Toto je v pohode, pokial sa to robi rozumne. Ved RPO same o sebe ma verzionovanie v sebe. Resp. podla mna by vacsina dat mala byt immutable.
K tej druhej poznamke - sprava dat. Smerujem presne tam kde naznacuje @skdd - ak je to sprava ref. dat tak si velmi neviem predstavit kto si trufne ref. data spravovat len v csru.
Len všeobecne, vediac koľko referenčných údajov je roztrúsených fakt kade-tade, pretože dátová konsolidácia (a ani analýza) sa nikdy poriadne nerobila. Je ich aj dosť. A posledné čo by sme sa chceli dozvedieť je studia uskutočniteľnosti na to ze si štátny plemenarsky podnik potrebuje vybudovať systém na správu ref. údajov, lebo mu to nový (schválený nkivs) a zak. 305 prikazuje.
Toto úplne nový koncept nie je. Odhliadnuc od toho aké obštrukcie sa robili okolo RPI, tak práve tam som už v prvej SÚ navrhoval niekedy v roku 2010 toto iste. Práve kvôli tomu ze existovalo mnoho kontributorov priestorových informácií s rôznou úrovňou vyspelosti ich ikt.
V podstate áno, plus kvôli relatívne jednoduchej možnosti klonovania, som už zachytil aj zopár takýchto requestov. Ked väčší rezort nechce budovať nanovo platformu dátovej integrácie - lebo samozrejme na rezortnej úrovni si vymieňajú aj nereferencne údaje.
Tymto sa mysli klonovanie coho?
Imho toto referenčný register nebude ani zhruba, možno tak z neho databáza. Chýba tomu procesná časť - nie na dáta, na podania. Aspoň tak mi to vyzerá z DFŠ.
@rho - neviem čo presne by mal byť “systém na správu referenčných údajov”? A teda srandičky bokom, ale v Plemenárskom podniku je Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, ktorá má potenciál aj byť referenčným registrom. Vyzerá to tak, že nad tým majú nie úplne triviálnu byrokraciu - podania a ich spracovanie a viaceré špeciálne funkcie, napr. kontroly správnosti údajov. Čiže to nie je len tak nejaká excelovská tabuľka a stotožnenie/referencovanie si budú robiť u seba.
Ak má 1x-a-dosť poriadne fungovať, musia sa vymieňať aj na nadrezortnej úrovni. Viď. §17.6 eGov zákona. A otvorene povedané, súčasný všetko/nič prístup ku referenčným registrom, t.j. že nič nie je referenčné, a po vyhlásení zrazu celý register, je nanič. Lebo buď sa extrémne dlho bude naťahovať vyhlásenie ref.reg. (pozdravujem RFO) a kvôli tomu sa to opäť zabije na koordinácii a závislostiach, alebo budú referenčné aj chybné a ťažko opraviteľné údaje, a vtedy budú správcovia registrov odmietať ich použitie, bez ohľadu na nejaké pravidlá eGov zákona.
Suhlas, uz niekolko krat som pisal, ze ak toto ma fungovat, tak nejaka institucia ala Architektonicka kancelaria, alebo neviem kto, by konecne mali dokoncit: https://metais.finance.gov.sk/refregisters/list?page=1&count=20
tj. zoznam údajov pre kazdy register, s uri a schemou, prvotne podklady musi mat niekto z PGK, pretoze vsetky projekty boli oslovene s poziadavkou ze ake data potrebuju od inych ISVS a posielali sme to
Napíš prosím ako presne sa to volalo a zhruba kedy sa to zbieralo, skúsime vypýtať.
CEHZ som videl 
kazdopadne nikto nespochybnuje ze sa udaje musie vymienat na nadrezortnej urovni.
Ale mam na to dobru analogiu v cestnej sieti. Mame dialnice, cesty prvej, druhej, tretej triedy. Ked nejake JRD robi svoj business, tak jednak svoje kombajny, vyvoz hnoja atd. vacsinou sustreduju na cesty nizsej triedy (na dialnicnom obchvate v BA som vlecku s hnojom nestretol - zatial (aj ked ma napadaju vselijake veci v tejto chvili) ). Ale ak uz maju produkt - tak cisterna s mliekom ide aj po dialnici - pretoze je to referecna surovina pre inych, a chcu/musia ju prepravit rychlo a aj daleko
Volali mi z Talend. Normalne stoji licencia cca 12k eur na rok na vyvojara, potom nejaka komplet platforma za 50k rocne - v tom su 3 vyvojari.
