Čo učiť na hodinách Informatiky na strednej škole?

#19

V prvom rade si je potrebne ujasnit, co chceme ,aby absolventi vedeli

do roku 1997 sa informatika volala v anglictine computer science v slovencine INFORmacna mateMATIKA.
od vtedy to vsak neplati
http://www.uis.unesco.org/Library/Documents/ICT_Guide_EN_v19_reprintwc.pdf

a plati
4 Science, Mathematics and Computing
48 Computing
481 Computer science Computer science is the study of the design and development of computer systems and computing environments. It includes the study of the design, maintenance and integration of software applications. Programmes with the following main content are classified here:  Computer programming  Computer science Computer system analysis Computer system design  Informatics  Network administration  Operating systems Programming languages (Visual Basic, C++ etc.)

Computer engineering (hardware) is excluded from this field and included in field 523 ‘Electronics and automation’. Programmes in using computer applications are excluded from this field and included in field 482 ‘Computer use’.

482 Computer use Computer use is the study of using computers and computer software and applications for different purposes. These programmes are generally of short duration. Programmes with the following main content are classified here:  Computer use Software for calculating (spreadsheets) Software for data processing Software for desk top publishing Software for word processing Use of Internet

Pokial nezistime, ci chceme ucit odb 481 alebo 482
Briti ucia 482 od 5-rocnych deti

u nas sa 382 ucila ako 2[3 informatiky do roku 1998 a od roku 1998 sa uci ako 1/2 resp. 1/3 informatiky , stym ,ze 1/3 moze nahradit ucitel niecim inym.

momentalne sme az 8. na svete v stredoskolskych vysledkioch v 482 po roku 2015 sme boli 7.

http://stats.ioinformatics.org/countries/?sort=medals_desc

V roku 2016 sme prvy raz nemali ani zlatu ani striebornu medailu.
Za jeden stat moze sutazit najviac 4 ks ludi v roku a clovek moze sutazit len za stat, kde ma obcianstvo alebo trvaly pobyt. My sme tak ludi davali inym statom, ale v roku 2016 sme museli stihanut zalohy zo zahranicia , abu s,e vobec postali stvorclenne druzstvo

Petra Ralbovskeho sme stihali z Rakuska
http://stats.ioinformatics.org/people/3178

a Michala Sládečka z Norska
http://stats.ioinformatics.org/people/5700

Pritom abslovneti odboru 482 su prebytkovi a 481 nedostatkovi…

V roku 2016 maturovali "prve Mikolajove deti"
2008-09 5. rocnik ZS
2009-10 6. rocnik ZS
2010-11 7. rocnik ZS
2011-12 8. rocnik ZS
2012-13 9. rocnik ZS
2013-14 1. rocnik SS
2014-15 2. rocnik SS
2015-16 3. rocnik SS
2016-17 4. rocnik SS

ale z 8.-rocnych gymnazi to bolo o rok skor, teda teraz… A realne sa IT uci od 2. stupna…

23.08.2008 (pravda)

Mikolaj: Reforma závisí od učiteľov, platy im poras…

Minister školstva Ján Mikolaj si myslí, že výsledok školskej reformy
bude závisieť od učiteľov. Od 1. septembra začína platiť nový školský
zákon, ktorý má spustiť zmeny na školách.

Bez odpovede na otazku Computer Science vs. Computer use sa nemame o obsahu bavit

1 Like
#20

Osobne si myslím, že pre deti je nutné vedieť NA ČO sa dá dané zariadenie použiť. AKO, to je už na nich. Škola/osnovy, by mali byť pripravené reagovať flexibilne na to, že jeden žiak objavil počítačové hry, iný programovanie, iný písanie príbehov, iný zas našiel nejakú záhadnú tabuľku s neznámimi tlačidlami nad tým (Excel, …). A „sprievodca“ v škole by mal reagovať na každého z nich, a každú z tých oblastí vedieť zľahka vysvetliť a podnietiť deti k ďalšiemu bádaniu.

Netýka sa to len informatiky.

