FYI: Dnes sa začalo medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu č. 211/2000 Z.z. (“infozákon”). MPK sa končí 10. októbra. Link: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/678
Ak plánujete za SD alebo nejakú inú organizáciu dávať hromadnú pripomienku, môžete sa skoordinovať aj cez Platformu…
nerozumiem tomu slovlexu…neviem sa prebojovat k dokumentom, cize poukazem na jednu prakticku vec:
Aktualne sa v zakone hovori toto:
§ 7
Odkaz na zverejnenú informáciu
(1) Ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.
(2) Ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.
Problem:
Ak som vybudoval API, cez ktore poskytujem data verejnosti a ked mi pride ziadost o poskytnutie informacie v zmysle zakona 211 a v a v tom API to vsetko je a dokonca viac, tak to sa da v zmysle tohto paragrafu vyriesit ako odkaz na zverejnenu informaciu. Ale v pripade, ze ten clovek si povie, ze API mu nevyhovuje a on to aj tak chce v zmysle svojej poziadavky (napr. nie je technicky schopny pracovat s API), tak mu to musim poskytnut v inej forme.
Toto podla mna nie je ok…na co som potom budoval API? To ze niekto nie je technicky zdatny nepovazujem za argument, ze to tam musi byt, nakolko je to nieco podobne ako princip, ze neznalost zakona neospravedlnuje.
Toto by som uvital nejak vyriesit, lebo jednou z motivacii pre budovanie OpenData API je aj to, ze sa tym znizuje administrativa okolo infoziadosti.
Malo by zverejnenie informácie (napr. cez API) automaticky zakladať nemožnosť dostať ju od úradu aj inou cestou? Ja si skôr myslím, že nie. Taká zmena išla proti duchu zákona. Jeho snahou je sprístupniť informácie čo najširšiemu okruhu občanov. Vrátane napr. nevidiacich (naozaj sú APIčka písané v súlade s požiadavkami prístupnosti?), ľudí bez prístupu k emailu alebo (dokonca!) k internetu.
Táto novela na niekoľkých miestach rieši rozumným spôsobom sprístupňovanie tak, aby bolo efektívnejšie, napr. priamo v § 7:
V § 7 ods. 2 sa za slovo „sprístupní“ sa dopĺňajú slová „za úhradu podľa § 21 ods. 7“.
§ 21 (7):
Ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií podľa § 7 ods. 2 druhej vety, povinná osoba môže okrem úhrady materiálnych nákladov vyžadovať od žiadateľa úhradu vo výške 5 centov za každý vytlačený list vo formáte A4.
Alebo:
V § 16 ods. 1 sa za slovo „odpis“ vkladá čiarka a slovo „fotokópiu“ a druhá veta znie: „Ak žiadateľ žiada sprístupniť informáciu telefonicky, faxom alebo poštou na adresu bydliska alebo adresu sídla mimo krajín Európskej únie, informácie sa sprístupňujú iba elektronickou poštou; to neplatí, ak povinná osoba nemá zriadenú adresu elektronickej pošty.“.
K tomu slovlexu, najzaujímavejšie dokumenty sú asi _dovodova_sprava_osobitna_cast-MPK.rtf - tam je popísané, prečo sa tá - ktorá zmena navrhuje a _vlastny_mat-(2).rtf - to je znenie novely (a popritom treba mať otvorený aktuálne platný zákon, track changes asi ešte do legislatívneho procesu nedorazilo).
…teraz nerypem, iba sa pytam a snazim sa najst limity…
Mne sa to javí takto
§ 16
(1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Takže ten, kto nevie čítať (vlastne aj ten, kto vie 
), má právo žiadať od úradníka, aby mu to prečítal. Ale nevyplýva z toho (a podľa mňa ani z ničoho iného v zákone) povinnosť pripravovať nejaké nové exporty či reporty. V novele sa ešte explicitne navrhuje doplniť toto:
V § 3 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícií, najmä na poskytovanie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov, ktoré nie sú k dispozícii a na vytváranie názorov.“.
