuť dáta zo súdnych registrov - kedy však bude exekućné konanie čisto elektronické?
Na konci volebného obdobia sme len pri testovaní ežalôb a iba na niektorých súdoch a niektorých súdnych odeleniach?
Digitalizacia bolo pod gesciou kultury a podmienky boli nastavane na kulturne dedictsvo, sudne spisy trvalo archivovane sa tykaju len trestov smrti, nie beznzch. Atd. V cechach napriklad zasotavaju v informatizacii procesov na sudoch, rozdiel v dlzke konania je ciastocne dany inou metodikou, Slovensko pod dlzkou konania chape cas od zaciatku az po ukoncenie odvolaní, v cechach sleduju rychlost rozhodnutia prvoinstancneho sudu. Sudy su dnes vybavene rychloscanermi dimenzovanymi tak aby zvladli dosle dokumenty a zaroven aby zvladli naopak konverziu do papierovej podoby ale nemaju dost ludi na to aby to robili.
Slovlex nema za ciel zrychlit sudne konania ale vytvorenie elektronickeho pramena prava s cielom umoznit na jednom mieste najst vsetky pravne normy. Atd. A rovnako sa nechcem aby to znelo ako vyhovorka ale OPIS mal koncit pred rokom, ak zaratame pripravu a sutazenie tak nebolo mozne spustit projkety, ktore by presahovali tento horizont, vysledok bol extremne kratky cas na realizaciu. Dobehnut roky poddimenzovaneho rozvoja nie je je jednoduche.
archivačná doba spisov je 20 rokov a právoplatných rozhodnutí 75 rokov. Takže spisy budú takto vkusne naskladané po chodbách súdov 75 rokov?
v Čechách idú na plné obrátky už niekoľko rokov, konanie im trvá o polovicu až 2/3 menej ako na slovensku. A to len vďaka tomu, že efektívne elektronizovali. Lan spomeniem, že majú od roku 2007 elektronické rozkazné konanie.
aká je kapacita “rýchloskenerov” v konkrétnych číslách, a koľko spisov naskenujú za jeden deň v priemere zamestnanci?
Priznám sa, mňa predražené projekty typu Slovlex, náramky, kontrola registra exekúcii nezaujímajú lebo neprispievajú k zrýchleniu konania. Mňa zaujíma realizácia elektronického doručovania, elektronického súdneho spisu a elektronických žalôb. Od 1.7. je v účinnosti Civilný sporový priadok, ktorý umožňuje elektronické doručovanie, od 1.8.2016 budú mať všetky PO aktivovanú schránku. Budú teda súdy od 1.8.2016 plne elektronicky komunikovať s právnickými osobami. Podarí sa už konečne zrýchliť súdne konanie vďaka elektronickej komunikácii?
skuste si spravit porovnanie s ceskom, tam sa za posledne roky nepsravilo nic, dlzka konania napriklad v obchodnych veciach je vacsia ako na slovensku, Cesko uz davno nie je nas vzor, plati to skor opacne.
Technicky sudy mozu dorucovat elektronicky uz dva roky, bola to prva vec, ktora bola spravena. Pri posielani posty maju asistentky moznost zadat elektronicke dorucenie a system overi ci je schranka aktivna. Problem je inde, ak sa to dnes posle, tak si to nik neprevezme. Ani vacsina statnych organizacii, pouzit fikciu dorucenia za stavu ked 99% doruceni nie je realne dorucenych je problem, kde bez judikatury ustavneho sudu nik nebude takto konat.
A k spisom, obrazok spisov na chodbe sa tyka jedneho sudu BA I, a riesenie je stavebne a pracuje sa na nom. Elektronicke zaloby su otazkou kratkeho casu ( samotny navrh ako bol tvoreny priamo s advokatskou komorou, verime ze sa stane hlavnym sposobom komunikacie sudov a advokatov), Na dalsie kroky vsak potrebujeme skutocne zmenit jadro a tym je sudny manazment, To bol velmi uspesny projekt v minulosti ale technologicky uz nie je mozne v nom dalej pokracovat, navrh zmien je v projekte CSSR, za vsetky zmysluplne pripomienky budeme vdacni. Na navrhu pracovali ludia zo sudov, ministerstva, pozerali sme na uspesne projekty v zahranicii ( prekvapujuco napr. azerbajdzan je v tom daleko ). Nasim cielom nie je dobiehat cechy ale nemecko a rakusko.
