Ok. Trošku viac som “googlil“ k problematike. Takže beriem späť čo som napísal, nech sú štatistiky akokoľvek (štatistika je to exaktná matematika o nepresných číslach), odhad zníženia daňovej medzery aj na základe informácií z iných krajín asi sedí a prínos tam je. Finančný. Povedzme, že by bol výber daní naozaj taký, že to zlepší ich výber o 300mil. Celkom tomu neverím, ale rád sa nechám pozitívne prekvapiť. Karuselové podvody sú problém a je tam vskutku veľa peňazí, ak to pomôže zabrániť aspoň tomu, môže sa tomu odhad vskutku blížiť. Úsporu v materiáli a práci pri prepisovaní nehodnotím, nemá to zmysel, sú to aj tak drobné v tom celom.
Ale stále platí, že riziká, ktoré to prináša, sú veľký problém.
Takýto systém poskytuje takmer kompletný prehľad o podnikaní firmy. Dokáže zmapovať obchodných partnerov, dodávateľov, odberateľov, identifikovať tých kľúčových, vyprofilovať jednotlivé subjekty, poskytnúť informácie o objeme realizovaných obchodov. Toto sú informácie, ktoré si firmy významne cenia a snažia sa ich chrániť, pre konkurenciu ale aj pre niekoho s politickou objednávkou je to neoceniteľný zdroj informácií. Netvrdím, že niektoré informácie už teraz FS nemá, má ich aj teraz vďaka povinným hláseniam, ale pokiaľ viem, toto sa týkalo primárne B2B, po zavedení eFaktury sa to zrejme bude týkať aj B2C. (zas až toľlko sa v problematike neorientujem - zatiaľ). To znamená, že sa to bude zrejme týkať aj bežných občanov.
Rovnako zníženie byrokracie je skôr zbožné želanie, reálne to napr. v Taliansku prinieslo naopak zvýšenie byrokracie, takže sa môžeme tešiť na ďalšie bujnenie verejnej správy. Niekto tie dáta hold bude musieť byť schopný aj spracovávať a vyhodnocovať, niečo sa dá automatizovať, všetko ale určite nie.
A teraz tie bezpečnostné riziká.
Single point of failure.
Tu unikali údaje z NCZI, teda zdravotné dáta, snáď ešte citlivejšie, ako tie finančné. Už máme skúsenosť s tým, ako funguje alebo fungovala finančná správa na Slovensku. A teraz si skúste predstaviť, že niekto má prístup k takto ceneným a citlivým údajov. Motivácia je zrejmá. Všetky tieto dáta za zbierajú na jednom mieste. Takže sa tu môžeme baviť o cielených útokoch, chybách v SW, insider útokoch alebo úniku dát so zámerom alebo aj náhodne. Od neoprávneného prístupu zamestnancov, zámerného prístupu na politickú objednávku, korupciu, až po slabé zabezpečenie, alebo len náhodné nesprávne zdieľanie údajov. Zo strany štátu ale napríklad aj dodávateľa a jeho zamestnancov. Kybernetické útoky sú zrejme zvládnuteľné, ale tie ostatné a teda útoky zo strany insiderov, vládnej moci, štátnych orgánov sa dajú eliminovať len ťažko. Zostáva nám len veriť. V normálnom štáte by asi moje obavy boli menšie, ale riziko zneužitia je aj tam.
Profilovanie koncových spotrebiteľov ale aj podnikateľov môže byť síce legálne, ono sa to ošetriť dá zákonmi, ale nie som celkom presvedčený, že toto chceme. Je to minimálne citlivá téma. Bojujeme proti zberu, ukladaniu a zneužívaniu dát cez GDPR a rôzne opatrenia na strane jednej a na strane druhej ich ideme všetky odovzdať štátu a tam ten zber údajov centralizovane zavádzame. Netreba zabúdať že moc vždy korumpovala, absolútna moc korumpuje absolútne. Všetky údaje znamenajú absolútnu kontrolu - viď Čína. Ja nechcem robiť strašiaka, len ma prekvapilo, že k tejto vysoko citlivej téme z pohľadu bezpečnosti som nezachytil takmer žiadnu diskusiu. Zrejme to nikoho netrápi. Riziká nikto nevyčísľoval. Nevidel som nikde info, ako dlho sa budú údaje archivovať, ako budú chránené a zabezpečené, ako bude riešený a chránený ich prenos, ako bude monitorované nakladanie s nimi. Ako bude prebiehať audit.