A ešte tu máme
§ 15
(1) Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).
Skúsme si modelovú situáciu (disclaimer - jednak nie som právnik, nepracujem s týmito žiadosťami v praxi, a najmä, výklad zákona v konečnom dôsledku môže podať len súd):
Žiadateľ žiada informáciu a odpoveď chce mailom. Mailom mu príde link na API rozhranie s príslušnými parametrami. To mu nestačí, lebo nedostal informáciu v zmysle zákona, ale len odkaz na miesto, kde sa dá nájsť. Pošleme mu teda XML dokument, ktorý bol odpoveďou na API call. Daný dokument informáciu obsahuje, spĺňa všetky štandardy informačných systémov verejnej správy a z pohľadu zákona mu niet čo vytknúť.
Ak by chcel informáciu faxom, tak to XMLko žiaľ musím odfaxovať. Ak má žiadateľ iné nároky, navhovaná novela ponúka toto:
§ 16 sa dopĺňa odsekmi 11 až 13, ktoré znejú:
„(11) Ak informáciu nemôže povinná osoba sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, povinná osoba odošle žiadateľovi najneskôr pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17) oznámenie o dôvodoch, pre ktoré nie je možné sprístupniť informáciu určeným spôsobom a navrhne žiadateľovi spôsoby, ktorými je možné informáciu sprístupniť. Odpoveď žiadateľa o určení niektorého z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie je možné zaslať podľa § 14 ods. 1. Ak odpoveď žiadateľa o určení niektorého z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie nie je doručená do desiatich dní odo dňa odoslania oznámenia, povinná osoba žiadosť odloží alebo sprístupní žiadateľovi informáciu spôsobom vyžadujúcim najmenšiu záťaž pre povinnú osobu. Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne nahliadnutím do spisu v prípade, ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou.
…ok, rozumiem…tu ani nejde tak o formu a format poskytnutia informacie, ale o strukturu…
…mas IS s DB…je tam ulozenych kopec dat, ktore maju madi sebou rozne vztahy…o tieto data je zaujem, tak si spravil API, ktore je strojovo-spracovatelne…vyhras sa s tym, minies na to dost casu a stoji aj peniaze…
…pride infoziadost, ze pan chce data z tvojho IS a zadefinuje strukturu dat aku chce…je mu jedno, ci mu to posles ako xls, alebo xml, alebo csv, alebo ci mu to posles mailom, alebo mu to uploadnes na megaupload …jeho zaujima to, ze to chce v strukture, ktoru si on definoval…tu strukturu, ktoru si on definoval musis aj ty vyskladat…
…ty mu odpovies napr. mailom, kde ho odkazes na API, ze tam to ma vsetko a to tam nejde a vie si tu strukturu vyskladat sam a ze tam je toho este ovela viac…on ti na ten mail odpovie, ze on ziadne API nepouzije a opatovne si vyziada pedmetne data v danej strukture…
…ty mas teraz teda moznost (podla vyssie uvedeneho a ak to spravne chapem) bud ho odmietnut a povedat mu, ze to je uz analyza, ktoru musim nad datami spravit alebo ak mas dobre srdce, tak mu to spravis, ale zbytocne si robil API…
…ak mu to nedas, v konecnom dosledku to moze rozhodovat sud…a to API tam stale zije, funguje a iny ludia, tiez z verejnosti sa vedia k tym informaciam dostat a dokonca v strukture aku pozadoval ten pan…
Veru veru, dáta nerovná sa informácie. Ale do akej miery by súdna prax uznala argumenty z teoretickej informatiky je otázne .
len toto je realita, co popisujem
Ešte som si v novele všimol jeden návrh, ktorý by sa na to dal s prižmúrením oka aplikovať:
(12) Pri sprístupňovaní informácie elektronickou poštou alebo pri sprístupňovaní informácie do elektronickej schránky žiadateľa nie je povinná osoba povinná podľa kritérií určených žiadateľom meniť formát alebo jazyk, v ktorom je informácia zaznamenaná, ak by tieto zmeny pre ňu vyžadovali neprimeranú záťaž.