Spat k teme: Odhliadnime teraz od toho, ze nikto nechce povedat, co sa za tych 12M vlastne spravilo. Vykazy neexistuju, lebo sa fakturoval 1ks projekt, klucove casti DFS nechcu/nemozu zverejnit a ludia co sa na CSRU integrovali na to s laskou nespominaju. Ok prizmurim na chvilu vsetky oci a usi.
Co ma vsak trapi este viac je ako sa bude riesit toto: Teraz to vyzera, ze okrem toho, ze sa v CSRU zbieraju data z inych systemov a ref. registrov, tak sa tam ocividne zacina tlacit aj biznis logika - sluzby na zistenie neplatica/poberaca davok v nezamestnanosti… Toto povazujem za extremne nebezpecne, resp. rad by som vedel ako sa tu bude riadit riziko vendor locku. V skratke - cim viac biznis logiky v CSRU bude, tym tazsie sa toho zbavime.
Budem trosku trpiet samomluvou tuto asi. Kedze pan z HPE mi sice ponukol stretnutie, ale na platformu (po viacerich ziadostiach) nic nenapisal. Na ITAPA vidim v programe http://www.itapa.sk/6447-sk/centralna-sprava-referencnych-udajov-csru-prakticke-uplatnenie-principu-jeden-krat-a-dost/
Moze mi niekto vysvetlit preco nie je problem verejna ITAPA, ale je problem pisat sem?
Pockaj, ty v tom vazne nevidis rozdiel ?
Pytam sa ci mi to niekto vie vysvetlit. Vies?
Ok. Rozdiel je najma v tom ze itapa je organizovana konferencia kde vystupuju zivi neanonymni ludia, ktorych cielom byva urobit zmysluplnu prednasku ku ktorej prebieha moderovana diskusia a ucastnikom ktorej je mnozina verejne znamych neanonymnych ludi. A podava sa tam obcerstvenie a funguje nazivo networking.
Platforma s.d je nieco uplne ine.
To znamena, ze ked niekto spravi prednasku tak ju radsej spravi pre itapu, pretoze v tom asi vidi vacsi zmysel, ako keby spravil prednasku pre platformu. Kde ma jemu nezname auditorium. Nefunguje interaktivna diskusia a networking. A v neposlednom rade nie je obcerstvenie. A vlastne nie celkom rozumiem ako by taka konferencie cez tuto platformu mala vlastne prebiehat.
Sheldon, vzdavam sa. Neviem ti ten rozdiel resp. ten problem vysvetlit. Zarad si to medzi nevyriesene zahady tvojej mladosti. Ja mam takych zahad tiez zopar. Dokonca aj z detstva.
Zaradene. Mohli by sme sa vratit k CSRU? Ci k tomu radsej nic?
K CSRU. Neporozumel som, ci si teda bol na tom stretnuti s panom z hpe alebo nie a s akym vysledkom.
Len velmi strucne.
MUK ako myslienka je vyborna, ked nic ine, tak ako implementacia nasledovneho komponentu - https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/20161018#paragraf-10.odsek-11.pismeno-b. Nahradenie p2p integracnej schemy jednotnym pristupovym bodom ma viacero pozitiv - odstranenie potreby prepajania prostredi (najvacsi blocker), lahko zdokumentovatelne datove toky (a teda vacsi poriadok)
V idealnom svete by MUK zrejme sluzil nasledovne:
Mne sa MUK ako myslienka vobec nepáči. Hlavne v tom prevedení ako je pretlačený aj v zákone.
Je to old school štýl integrácie systémov a dát. Všetko s centralizovať, tam robiť nejaké služby a vytvoriť de facto nenahraditeľný bod.
Ak by sme prijali liberalizovaný spôsob distribúcie dáta a konzumovania dáta a služieb, vznikne ekosystém, kde mnohé systémy budú navzájom prepojené (budú konzumovať dáta a služby) ale výpadkom jedného z nich nenastane kolaps celej verejnej správy. Zaujímavé je, že základné princípy integrácie boli definované už v NKIVS 1 a stále sa nepresadzujú. Ide o to, že každý systém povinnej osoby (minimálne tie, ktoré boli financované z OPISu) majú vypublikovať webové služby.
Tento prístup nebude úspešný a dostačujúci. Dynamika potrieb bude vyššia ako ich pokrývanie. Dáta sa budú meniť, rozširovať, služby sa budú meniť aj ich potreba. … takto nemajú šancu sa integrovať ani povinné osoby / systémy, ktoré by toho boli schopné. Príkladom je IOMO - to je typický konzument služieb .
Bohužiaľ dodávatelia neprekonali svoj tieň a pokračovali v lockovaní rieší, dát a služieb. … a toto bude pokračovať aj v CSRÚ.
