CRISC je tam na zaklade debat o tom aky certifikat bude najlepsi pri navrhu systemu s tym ze bude v cloude a bezat teda mimo priameho dosahu, ja chapem ze kazda poziadavka obmedzuje konkurenciu, ale kazda trochu vacsia firma si dokaze zohnat cloveka s certifikatom, k slovenskemu treba priratat dalsich 60 ludi z ciech a samozrejme aj ludi z rakuska. Z pohladu sutaze je to jedno, ale tento certifikat a to co garantuje sa nam zdalo dolezite pre tento projekt.
Skúsme možno kontrolnú otázku: Je akákoľvek zmluva na úrdžbu a rozvoj na ministertve spravodlivosti podpísaná s iným subjektom ako autorom diela?
Slovíčkáriť tu môžeme koľko chceme, definície vendor locku si hľadať aké chceme, výsledok je podstatný. Či je možné reálne sa uchádzať o poskutovanie služieb nad softvérom na zákazku, prípadne ho (alebo časti) poskytnúť inému úradu či dokonca verejnosti.
skusim protiotazku, mimo statnej spravy je rovnaka situacia udrzbu robi dodavatel systemu. Preco ?
Snazil som sa vysvetlit ze to je bezne z objektivnych dovodov, nie je to zly umysel. Ale v pripade ak dojde k problemom s dodavatelom tak je zmluva nastavena tak aby dodavatel nemal ziadne pravne moznosti branit sutazi a ziadat peniaze. To je ulohou zmluvy a to tam je.
Je tam podstatný rozdiel - V komerčnej sfére používajú vlastné peniaze, štátna správa moje. Preto chcem aby o poskytovateľoch služieb rozhodovala súťaž a nie úradníci.
V komerčnej sfére sú úplne iné záujmy - snaha zabezpečiť čo najefektívnejšie riešenie. V štátnej sfére nie sú. (známy popis stavu o synergii záujmov a asymetrii znalostí).
Ak by boli ceny za služby v komerčnej sfére také ako v štátnej - všetci by tam skrachovali. Mám trochu šajn o rozpočtoch niektorých veľkých komerčných podnikov na IT (s tisíckami používateľov) a nie sú ani na desatine toho čo si nakupuje štátna sféra - úradníci. Projekty nad 1 milión sú tam fakt vzácne, o projekte za 5 miliónov som už dlho nepočul a nad 15 miliónov Euro za IT systém ani neviem.
Veru ani také ustanovenie o nedostupnosti zdrojových kódov pre majiteľa systému som nikde nikdy nevidel v súkromnej sfére - prečo asi?
ved hovorim, zacyklenie. Ak teda v komercnej sfere ide o najefektivnejsi postup, tak je dost pravdepodobne ze to bude tak aj v statnej sfere. A snaha to zmenit sotva povedie k niecomu rozumnemu,
najprv treba pochopit problem a nie na zaciatku prehlasit ze vsetko je zle.
A toto je ukazka nepochopenia, je teda problem v tom ze je tam povodny dodavatel alebo v tom ze su vysoke ceny ?
A v sukromnej sfere nikoho zdrojove kody nezaujimaju, preto. A aj o tej velkosti projektov mam ine tusenia, zrejme to bude tym ze som tam robil :), Tu hovorime o systeme ktory ma sledovat cely odpadovy cyklus na Slovensku, zapaja vsetkych podnikatelov, istym sposobom sa dotkne vsetkych obyvatelov, odhadnute naklady este v case radicovej vlady boli 17,6mil. Ktory komercny subjekt riesi nieco podobne velke ? Snad velke energeticke firmy a tam projekty su podobnej velkosti.
Prečo by to malo byť pravdepodobné? … neviem ani o indícii, ktorá by to mohla potvrdzovať.