…neber to nejak zle, ale nejde mi o “prizmurenie oka”, ale o konstruktivne riesenie pomerne beznej situacie a tato bude nastavt castejsie ako bude rast pocet opendata API…
Takže tu máme prvý námet na pripomienku. Chcelo by to ten návrh ešte nejako upresniť alebo doplniť, aby sa vzťahoval aj na tebou popísané situácie.
Inak táto novela sa zdá byť veľmi dobrá a zavádza veľa zaujímavých zmien. Veci, ktoré stoja za zmienku z nášho pohľadu:
§ 5 sa dopĺňa o. i. nasledovne
(11) Ak nejde o informácie sprístupnené na účel opakovaného použitia informácií, povinná osoba sprístupnené informácie vhodné pre automatizované spracovanie môže zverejniť na ústrednom portáli verejnej správy.“.
Podľa dôvodovej správy
Odsek 11 nezavádza novú povinnosť pre povinnú osobu, ale vytvára právny základ pre dobrovoľné zverejňovanie informácií na portáli otvorených údajov https://data.gov.sk .
Akurát mi nie je jasné, čo sú to “informácie sprístupnené na účel opakovaného použitia informácií” a prečo by sa to na ne nemalo vzťahovať.
K CRZ, § 5:
(18) Úrad vlády Slovenskej republiky pri správe registra
a) zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zmlúv a príslušných údajov podľa odsekov 15 a 16 pred ich neoprávnenou úpravou a vymazaním a zabezpečuje ich nepretržitú dostupnosť,
b) zabezpečuje automatické zaznamenávanie dátumu a času každého zverejnenia a každej zmeny zmlúv a príslušných údajov podľa odsekov 15 a 16, ako aj identifikáciu osoby, ktorá uskutočnila zverejnenie alebo zmenu,
c) vedie záznamy o udalostiach súvisiacich s prevádzkou informačného systému zabezpečujúceho zverejňovanie zmlúv, a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému a zmenách nastavení oprávnenia,
d) vedie digitálne odtlačky všetkých zverejnených zmlúv, a to tak, aby ich bolo možné priradiť ku konkrétnej zmluve a zverejňuje ich spolu so zmluvou,
e) uchováva záznamy podľa písmen b) až d) najmenej dva roky po uplynutí doby podľa odseku 14,
f) zabezpečuje a zodpovedá za to, aby záznamy podľa písmen b) až d) neboli zmenené ani vymazané.
Ochrana pred zverejnením informácií zneužiteľných na hackerské útoky:
V § 11 sa odsek 1 (Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak) dopĺňa písmenami j) až o), ktoré znejú:
„j) ide o informácie, ktorých sprístupnenie by umožnilo neoprávnené vniknutie, neoprávnenú manipuláciu, narušenie alebo zničenie informačného systému,7d) ktorých rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Návrh vyhlášky je rovno súčasťou novely.
Ahojte, FYI (hromadná pripomienka na ChangeNet-e): http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=929938
Na sprístupňovanie informácií v strojovo spracovateľnej forme je v zákone celá špeciálna časť - “Osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií”, viď. §21b a ďalej. Tento klenot slovenčiny vznikol z pôvodného “data reuse”.
Zložil som z novely nové znenie zákona, ak to niekomu bude užitočné: zlozene211.docx (78.1 KB)
Pripomienky draft takto:
Pripomienka k bodu 5 (§3 ods.3):
Ochranu používateľa informácie považujeme za žiadúcu a jej naviazanie na povinnosť šíriť informácie v pôvodnom obsahu (t.j. bez ohľadu na zmenu formy) za správne. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na opakované použitie informácií, kdev praxi často nastáva aj pochybnosť o správnosti, resp. spoľahlivosti sprístupnených alebo zverejnených informácií. Ochranu používateľa by bolo vhodné rozšíriť aj aby zahŕňala možnosť spoľahnúť sa na poskytnuté informácie, pokiaľ nie je v podmienkach použitia uvedené inak.