#21

Velky suhlas s @mikesl & @Marty_MacFly.
Ja dodam, ze zacinat s tym, ze co treba deti ucit na strednej skole je zacinat truchu od konca. Treba zacat od zakladnych skol a ako pise @Peter_Fodrek je treba si ujasnit pojmy a zacat od Computer use na zakladnych skolach a postupne naviazat na Computer science.

Zakladom v oboch pripadoch by nemali byt uplne kontrektnosti, ale naucit ludi principy ako rozmyslat s technologiami.

@Marty_MacFly
V oblasti ochrany sukromia, udajov a cyberbulyingu zacinaju dobre aktivity vyvijat security firmy ako
Kaspersky, ktory rozbehol https://kids.kaspersky.com. Myslim, ze do podobnych projektov sa coskoro zapoji aj Avast ci Eset. Je to potrebne ako sol a cakat na zmenu osnou je strata drahocenneho casu - aj ked netvrdim ze to koniec koncov nie je potrebne. Vysledky takychto projektov prave by mohli vyvinut dobry tlak na politikov na ministerstve skolstva.

Viete niekto aky je vlastne formalny postup na zmenu tychto osnov? Co presne treba spravit? Komu treba napisat?
Osobne som to este neskumal a ked ma niekto viete nasmerovat bude to super.

Suhlasim, ze takyto brainstorming je fajn. Lenze ked nevieme aky formalny proces je na to, aby sme dosiahli nejaku zmenu, tak vsetky napady ostanu iba tu na fore coz bude velka skoda.

#22

Toto nie je celkom presné. Peťo Ralbovský študoval u nás na gympli (ŠpMNDaG) a využíval možnosť chodiť tri dni v týždni na partnerský gympel vo Viedni. Pri tej príležitosti sa tam nanominoval do rakúskej OIčky a s prehľadom bol prvý alebo druhý, lebo je tam menšia konkurencia. Robil aj slovenskú OIčku, ale tam dopadával horšie. Medzičasom sa ale vymakal a vlani sa kvalifikoval už aj za Slovensko. A vzhľadom na to, že po skončení našej septimy zdrhol do septimy na IB, získal rok k dobru a možno sa tento rok kvalifikuje a dotiahne to aj na lepšie, ako na bronz.

#23

U nás (Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium) učíme infošku od prváčikov na ZŠ po septimu osemročného gympla (v oktáve je už len maturitný seminár). Ja sa pohybujem hlavne na druhom a treťom stupni. Učíme (s drobnými odchýlkami podľa toho, kto učí) úvod do Office pre malých, Scratch (+ na voliteľnom programku Python, voľakedy sme učili veľa Imagine, ale to už teraz pomenej), základy grafiky (Inkscape a GIMP), základy webu (HTML+CSS), C-čko, 3D modelovanie (Blender), pokročilý office a popri tom na voliteľných seminároch nejaké Cčkové multimediálne knižnice (Allegro alebo SDL), C++ , databázy a PHP a prípadne Python s knižnicami. Nejaké skriptá, čo sme si popísali, sú k videniu tuto: http://www.smnd.sk/main/vyucovanie/informatika

Okrem toho decká hecujeme, aby robili http://prask.ksp.sk a http://ksp.sk a organizujeme súťaž v kódení hier. Tohoročné výsledky so screenshotmi, trailermi a linkami tuto: http://www.smnd.sk/mikey/PHP/spongia/spongia_2016/results.php reportáž tuto: https://www.youtube.com/watch?v=_bbobGEWxQA

Celkom sa nám darí, na to, že sme relatívne mladá škola, máme v Googli a okolí (DeepMind) štyroch bývalých žiakov ako fulltimerov plus kopu ďalších internov, hodne ľudí od nás ide na matfyz, na informatiku do Brna alebo na Cambridbe a decká tá infoška takto celkom teší.

