Imho základná chyba bola postaviť integráciu ako voľnú (avšak zmluvne záväznú?) dohodu dvoch nezávislých subjektov. To nevyhutne viedlo k tomu, že čo integrácia, to samostatné “vyjednávanie”. V prostredí jednej verejnej správy, ktorá funguje v uniformnom prostredí (v medziach zákonov), však so zreteľom za efektívnosť to nedáva zmysel. Samozrejme že subjekty musia vedieť čo sa deje, komunikovať spolu a mať možnosť vylúčiť excesy (úmyselne nepíšem schvaľovať riešenie). Komunikačná matica a eskalačný mechanizmus sú výborné časti dnešných “ISL agreement kontraktov”.
Ja by som integrácie ISVS neprirovnával ani tak ku komerčným B2B, ale skôr k vnútro-koncernovým prepojeniam. Z pekného zoznamu čo poslal @ret sú 1-3 predsa riešené na úrovni riadenia informatizácie verejnej správy (napr. strategické dokumenty, schvaľovanie projektov, štúdie), 3-7 je v rámci analytickej etapy projektu a zachytené v súvisiacej projektovej dokumentácii, 8-10 je štandardná projektová postupnosť, zachytená v riadiacej dokumentácii projektu. Veď sa aj všetka tá dokumentácia zbierala na jednom mieste, všakže ASPR.
Ďalšia kľúčová vec je silná štandardizácia.
Jasné že sú a budú aj úplne špecifické prepojenia, ale väčšinou ide fakt o generické “zápis údajov X”, alebo “poskytnutie údajov Y”. Pre takéto funkcie treba predpísať konkrétne API, dátové štruktúry, riadenie prístupu, centralizovať riadenie zmien atď. Čakám @ret na tie príklady množstva už v integrácii realizovaných orchestrácií a sekvencií volaní - ono totiž fungovanie verejnej správy as-is je dosť optimalizované na vylúčenie takýchto komplikovaných interakcií.
SLA sú dnes v podstate bezzubé. Zatiaľ som nevidel nieže vzájomné sankcie za porušenie SLA, ale ani poriadne monitorovanie plnenia výkonnosti/parametrov (obvykle sa “monitoruje” reportovaním hlásení) a mám tušenie, že málokedy sa na strane konzumenta na základe hodnôt v SLA vôbec robili nejaké rozhodnutia (okrem doby štandardnej odozvy). Treba minimálne určiť štandardizovanú zodpovednosť/správanie v prípade nedostupnosti (keď už nie priamo BCM) a spôsob monitorovania/riešenia vzájomných väzieb.
To len zopár úvah… Ozaj si pamätám, keď v 2014 tu spomínané usmernenie k integrácii bolo vydané, s akým očakávaním po ňom veľa ľudí siahlo (vrátane mňa) - lebo bolo jasné že postup ako dovtedy je chaos. Veľmi nepomohlo.
Ináč pre tých čo nepoznajú - tu je diagram všetkých integrácií ku 31.12.2015, vrátane plánovaných aj už zrušených. Obrázok vznikol ako súčasť “analýzy stavu informatizácie”, keď bol ešte plán zachrániť pôvodnú verziu NKIVS takýmito …doplnkami.