Pripomienka k bodu 16 (§5 ods.11):
Vypustiť navrhovaný nový ods.11.
Odôvodnenie:
Možnosť povinne zverejňované informácie sprístupniť aj spôsobom vhodným na automatizované spracovanie považujeme za správny. Špecificky v prípadoch podľa §5 ods.1 písm. e) a g), ods.2, ods.3 písm. b), ods.4, ods.6, ods.7 a ods.8 písm. a) až e) je takýto spôsob sprístupnenia žiadúci a bolo by vhodné uvažovať aj o uložení takejto povinnosti. Vypustenie ods.11 navrhujeme z dôvodu zavedenia všeobecnejšieho riešenia pre už zverejnené údaje, viď. pripomienka k §21c.
Pripomienka k bodu 23 (§5a ods.14):
Navrhujeme nasledovné znenie ods.14:
(14) Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje nepretržite.
Zásadná pripomienka.
Odôvodnenie:
Ako je uvedené v dôvodovej správe, záujem spoločnosti na možnosti spätného vyhľadania povinne zverejňovanej zmluvy prevažuje prípadne námietky povinných osôb ohľadom nedostatku úložnej kapacity. Nie je dôvod predpokladať, že tento záujem je vyčerpaný ukončením záväzku plynúceho zo zmluvy.
Vzhľadom na nízke náklady úložných kapacít v ISVS - napr. zdvojnásobenie objemu súčasného registra je pokryteľné úložnými zariadeniami v cene rádovo stoviek Eur - uložením povinnosti nepretržitej publikácie dokonca príde k ušetreniu prostriedkov, keďže nebude potrebné vytvárať funkcie na vyhľadávanie a mazanie “starých” záznamov.
Pripomienka k bodu 24 (§5a ods.18):
Navrhujeme nasledovné znenie ods.18:
(18) Úrad vlády Slovenskej republiky pri správe registra
a) zabezpečuje nepretržitú dostupnosť z neho zverejňovaných údajov,
b) zabezpečuje automatické zaznamenávanie dátumu a času každého zverejnenia a každej zmeny zmlúv a príslušných údajov podľa odsekov 15 a 16, ako aj identifikáciu osoby, ktorá uskutočnila zverejnenie alebo zmenu.
Odôvodnenie:
Viaceré z navrhovaných povinností pri správe registra sú štndardnými požiadavkami dobrej praxe pre prevádzku informačného systému a v súčasnosti už sú ich správcom povinne uložené zákonom č.275/2006 Z.z. a súvisiacim Výnosom o štandardoch pre ISVS.
Vytváranie digitálnych odlačkov dokumentov, ich vedenie v registri a zverejňovanie považujeme za technické opatrenie slúžiace na ochranu integrity údajov registra. Správca ISVS je však plošne viazaný povinnosťou zabezpečiť integritu evidovaných údajov a spôsob jej realizácie nie je účelné špecifickovať zákonom. Naopak, ak túto povinnosť zanedbá, t.j. je možné neoprávnene meniť údaje registra, nie je možné očakávať, že práve odtlačky, ktoré sú taktiež “iba” údajmi registra, nebude možné rovnako neoprávnene zmeniť.
Záznamy o prístupoch a zmenách údajov, ktoré sú evidované v súvislosti s prevádzkou registra, by mali zostať uchované počas celej doby existencie registra - z pohľadu IT týmto spôsobom dokonca príde k ušetreniu prostriedkov, keďže nebude potrebné vytvárať funkcie na vyhľadávanie a mazanie “starých” záznamov a ich celkový objem je z cenového hľadiska zanedbateľný. Pri takomto prístupe (údaje nemajú byť nikdy zmazané) je zároveň jednoduchšie zaistiť ich ochranu pred poškodením alebo stratou.
Pripomienka k bodu 50 (§11b):
Vítame obmedzenie možnosti nesprístupniť informácie z dôvodu autorskoprávnej ochrany, keďže v súčasnosti je tento inštitút častokrát zneužívaný na obmedzenie možnosti efektívnej kontroly, alebo až umelého obmedzovania hospodárskej súťaže zo strany dodávateľov IT riešení pre orgány verejnej správy.