4 Likes
#24

jasne, on v roku 2015 skoncil 4. vo finale korespodencneho seminara z programovania (teda nase “lige” v programovani) Ale nase skoly vedia podchytit talenty aj z prostreduia |migranti resp. ich potomkovia"
Co je pozitivny vysledok skolstva aj inkluzie

Eduard Batmendijn
http://stats.ioinformatics.org/people/2678

http://codeforces.com/profile/baklazan

Bui Truc Lam
http://stats.ioinformatics.org/people/5195

a ani aj ACM icpc dopadli dobre, a su tak silne osobnosti, ze ich nedali k sebe, vysledky len z exCSFR

CENTRAL EUROPE REGIONAL CONTEST 2015

  Zagreb, Croatia, November 13-15

4 Comenius University #2 / Anderle, Batmendijn, Hozza
10 Charles University in Prague #1 / Konečný, Rozh
11 Comenius University #1 / Brandys, Bui, Petrucha

a zvysok CSFR
14 Charles University in Prague #3 / Hora, Hübsch, Svoboda
17 Czech Technical University in Prague #1 / Jelínek, Malík, Stránský
20 Charles University in Prague #2 / Smrž, Šafin (mam podozrenie, ze to je ex SR reprezentant na strednej skole http://stats.ioinformatics.org/people/2754), Švarc
28 Masaryk University #1 / Fabík, Korbela, Marko
31 Czech Technical University in Prague #2 / Brožek, Mitura, Studený
32 Czech Technical University in Prague #5 / Cvrček, Hubáček, Pichl
33 University of Žilina #2 / Grigeľ, Isteník, Olešnaník
35 Slovak University of Technology in Bratislava #1 / Gallay, Kalužník, Žuffa
36 Czech Technical University in Prague #4 / Bernhauer, Blažej, Schovánková
40 Masaryk University #2 / Kadaši, Pokrývka, Štefkovič
41 University of West Bohemia in Pilsen #3 / Hamáček, Hrabě, Váňa
44 Slovak University of Technology in Bratislava #2 / Kakaš, Švec, Tibenská
46 University of Žilina #1 / Kontriš, Kuric, Papík
48 VŠB - Technical University of Ostrava #1 / Beránek, Vargovský, Walter
49 VŠB - Technical University of Ostrava #2 / Kouřil, Michna, Trnka
52 Pavol Jozef Šafárik University in Košice #1 / Glova, Opiela, Rodák
53 University of Žilina #3 / Drevenák, Kajánek, Mrázik
54 University of West Bohemia in Pilsen #2 / Bláha, Kvídera, Martínek
55 University of West Bohemia in Pilsen #1 / Kořínek, Pražák, Zimmermann
58 Czech Technical University in Prague #3 / Červený, Hanzík, Lomič
http://cerc.hsin.hr/2015/index.php?page=results

Python na strednych skolach
#25

Do našej medzinárodnej výpravy sa nevyberá podľa KSPčka. Funguje to tak, že sa po celoštátnom kole informatickej olympiády vezme prvých n (približne 12) ľudí na sústredenie. Tam sa počas ďalších siedmich dní jeden až dvakrát denne kódia úlohy podobné tým na celoštátku, na záver sa sčítajú body (zo sústredka aj z celoštátka) a prví štyria idú na medzinárodnú olympiádu. (Inak tento rok sa prebojovala Paulínka Smolárová - baba od nás zo školy - prvá baba od čias Brone Brejovej, ktorá na medzinárodnú išla a tiež doniesla bronz. (Broňa Brejová je jeden z mála vzácnych ľudí, čo sa po úspešnej kariére v zahraničí vrátili na Slovensko. Učí na Matfyze.))

Edo Batmendijn alias Baklažán nie je imigrant. Tata má Mongola, mamu Slovenku, narodil sa a vyrástol v Starej Ľubovni. Viacerí súrodenci Batmendijnovci sú moc chytrí ľudia, podaktorí rovnako, ako Edo matfyzáci či bývalí matfyzáci.

#26

Edo Batmendijn alias Baklažán nie je imigrant.
Tata má Mongola, mamu Slovenku,

ja som napísal imigranti alebo ich potomkovia

Ďakujem za spresnenie kľúča.

