Súčasťou pripravovaného návrhu Zákona o údajoch je aj definícia pojmu Otvorených údajov a stanovenie základných podmienok ich ďalšieho používania, ktoré môžu mať aj podobu licencie. Na nasledovnom linku https://datalab.community/wp-content/uploads/2020/07/Open-Data-9.7.2020.docx je k dispozícií paragrafové znenie dotknutých ustanovení.
Prosíme o nápady a pripomienky najneskôr do 20. júla 2020, ktoré umožnia predmetný návrh vylepšiť, zefektívniť jeho budúcu aplikáciu v praxi a uľahčiť používanie Otvorených údajov budúcim konzumentom.
(1) Bolo by vhodné zosúladiť definície v zákone a v terminologickej databáze. Terminologická databáza potom môže nahradiť doterajší zastaraný Glosár pojmov pre informatizáciu.
Kvôli opakovanej použiteľnosti a ochrane osobných údajov by bolo vhodné pridať, že otvorené údaje nemajú obsahovať konkrétne osobné údaje. Dáta treba pred zverejnením anonymizovať.
(2) Presunúť za (4), lebo najprv má byť definícia datasetu.
(3) a (5) Ministerstvo treba uviesť celým názvom.
(4) Do definície datasetu treba pridať, že ak má dataset viac výskytov, líši sa len vo formáte, nie v obsahu. Podľa vzoru z iných krajín (napr. ČR) definícia by mala byť stručná a jednoznačná. Dataset sa považuje za jeden bez ohľadu na viacnásobný formát súboru, ak obsahuje rovnaké dáta. Datasety s rovnakým názvom od rovnakej organizácie, ale s odlišnými dátami, odlišnými dátovými zdrojmi alebo odlišnými obdobiami dát, sa považujú za rozdielne datasety.
Hlavná otázka/pripomienka: Je naozaj nutné ísť do takýchto detailov? Som úplne proti pchaniu super detailných podrobností do zákona, napr. načo je treba definovať v zákone dataset, “centrálny portál otvorených údajov”, vôbec niečo k “referencovateľným identifikátorom” a pod. V zákone nech sú základné povinnosti, všetky detaily šup do vyhlášky (ako bolo doteraz). Zákony sú veľmi nepružné, t.j. všetky zmeny do budúcnosti sa ťažko robia + majú ich všetci občania ovládať naspamäť!
S tým spojená je ďalšia otázka: aká je vynútiteľnosť dodržiavania tohto zákona? Veď kopa z toho je v súčasnosti už povinná (štandardty ISVS) a pokiaľ viem, nikto nikdy za nedodržanie nemal problém. Ukážte prosím časť o kontrole a sankciách + zámer MIRRI v tejto oblasti.
Naopak žiadúce by bolo čím presnejšie konkretizovať, ktoré údaje teda musia byť sprístupnené ako OpenData a ktoré nie, resp. za akých podmienok. Je nejaký plán toto riešiť?
Toto totálne súvisí s PSI/opakovaným použitím informácií. Bez toho aby sme vedeli ako bude vyzerať transpozícia novej PSI smernice nemá celý tento text veľký zmysel. Keď sa robí nový zákon o údajoch, nemá zmysel tlačiť stále PSI režim do z.211/2000. Každopádne dajte sem prosím draft transpozície.
Nie. Otvorené údaje v pohode môžu obsahovať osobné údaje. Tak ako je to už aj dnes.
Musíš však k tomu riešiť celý GDPR režim, napr. testom proporčnosti (či ako sa to volá) zistiť, či konkrétne spracovanie takýchto údajov je oprávnené.