Pozor páni, chcel by som Vás upozorniť na obrovský problém, ktorý asi nikto nečíta,
je tu písomné vyzvanie na nový projekt MSSR http://www.informatizacia.sk/ext_dok-formular_vyzvania_fazovane_projekty_pbai/22409c
a pri tom tam sami píšu citujem “V existujúcom stave sa vyskytujú opakované integrácie na interné ako aj externé IS, pričom tieto integrácie sú opakovane realizované v jednotlivých agendových systémoch rôznymi dodávateľmi na rôznych platformách. Okrem technickej realizácie sú rovnako duplikované procesy spojené s komunikáciou na IS uvedené na obrázku.” Pričom na obrázku sú 4 OPISové projekty (RESS, SLOVLEX1+2 a ESMO)
Takáto donebavolajúca nehospodárnosť nikomu nevadila doteraz a teraz idú znovu zaplatiť ešte raz - piaty krát znova integráciu na všetky projekty (systémy) a plus externe?? NIE JE TOTO NEHORAZNOSŤ???
to je skor nedorozumenie, Centralne budovana ESB je v tomto projekte, cielom je len zmenit internu adresaciu a manazment integracii. Dnesny stav je taky ze sa samozrejme vyuziva jedna integracia v rezorte pre kazdu sluzbu, vznika tak silna zavislost medzi projektami a pri kazdej zmene potrebujeme sucinnost viacerych dodavatelov, co zvysuje naroky na prevadzku. Nejde o duplicitne integracie, len zmenu sucasneho stavu na centralny service bus.
nuž asi viete najlepšie, aj ked podľa dokumentov na informatizácii (štúdie) to vyzera a je to aj v architektúre ako 4 paralelné integrácie na rovnaký zdrojový systém (napr. UPVS, RFO, RPO a podobne) takže neviem, odkiaľ beriete tú istotu.
Rovnako teda malo byť v neskorších projektoch napísané aj v štúdiách, že sa integrácia bude robiť cez napr. Slovlex alebo iný projekt tak, ako je to napísané napríklad v projektoch MVSR.
Dokonca ak si pozriete architektúru všetkých systémov na MSSR, tak sú tam tie isté komponenty nasadené presne toľko krát, koľko je projektov… To je tak isto asi málo efektívne (portálový nástroj 4x, workflow manažment 4x, a pod… )
nieco malo o tom viem :), detaily integracii nie su v studiach ale v uzavretych DIZ a SLA, na kazdu integraciou je jeden interny provider integracie, ktory poskytuje sadu sluzieb.
Ako priklad : RFO znamena ze sa vedie jeden rezortny zoznam zaujmovych osob, provider sa stara o synchronizaciu, logovanie pristupov a publikuje sluzby pre dalsie systemy, dnes ich publikuje na service buse projektu RESS, kazdy dalsi system implementuje volanie tychto sluzieb pre svoje potreby, po zmene sa bude jednotne volat rezortna ESB, co pre systemy znamena len zmenu adresacie sluzby, mozno drobne zmeny v paramaetroch volania a ESB bude smerovat volanie na interneho providera, kde sa jeho implementacia nemeni. Rezortna ESB bude dolezitejsia pre buduce projekty, kedze umozni zlozitejsie integracie napriklad na ine justicne systemy v ramci vymeny dokumentov a bude tak izolovat integracne sluzby od vlastnych systemov.
Vy si isto robíte srandu alebo žijete v paralelnom vesmíre. Česká republika podľa aktuálnej štatistiky za minulý rok 2015 vybavila iba v agende elektronických platobných rozkazov 273 992 vecí. Rozumej bez toho, aby nejaký úradník musel niečo skenovať, tlačiť, elektronicky návrh sa podáva cez elektronický formulár, podanie je elektronicky spracované obratom tak, že platobný rozkaz sa doručí do elektronickej schránky alebo hybridnou poštou bežnému smrteľníkovi. Súdny úradník ani len netlačí obálku. všetko prebieha elektronicky.