Broňu Brejovú poznám ako svoju súperku ako aj Miranda Dudíka a Tomáša Vinařa…

Programujem s COFAXom
1994 – 1998
zostavil: Michal Winczer

1994
Poradie Škola Súťažiaci Riešenia Body

  1. G. Trebišov Miroslav Dudík Vojtech Varga 3 292
  2. G. Košice, Šrobárova Tomáš Vinař Luboš Pustý 3 328
    …
  3. G. Bratislava, Hubeného Peter Fodrek Daniel Janec 2 166
    …
  4. G. J. Hronca Bratislava Patrik Sučanský Bronislava Brejová 2 288
1 Like
#27

Ono to tu už v podstate aj odznelo, ale na túto oblasť sa podľa mňa nedá pozerať zjednodušenou optikou - čo učiť na strednej škole, ale musí sa začať úplne od základu, t. j. čo chceme a musíme naučiť deti na základnej škole a následne na stredných školách, kde naozaj treba diferencovať medzi gymnáziom, elektrotechnickou priemyslovkou, obchodnou akadémiou, strednou zdravotnou, či dokonca učilišťom.
A veľmi správne sa tu otvoril aj ozajstný problém - čo je to vlastne informatika? Ergo, čo to vlastne chceme tie naše deti naučiť? Pretože vývojári budú hovoriť o koze, sieťari o voze, bázisti o capovi, sekuriťáci o koňovi, ľudia zo všeobecnej praxe mimo odbor o autobuse. Všetci budú mať svoj kus pravdy a zároveň budú všetci aj tak trochu mimo, keďže tento termín sa v slovenčine silne preťažuje.

#28

Netreba chodiť ďaleko, aj na slovensku už máme prvú vcelku solídnu lastovičku v tomto smere: http://preventista.sk/

#29

Suhlas. Preco som sa to takto opytal ? mam syna na gymnaziu. Na zakladnej informatiku nemali (aspon si nespominam). Takze som sa vedel spytat a vyjadrit len k tomu co ja akotak vidim.

#30

Tieto veci majú vedieť zo ZŠ, učia sa to od 2. ročníka a majú to v osnovách. To, že to ani na strednej nevedia, je vec druhá. Väčšinu týchto vecí som učil v krúžku na ZŠ, bolo to pre prvý polrok, druhý polrok bolo HTML/CSS. A nemali problém sa to naučiť za jeden školský rok hodinu po vyučovaní. Ďalší rok sme sa učili učivo strednej školy - programovanie - PHP. Toto fakt nie je učivo strednej školy, resp. väčšina nie. Nejaké základy zo správy IT by mohli mať, lebo fakt netušia mnohí, ani kde je Event viewer, o BAT či CMD ani nehovoriac, ale zvyšok je učivo pre ZŠ.

Ak by som mal pripomienku, tak len k tomu, že už by sa mohlo skončiť s object pascalom, ten jazyk vo firemnom prostredí je málo používaný, to skôr už c# (nie som c# programátor), kde zápis nie je až tak odlišný od štandardných programovacích jazykov ako c, c++, u webov php (alebo c#) atď. Object pascal je prežitok, ktorý tu zostáva, lebo sa ho starší pedagógovia kedysi pred 100 rokmi učili a učia ho doteraz ešte aj na pedagogických VŠ.

My na krúžku na strednej berieme HTML/CSS, Bootstrap a druhý rok PHP, s tým, že si vysvetľujeme, že v podstate tie controlflow príkazy sú podobné s C/C++ (to našťastie berú na vyučovaní). Majú tak združenú výučbu a potom postupne robíme nejaký projekt webaplikácie, aby to vedeli použiť v praxi aj v záverečnej práci…

#31

Suhlasim s vacsinou toho co sa tu napisalo, mal by som len taky doplnok:

Na strednej skole si viem predstavit, ze by venovalo podstatne viac casu Opensource softveru. Ziaci by mali vidiet, ze existuje aj alternativny softver ktory moze byt zadarmo a to neznamena automaticky nizsiu kvalitu.

Ked som pracoval na supporte a vysvetloval zakaznikom, ze softver na ich serveri je free, boli castokrat prekvapeni. To prekvapilo aj mna, pretoze som to povazoval za beznu znalost.

Pre zvlast informaticke triedy (alebo priemyslovky) by bolo zaujimave nielen programovat nove programy, ale vediet aj prispiet do nejakeho opensource projektu. To obnasa studovanie zdrojoveho kodu (co je nesmierne dolezita schopnost v praxi), mailing listov a komunikaciu v anglictine. Praca s roznymi developerskymi nastrojmi (git,CI,testy a pod) . Je to sice praktickejsia zalezitost, ale po strednej skole nie vsetci idu na VS, pricom referencia na githube je v CV na nezaplatenie.

