Internetbezcenzury.sk

Palo Luptak spustil stranku http://www.internetbezcenzury.sk/

Z diskusie tu nejake postrehy Pavol Luptak - Človek nemusí chodiť ani k jasnovidcovi,...

Lebo novela neriešila monopol Tiposu na on-line kasína a poker > nikto iný nemôže požiadať o licenciu na on-line poker = aj nelicencované herne, ktoré by chceli získať licenciu a podrobiť sa slovenským pravidlám, to urobiť nemôžu a skončia na blackliste.

a/ výroba bômb & detské porno – žijem v predstave, že tu blokovanie nie je plošné a je to riešené v rámci dohody používateľa s webhostingom, tzn. keď mám tento typ obsahu na serveroch, asi porušujem obchodné podmienky a hrozí mi rozviazanie zmluvy. V represívnej rovine tiež žijem v predstave, že to nie je všeobecné, v trestnom konaní treba na znemožnenie prístupu k údajom príkaz súdu, resp. prokurátora; taktiež to nie je plošné v prípade SIS, vždy je to viazané na konkrétnu doménu (tá má oprávnenie žiadať o blokáciu súdu iba v prípade terorizmu a extrémizmu).

b/ iniciatívu vítam, no v jej kritike od DD a ďalších novinárov vidím skôr obavu z nadužívania slova „cenzúra“, jednoducho, zatiaľ to len vzdialene hrozí a reálne nevieme, ako to dopadne (ako s touto právomocou naložia daniari, ako súd, ako ISP), faktom totiž je, že ten návrh prešiel výraznou zmenou (napriek tomu mám z neho výrazné obavy a cítim sa nepohodlne, pretože blokácia naozaj reálne hrozí aj blogom a novinám), zo svojvoľného rozhodnutia úradníka finančnej správy, ktoré nemalo mať ani povahu správneho rozhodnutia, sa stal riadny proces so zapojením súdu, pripadá tak možnosť, aby sa prevádzkovateľ blokovaného webu obrátil na Ústavný súd, čisto teoreticky sa o prieskum ústavnosti rozhodnutia môže pokúsiť aj ktorýkoľvek používateľ internetu. V pôvodnom návrhu sa dalo hovoriť o plošnosti (všetky adresy na blackliste, zoznam pravidelne svojvoľne aktualizovaný), teraz to už celkom neplatí, pre každý jeden prípad budú potrebovať prejsť procesom.

c/ asi je ale tiež pravdou, že niektorí novinári (vrátane mňa) si nie vždy dokážu vizualizovať dôsledky zásahov do internetu a jeho základov, keďže často ide o veľkú abstrakciu, bolo to vidieť už pri EÚ telekomunikačnom balíčku, kedy do popredia sa dostali populistické opatrenia a do úzadia, že takzvaný dvojrýchlostný internet je v skutočnosti určitou formou cenzúry.

d/ mám veľkú obavu z toho, že tie súdy sú tam len na okrasu (zákon totiž čítam tak, že budú robiť len Copy+Paste), ale aj tak je to pozitívne, lebo sa ten proces oficiálne rámcuje, je tam tá možnosť ÚS a celé sa to bude zverejňovať.

e/ osobne mi vôbec nevadí blokovanie nelicencovaných herní (hoci sám by som preferoval celoeurópsku jednotnú licenciu a spoločné pravidlá), na tomto zákone mi vadí tá časť o možnosti blokovať propagáciu hazardu, pretože zákon propagáciu definuje aj ako akékoľvek informácie o hre, reálne hrozí, že to bude teda aj blog alebo novinový článok.

f/ „(…) 99% ľudí bude mať toto blokovanie úspech. Lebo nie sú dosť technicky schopn[í], aby toto blokovanie obišli (…)“ – toto je veľmi predčasné a preto zavádzajúce, dnes nevieme, aké technické riešenie zvolia ISP (to ovplyvní mieru schopnosti laika precikať blokovanie) a tiež nevieme, aká bude reakcie nelicencovaných herní (niektoré môžu ponúkať obchádzanie blokácie natívne v aplikácii, pre používateľský zážitok a marketing sa tak nič nezmení). Od toho bude tiež závisieť posúdenie dôsledkov legislatívy, či by sa rovnaký cieľ (porátať sa s nelicencovanými herňami) nedal dosiahnuť aj iným opatrením, ktorý by menej alebo vôbec ovplyvňovalo práva užívateľov internetu.

Vas nazor?

Nedávno som si robil VOP na e-shop a popri štúdiu som sa dostal k veľakrát prehliadanému ale stále platnému zákonu o elektronickom obchode (22/2004 Z. z.).

Nejde o zákon týkajúci sa spotrebiteľských e-shopov (tým je zákon o zmluvách uzatváraných na diaľku), ale o zákon upravujúci “vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou1) a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu”

Službou informačnej spoločnosti je služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou1) spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku.

K CENZÚRE

V tomto zákone je už možnosť “cenzurovať” (alebo úplne vypnúť) zavedená už dlho, a je upravená oveľa vágnejšie a širšie:

§3 ods. 2: Poskytovanie služieb informačnej spoločnosti možno obmedziť, ak poskytovateľ služieb porušuje povinnosti uložené osobitným predpisom na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľa.

Demonštratívny výpočet osobitných predpisov je uvedený v odkaze 11a a znie:
“11a) Napríklad zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z.”

Tým, že je to formulované demonštratívne - tj. “napríklad”, toto ustanovenie sa dalo aj doteraz použiť na hazard, akurát sa asi pozabudlo na to, že takýto zákon máme.

Oveľa väčší problém zákona:

Čo ma ako právnika trápi na onom predpise viac ako cenzúra, je faktické obmedzenie právnych úkonov ktoré možno vykonať elektronicky (a teda sa bavíme o využiteľnosti eID a iných KEP):

§5 ods. 8:
(8) Prostredníctvom elektronických zariadení nemožno uzatvoriť zmluvu,
a) na ktorú je potrebné podľa osobitného predpisu rozhodnutie súdu, orgánu verejnej správy alebo notára,
b) o zabezpečení záväzkov;16) ustanovenie § 741b Občianskeho zákonníka tým nie je dotknuté.

Totiž už len zmluva o prevode nehnuteľnosti mnohokrát obsahuje ustanovenia, ktorými sa jednotlivé záväzky strán zabezpečujú. To isté napr. zmluva o prevode obchodného podielu a pod.

1 Like