No ja neviem, aspoň banking, poistovnictvo a telco zaujímajú.
indicii tu bolo dost :), ked to nejde tak to nejde. Mam pocit ze debata sa vycerpala, tak na zaver moj nazor: Z pohladu vendor locku je dolezite mat lahko vypovedatelne zmluvy, dobry navrh architektury a ostrene prava. Zvysok je menej dolezity, nejaka dobra prax by sa rozhodne zisla. Snaha pokracovat s dodavatelom aj na udrzbe je prirodzena, zmena dodavatela je narocna bolestna, k nej sa pristupuje az ked je fakt problem. Dnesny stav je taky ze autorske prava nie su dovodom na rokovanie, uvidime ako sa vyvinie prax ci technicke problemy pri zmene dodavatela budu dostatocnym dovodom. Sposob ako sa spristupnuju zdrojove kody je technicka vec, pravo na ne je obsahom licencnych bodov. Pri podrobnejsom specifikovani change manazmentu a sposobe urcovania postupu pri hladani zodpovednosti je mozny aj iiny sposob, ak existuje uspesny priklad, rad sa necham inspirovat. Dnesny stav VO a praxe je taky ze autorske prava de facto neprinasaju ziadnu hodnotu zhotovitelovi, ktoru by vedel pouzit a tak to nie je pri jednani sporna otazka. To je zasadny posun od minulosti ked to bolo inak.
Moze sa ten isty expert objavit v ponukach viacerych uchadzacov v tej istej sutazi ? Expert ako taky nie je uchadzac , nedäva ponuku, jeho kapacity vyuzije len vitaz cize teoreticky moze podpisat viacero zmuv o dodani kapacity v pripade uspechu. Alebo tam je nejaky problem ?
to je otazka skor na experta na VO, ale ja tam tiez nevidim problem,
Ide o agendový systém a ten sa riadi pravidlami 305ky pri komunikácii s podnikateľom a 275ky pri vývoji a rozvoji IS.
Takže floskula o štátnych orgánoch je pre tento prípad nepoužiteľná pretože existujú štandardy riadenia IT projektov verejnej správy a tie platia, či projekt pôjde cez OPII alebo nie, rovnako ako pravidlá cloud computingu a využívania cloudových služieb.
Štúdia uskutočniteľnosti pre OPII nie je stanovená zákonom priamo (v ňom) ale nepriamo v pravidlách OP, kedže kompetencia určovať ich ide zo zákona cez Systém riadenia až na RO, a tie pre OPII a EVS zjednodušene hovoria: Ak chceš prachy predlož štúdiu.
Inak ak je Register výrobcov vyhradených výrobkov to o čom sa bavíme, tak chráň podniakteľov našich pánboh… @jsuchal je to tento IS? 
2 Likes
a kedze nejde o opii, tak to je inak, to pisem od pociatku
ja inak velmi ocenujem toto https://dennikn.sk/699830/laszlo-solymos-aky-je-rozdiel-medzi-ministrom-s-it-tendrom-a-serialovym-pravnikom/, jeden z mala TOP manazerov co vystrcil hlavu z piesku a neboji sa priznat k IT projektu.
1 Like
Víťaznú ponuku dalo “Konzorcium firiem Tempest a Softip”: https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/841798
14.10. ÚVO odobril obstarávanie k tomuto projektu: https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/888394
To je pekné PR prezentovanie. V samotnom “novom” zákone o odpadoch je domotaných zase toľko vecí, ktoré reálne nefungujú, že si už dávno myslím že na to proste “nemáme” a potom mi niekto povie že v susednej ČR, kde majú v odpadoch naozaj výsledky, ich informačný systém stál cca 3 mil. EUR, tak akékoľvek rozšírenie IS so zvýšením ceny na 15 mil. je neobhájiteľné. Češi majú výsledky a majú IS za 3, my nemáme nič a chceme na toto minúť 15, neuveriteľné.
1 Like
@Lubor, @janhargas - toto nie je vôbec zlý point do RED FLAGS projektu. 51. kritérium - ako podobnú úlohu zvládli iné krajiny / vysegradske krajiny … Možno to nie je úplne spravodlivé a porovnávateľné, ale aspoň to dá nejaké zrkadlo … .a ak je to skutočne neporovnateľné, tak to niekto vysvetlí prečo se to niečo iné aj keď sa to rovnako volá …
Nechcel by si sa kuknúť na hodnotenie toho projektu v redflags? Pochádzať tam komenty, linky a tak?
Len neviem čo by som tam mal hľadať?