Co sa tyka jazykov tak som za to, aby sa Python tlacil od momentu kedy sa deti ucia programovat (co asi byva uz na ZS) .

1 Like
#32

V prvom rade si treba uvedomiť že IT technológie sa strašným tempom vyvíjajú a je v nich obsiahnuté strašné množstvo disciplín, takže sa nedá veľmi plánovať a tvoriť profil absolventa. Kým by sme sa zhodli na tom, čo treba učiť a kedy učiť, už by to neplatilo. Už vonkoncom by sme nemali podliehať nátlakú istých Čúrachtivých skupín, ktoré by chceli mať zo všetkých slovákov operátorov CNC strojov za minimálny plat alebo lacnú programátorskú silu na úrovni indie.
Tiež si treba uvedomiť že informatiku učia učitelia čo si ňou len dopĺňajú úväzok.

Off topic: V tomto naše školstvo zaostáva na plnej čiare, to je len same posiľnovanie slovenčiny na úkor ostatných predmetov, pretože na pestovanie národného povedomia je najelepšie ak pozerajú na novú verziu Baštrngového Mor Hy. Treba posiľňovať čitateľkú gramotnosť najlepšie tak že nakážeme rodičom aby dieťa znechutilo čítaním siahodlhých akože vtipných úryvkov z čítanky.

Pre naše deti nemôžeme urobiť viac ako keď ich naučíme, že stále platia slová súdruha Lenina. Naučíme ich ako sa efektívne učiť a rýchlo sa naučiť to čo treba.
Veľké nedostatky má školstvo v podpore takéhoto spôsobu vzdelávania. Stačí sa pozrieť na webové stránky škôl, ktoré by mali ponúkať niečo ako edx, corsera a pod v našom materinskom jazyku. Tie elerningy vytvorené učiteľmi v ramci najrôznejších projektov to je strašne amatérske a nekoncepčné a hlavne to nikto nechce zverejniť.

Školstvo žije stredovekými metódami, svedčí o tom že jediná akceptovateľná forma komunikácie učiteľa je stále poznámka v žiackej knižke, zrkadielko, trestajúci známkujúci systém a cieľ je prejsť celý obsah učiva a nie naučiť deti najlepšie to, na čo majú nadanie a čo ich zaujme. Keď dieťa niečomu nerozumie alebo nestíha je na pleciach rodiča aby to riešil. Zohnal doučovanie alebo dieťa učil sám.

Takže podľa môjho názoru ak deti chceme učiť informatiku, v prvom rade musíme zrušiť osnovy, a zmeniť myslenie rodičov a politikov, že známky o niečom vypovedajú a kvalita vzdelávania sa dá odmerať štatistickými metódami a cieľ je aby sme boli na popredných miestach v rebríčku PiCA s mäkčeňom alebo nejakom inom.

#33

Tie e-learningové systémy sú pre učiteľov zložité, než tam niečo naťukajú, tak zosivejú, sťažujú sa na to často. Na ich základe dcéra robila jeden projekt do súťaže (http://examplo.sk/ - vyhrali), kde sa dá kurz aj test naťukať rýchlo, ale aj tak to až na pár výnimiek nikoho nezaujalo, aj keď to tam visí zadarmo a vyžiadali si sami ten projekt. Problém vidím v dvoch veciach:

  1. nutnosť naťukávať tam (do všetkých tých systémov) účty žiakov, oni sami si to nespravia, aj keď, keby to pedagóg s nimi urobil na hodine, má problém vyriešený. Ale keby sa to dalo napojiť na edupage systém (už si nepamätám názov tej ich windows apky v školách), bolo by to ešte lepšie.

  2. chcelo by to ako veľkú platformu, kde si môžu zdieľať všetci už hotové kurzy, nie je šanca, že to na každej škole niekto bude chcieť ťukať, ale už by sa menej bránili hotovým kurzom/testom. Plus by tam tie kurzy mohli naťukať ľudia aj z mimoškolstva, napr. z podobných komunít ako SD.