viac v štatistike justice.cz
http://cslav.justice.cz/InfoData/servlet/FileServlet?tabulka=ccav_dokument_sestavy&sloupec=obsah_dokumentu_pdf&where=id_dokumentu%20=%201009448&typSloupce=pdf&fileName=null
Slovenská realita elektronického spracovania (hoci už dva roky sme pripravení) je rovná krásnej okrúhlej nule. Naši úradníci ručne nahadzujú údaje, ručne tlačia a obálkujú, prípadne skenujú papierové podania a posielajú všetko klasickou poštou. A justiční informatici v závetrí, vždy s výhovorkou prečo niečo nefunguje alebo nebude fungovať, vymýšľajú prípadne prebaľujú okázalé projekty za desiatky až stovky miliónov EUR.
Prehľad efektívnosti súdov v jednotlivých krajinách
http://www.coe.int/t/dghl/cooperation/cepej/evaluation/2014/Rapport_2014_en.pdf
Všimnite si hlavne, že v hodnotenom období sme mali s českou republikou takmer rovnaké procesné pravidlá OSP.
čo má ústavný súd s povinnosťou posielať elektronické podania do schránok. ??? ak si niekto aktivuje schránku na doručenie, tak očakáva, že mu úrad bude doručovať rozhodnutia do schránky. Dokonca súd má zákonnú povinnosť (v prípade že elektronikcké doručovanie je možné) posielať rozhodnutia do eschránok.
Myslím, že žiadne ďalšie jadro za 66 miliónov eur nie je potrebné. Až keď sa v štatistikách zobrazí 150 000 - 250 000 čisto elektronicky vybavených spisov, bez toho aby sa zaťažovali úradníci, tak sa môže nasadzovať nove jadro. Zatiaľ je to iba paródia na elektronizáciu, ktorá pridáva manuálnu a fyzickú prácu úradníkom.
@vliv1 vyuzil by som tuto prilezitost, lebo tu ocividne mame insidera. Otvoril som si studiu IS ORSR a vim tam, ze sa to chystaju komplet cele preprobit.
Nerozumiem hlavne tomuto:
Z analyzy vyplynulo, ze planovane vydavky na hardver dostahuju 150K EUR, vydavky na softver 2.1M eur a vydavky na sluzby 13 350 000.
Otazky:
- Z akej analyzy, ked prva polozka za 3M EUR je priprava projektu, analyza a navrh? Je mozne tuto analyzu zverejnit? Aka metoda sa pouzila? UCP?
- Ak analyza stoji 3M, tak vlastne netusime co ten projekt ma robit. Ako mozeme rovno v tej istej tabulke povedat, ze implementacia bude 6M eur? Nehovoriac o dalsich polozkach.
- Nie je mozne projekt rozdelit na mensie kusky?
- Neplatila sa integracia na IS RPO nahodou uz raz z projektu IS RPO?
- Co su tie SW licencie za 2M eur? Bude dodrzane metodicke usmernenie MF http://www.informatizacia.sk/metodicke-usmernenie/6453s ? Specialne tato cast.
Dakujem za to, ze tu prispievate, vazim si to.
Tie studie bude potrebne zacat robit odznovu.
Myslim ze tato platforma ukazala limity zmysluplnej verejnej diskusie, ale rad vas pozvem na kavu kde mozeme prebrat otazkz lubovolne. A hlavne najst sposob ako rozumne zapojit verejnost, kedze skutocne verim v silu kolektivnej inteligencie.
Ten prispevok bol oznaceny ako nevhodny a nebudeme taketo ohovarania bez relevantnych dokazov tolerovat. V klude pokracujme tu.
Myslím, že nastal čas na nové otvorené a výrazne lacnejšie projekty postavené na otvorených štandardoch s otvoreným kódom.
Viem si veľmi dobre predstaviť, že by nový obchodný register 2 bežal na Pythone, Php, databáza by bola MariaDB, Postgre a programoval by to agilne tím mladých tridsiatnikov s bezpečnostnou previerkou, migráciu dát by možno zabezpečili fakulty.
Takto by sa mohol programovať aj súdny manažment 2 a všetky ďalšie projekty. Ale ešte predtým by mali byť dorobené tie projekty, ktoré sú nevyhnutné na zrýchlenie súdneho konania, napr. elektronizácia rozkazného konania, elektronický súdny spis a doručovanie.
keby len tieto