riesime tu estonsko, us, anglicko
padla taka otazka, ze ako to maju v cechach.
viem len, ze tam uz datove schranky maju pomerne dlho. vie niekto zainteresovany, ako sa im dari v cechach? kolko ich to stalo, ake veci su porobene. kolko cerpali, aka je tam miera korupcie atd… ?
pripadne postrknutie na vhodne zdroje pomoze. dik.
Nestalo ich to nic, alebo strasne malo. Licencie predali tusim za symbolicku korunu statu. Je tam iny bizz model za tym. Z kazdej transakcie v datovych schrankach ide nejake percento cash realizatorovi. A tam su datove schranky nie len obcan<->stat, ale aj medzi statnymi organizaciami. Takze dost dobry deal… asi az taky dobry, ze uz to niekomu klalo oci tak, ze “duchovneho otca” datovych schranock (I. Langer) zbalila policia nedavno.
Aj v Cesku (uprednostim radsej tento termin, aby som nekrivdil Moravakom) maju u niektorych eurofondovych projektoch podobne problemy ako na Slovensku. Zrejme sa to bude lisit od projektu k projektu (mozno menej vramci jedneho rezortu).
Kazdopadne v urcitej oblasti maju napred v tom, ze uvolnuju system postupne, podla kritickosti funkcionality, co kladie vacsie naroky na dodavatelov, kedze system je od skoreho stadia v prevadzke a nove verzie rozsiruju ostru prevadzku. U nas je casto snaha vyvinut za XY rokov obrovsky system a uspesne ho cely pustit do prevadzky.
V biznis domene, v ktorej pracujem sa snazia vcelku intenzivne vyuzivat odbornikov z verejnosti (aj ked nie az takou otvorenou formou, ako by sme si predstavovali) a zapajat ich zo strany zakaznika do realizacie projektov.
Trochu český systém poznám a aj on má/mal svoje nevýhody a problémy. V skratke dátové schránky a celú agendu prevádzkuje Česká pošta a štát je za to platí cca 500 mil. Kč ročne. Tá platí O2, ktorá to technicky prevádzkuje. Do roku 2013 štát za prevádzku zaplatil 3,4 mld Kč (125 mil €).
Čo je asi najväčšia výhoda a sú v tom napred je, že sa ten systém reálne v praxi používa. Jedna z najväčších nevýhod je, že celkovo je ten ich systém dosť komplikovaný a ukazuje sa, že dizajn nebol úpne najvhodnejší (napr. fikcia podpisu a rôzne poverené a oprávnené osoby). V začiatkoch bola napr. nutná inštalácia doplnku XML Filler od Software602, ale po pár rokoch to našťastie zrušili. Veľký rozdiel je, že fungujú normálne na login/heslo. V tomto sme my popredu s eID občianskymi preukazmi so ZEPom.
Kto má záujem, odporúčam prečítať si články Jiřího Peterku, ktorý sa tejto téme dosť venuje a rozoberá často aj technické/praktické problémy. Porovnáva aj ich systém a náš http://www.earchiv.cz/b14/b0113001.php3
Aj v CZE maju ocividne problem 