#34

Problém zdielaných materiálov je v tom, že ich kvalita je pofidérna. Existuje napr. Zborovňa ale než tam človek nájde niečo čo sa dá použiť tak si tro radšej urobí sám. Na portáloch Edx a Coursera nie je záplava testov a materiálov ako nakresliť s korytnačkou štvorček, sú tam zmysluplné ucelené lekcie vyčerpávajúce čo najlepšie tému. A nik nevraví, že ich majú robiť učitelia, kľudne to môže spracovať nejaká firma, veď preto má ten Baštrng taký úspech že ten projekt mal scenár réžiu, kostyméra, zvukára, kameramana a strihača. Stačí sa pozrieť na čitateľnosť skrípt, učitelia nie sú spisovatelia a vytvoriť zmysluplný kurz nie je na večerné voľnočasové aktivity. Moje skúsenosti s učiteľmi sú neblahé a to od základej až po vysokú školu. Z tých desiatok učiteľov čo ma učili, môžem povedať len o troch alebo štyroch učiteľoch že to boli učitelia ostatný sa o to len snažili a podaktorí ani to nie - aj vtedy to bolo platené na h.

Takže ak chceme aby sa učila kvalitná informatika, pripravme žiakom kvalitnú stránku, kde budú najrôznejšie materiály ale na úrovni, pútavé ľahko zvládnuteľné, umožňujúce štúdium od najlahšieho k ťažšiemu a nechajme učiteľa nech je len akási pomocná ruka keď sa žiak zasekne aby ho správne usmernil.

pekný projekt pre základné školy je napríklad https://code.org/ - moj 7 ročný syn to zvláda bez problémov. Trochu potrebuje pomoc lebo ešte nevie čo sú uhly. Vôbec netuším čo robia na informatike - ani ma to tak veľmi netrápi.

1 Like
#35

Ešte na margo pascalu, pascal je dobrý v tom že človek musí vedieť aj niečo o tom ako sú dáta uložené v počítači. Nikde však nie je napísané že sa musí učiť. Učil som žiačky čo za celé štúdium nemali programovanie a vybrali si maturitu z informatiky, lebo sa im to zdalo ako jednoduchá voľba. Tak som ich základy programovania naučil na korytnačke a všetky majú maturitu. Na druhej škole ma s tým poslali do p… aj s sdl-kom v pascale a chceli sa učiť kodiť serverovske aplikácie v linuxe, tak som ich učil C. Dnes by som možno zvolil ipython. Mimochodom od týchto mojich žiakov som sa dozvedel ako fungujú torrent siete, čo je linux a že existujú redakčné systémy na tvorbu webu. Boli v tomto o dva levely ďalej ako ja - no nevedeli programovať.

#36

Urcite by som pridal aj daco o bezpecnosti na internete a bezpecnom spravani na socialnych sietach.

#37

Hm, nikdo tu nespomína Xcode a iOS development, Android development. Okrem toho, free neznamená často free, hlavne ak ide o Google produkty…Svet sa posúva určitým smerom a je potrebné tomu plynule prispôsobovať učebne osnovy. Začnime deti učiť pracovať na iPadoch. Ukážme im že Windows a Office od MS nieje jediná správna voľba. Učme ich programovať vo Swifte a iných next gen programovacích jazykoch, vráťme do výučby informatiky aj trosku kultúry s umenia.

#38

v cieľových požiadavkách: Komunikácia - pošta, rozhovor, sociálne siete, webové aplikácie, bezpečnosť na internete

Mám pocit, že málokto z diskutujúcich čítal školské osnovy a cieľové požiadavky. Tým pádom je táto diskusia dosť mimo. a nič nevyrieši. Žiak má totiž poznať minimálne dva operačné systémy a programovací jazyk si môže učiteľ zvoliť aký chce. Dané sú len okruhy ktoré obsahujú takmer všetko čo tu píšete navyše má učiteľ možnosť učivo prispôsobiť. Problém je, že veľa učiteľov ako sa zdá vôbec nevie ako školský systém funguje, čo je zmyslom školských vzdelávacích programov.
Podľa môjho názoru sú osnovy dobré a nie je nad tým čo špiritizovať a strácať čas nezmyselnou diskusiou. Radšej si ich prečítajte a pomôžte vytvoriť kvalitné vzdelávacie materiály.