Reagujem na prvý príspevok (robert.kuchar),aby bolo jasné. Myslím, že tak bola myslená aj poznámka od MichalP, nie ako reakcia na Vladimir_Benko. Potrebuje to “vnorené” zobrazovanie príspevkov a odpovedí na ne, inak sa (aspoň ja) neviem dobre orientovať.
Myslím, že máme predovšetkým učiť myslieť. Od toho sa odvíja otázka, na akom materiáli a akým sposobom sa to dá urobiť najlepšie, primerane pre tú skupinu detí, študentov,…, s ktorou pracujeme. Z duše sú mi protivné tie témy, čo spomína prvý príspevok. Na tom sa myslieť nedá. A čo bude za niekoľko rokov, keď sa dnešné módne “hity” budú odporúčať do čávesu? Začínam som v dobách, keď boli úplne iné vyhľadávače a Google neexistoval. Neboli mobily, tabuľkové procesory boli v textovom mode, taký bol aj vtedajší Internet. Myslíte, že ma niekto učil pracovať s Google, či s textovými procesormi alebo Firefoxom? Keby aj bol chcel, vzbúril by som sa, pretože to nie je materiál pre tréning mysle. To ide akosi samo od seba, keď to človek potrebuje a učí sa tým, že povedzme vyhľadávanie používa často, alebo aj ten textový procesor. Najmä teraz, keď je presila materiálov na sieti a skôr je problém v tom množstve vytriediť to, čo je skutočne aktuálne. To sa nedá učiť, to treba ROBIŤ, nie umelo, ale keď viem, čo chcem a načo to chcem. Napr. naši študenti mohutne využívajú mobily a facebook na odpisovanie na písomkách. Veruže ich to nikto neučil. Problém bude aj v písomkách (naozaj 
No hlavný problém je v tom, že žiadna z tém, nahodených v prvom príspevku nie je “nadčasová” a podstatná. Človek, čo sa naučí ovládať hoci aj stovky módnych programov je v živote stratený, hoci pre konzumnú spoločnosť je to možno ideálne. A naopak, niekto, kto školské roky strávil hlbokým zahryzaním sa do vecí na pohľad abstraktných bude sa vedieť orientovať aj v zmenenom prostredí, pretože svoju schopnosť myslieť si nosí v sebe a nerobí mu problémy ju použiť v každom prostredí a na inom materiáli, než na akom pôvodne trénoval.
Hlavne matematiku a informatiku vo vzájomnej spolupráci vidím ako vhodný treńingový materiál. Primerane veku, zaujímavou formou, aby to ani ako učenie nevyzeralo, ale ponúkalo na samostatné pokusy experimentovať (tak, ako to povyššie spomínali niektoré príspevky).
Neučil som, žiaľ, na strednej škole, ale viem, že dotácia v informatike na “programovanie” je malá. Nemal by sa učiť konkrétny programovací jazyk, ale základy algritmického myslenia - máš konkrétny problém, vyrieš ho vhodnými prostriedkami. Aj naši študenti (FRI, Žilinská univerzita) by hneď chceli čosi “programovať” a pritom si nerozmyslia riešenie v ľudsky formulovanej podobe. Ako na to? To je podstatné, implementácia je dôsledkom toho premyslenia. Preto programovací jazyk (či prostriedky typu Logo, Scratch, Blockly,…) by mali čo najmenej stáť v ceste k riešeniu. Nie ako balvan, čo mám valiť pred sebou, ale ako nástroj, ktorým môžem povedať počítaču, aby urobil to, čo som si ja premyslel. Z takýchto a podobných úvah by podľa mňa mali vychádzať koncepcie pre Informatiku od útleho veku (veru, aj tí druháci na ZŠ už na to majú a netreba z nich robiť chudáčikov, čo nevedia Google, groupware, tabuľkové procesory a iné nepodstatnosti “používať”).
Rozpísal som sa, ale v dobrej viere, že konštruktívna diskusia je možná. Nielen “čo učiť” ale hlavne ako učiť aby sme nemuseli založiť “SON” (Spoločnosť na odhlupovanie národa). Chcem dať normálny úsmevček, ale ten kváziinteligentný editor mi podsúva obrázky. Typická situácia keď sa program hrá na to, že uhádne každé prianie používateľa, lebo ten je vlastne hlúpy, ak chce niečo iné… Naozaj sme dospeli do štádia, keď nás stačí len vodiť za ručičku (tu klikni, toto si kúp, tam choď na sociálnu sieť…) a myslia iní? Howgh.