Pripomienka k bodu 56 (§16 ods.1):
Ako druhú vetu navrhujeme vložiť novú vetu: “Sprístupnenie odkopírovaním informácií na technický nosič dát alebo elektronickou poštou je možné žiadať aj vo forme vhodnej na strojové spracovanie.” Za touto vetou nasleduje veta navrhovaná v bode 56.
Odôvodnenie:
Informácie sú v súčasnosti častokrát povinnými osobami strojovo spracúvané a evidované v príslušnej forme. Ide najmä o evidencie štruktúrovaných informácií, alebo veľkého množstva informácií. V takýchto prípadoch ak sprístupnenie je vykonávané elektronickým spôsobom, je vhodné umožniť žiadateľovi špecifikovať požiadavku na zachovanie strojovo spracovateľnej formy.
Pripomienka k bodu 57 (§16 ods.11-13):
Vítame upresnenie spôsobu riešenia situácií, kedy povinná osoba nemôže sprístupniť informáciu spôsobom určeným žiadateľom. Vzhľadom na to, že v súčasnosti absolútna väčšina informácií vzniká a je uchovávaná v elektronickej forme, a ich kopírovanie a elektronické zasielanie je spojené s iba minimálnymi nákladmi, obzvlášť navrhovaný ods.13 považujeme za efektívny spôsob riešenia problematických situácií.
Pripomienka k §21c ods.1:
Navrhujeme z ods.1 vypustiť písm. g) a h).
Odôvodnenie:
Vzhľadom na ustanovenie §21c ods.1 písm. a) a novo špecifickované výnimky v §11 ods.1 písm. i), j) a n), sú výnimky v §21c ods.1 písm. g) a h) duplicitné a nadbytočné.
Pripomienka k §21c:
Navrhujeme vložiť nový ods.3:
(3) Ustanovenia ods.1 sa nepoužijú na informáciu, ktorá je povinnou osobou už zverejnená.
Zásadná pripomienka.
Odôvodnenie:
Vzhľadom na ustanovenie §21c ods.1 písm. a) a §11 ods.1 písm. b) sa častokrát stretávame so zamietnutím umožnenia opakovaného prístupu k informáciám, ktoré už sú zverejnené. Avšak práve naopak, v týchto prípadoch nie je potrebné skúmať výnimky podľa §21c ods.1, keďže k zverejneniu už došlo. V súčasnosti zverejnenie informácií je spravidla realizované vo forme nevhodnej na automatizované strojové spracovanie, a preto umožnenie ich opakovaného použitia v zmysle zákona je žiadúce.
Dávam na zváženie rozšíriť rozsah metaúdajov o zverejňovaných zmluvách.
Už dávnejšie bol predložený návrh doplniť aspoň niektoré z nasledovných metaúdajov pre lepšiu spracovateľnosť zmlúv z CRZ:
Hm, niektoré z týchto “atribútov” sú také zvláštne - napr. či sa platí z prostriedkov EÚ sa môže zistiť až dodatočne, môže to byť čiastočne.
Či je zmluva výsledkom VO je zaujímavá info, ale prečo to prosím identifikovať číslom vestníka? To už snáď skôr identifikovať zákazku.
Zahrnutie DPH podľa mňa rieši ten nový §5a.16.d.
Či ide o rámcovú zmluvu - takéto flagy môžu byť podstatne komplikovanejšie. Napr. môže z nej vyplývať nejaké konkrétne plnenie, plus záväzok pre ďalšie zmluvné ujednanie (napr. opcia). Aké presne záväzky zo zmluvy vyplývajú je v texte.
Či ide o zmluvu medzi viacerými stranami už je v §5a.16.b - identifikácia všetkých strán.
Typ zmluvy - veď na to ani nie je číselník.
Či zmluva je platná alebo zanikla - to rieši §5a.16.e,f,g spolu s §5a.17 (povinnosť aktualizovať).