Z mojej skusenosti a z mnozstva rozhovorov s roznymi ludmi som nadobudol trosku dojem, ako ta zlaaa korupcia v statnom IT vlastne funguje a v com je problem. Snazim sa to teraz nejak spisat. Lebo stale je tam obrovske mnozstvo mytov a legiend a JPP. Chcem z toho neskor spravit infografiku a strukturovany clanok.
Urcite je tu vela z vas, ktory k tomu vedia dat svoj koment. Pripadne mi mozete napisat aj anonymne.
Hlavny zmysel toho je ten, ze ak chceme nejaky problem vyriesit, musime vediet ako to presne funguje a co ho sposobuje. Dik za kazdy feedback.
BRAINSTORM:
Korupcia je veľký problém aj keď nie jediný nášho štátu. Ak chceme nejaký problém vyriešiť, musíme vedieť ako vlastne funguje a kde sú časti ktoré treba opraviť. Aj keď každému je viacmenej jasné asi ako to funguje, keď sa začnete pýtať do detailov istota sa niekde vytráca. Všetci hovoria, že v štátnom IT je obrovská korupcia a míňajú sa hrozné peniaze. Je to tak?
To ako korupcia funguje sa snažim vyskladať z desiatok rozhovorov s rôznymi ľudmi, ich popismi, skúsenosťami a odhadmi ako to funguje. Budem preto rád, za každý feedback a opravu.
Čo je to vlastne korupcia?
Sú to úplatky a klientelizmus, vydieranie, dohoda a kartel? Alebo je to aj konflikt záujmov, prípadne niekto má viac informácií ako iný? Alebo je to aj to, že jedna entita robí viacero vecí ako plánovanie, rozhodovanie, dodávanie a kontrolovanie? Lebo v našom IT je všetko z toho.
Prečo je korupcia v IT problem?
Hlavným problémom nie je to, že sa niečo kúpi zbytočne predražene. Pri takejto obrovskej miere korupcie a špeciálne v IT je hlavný problém to, že sa kvôli nej ani predražené zákazky nedokážu dokončiť.
Prečo? Napr. sa niekomu nanúti subdodávateľ, ktorý fakturuje ale nedodáva (alebo dodáva málo, alebo môže byť aj taký neschopný, že radšej to spravia za neho). Alebo sa nadiktuje aký HW/SW sa musí použiť - čo častokrát strašne komplikuje situáciu pri kódovaní, ako to všetko zladiť dokopy. Alebo sa niekde strčí nejaká nová časť projektu (ideálne drahá, zložitá/ťažko pochopiteľná, ale nepotrebná - napr. také business inteligence riešenie).
Časť € ide všetkým ľuďom okolo - “hlava” v pozadí, úradník- alebo aj viacerí, sponzorstvo strany, spriatelená konzultačka, vybavovači obstarávania, firmy čo dajú konkurenčné ponuky, prípadne čosi vypalovačom, subdodávatelia. Takže je dosť možné, že na skutočnú robotu naozaj veľa peňazí, resp. priestoru na možné výdavky - nezostane!
Ako teda konkrétne funguje v štátnom IT?
Celé je to trošku zamotané a zložitejšie, preto sa najskôr pokúsim opísať najmenší a ľahko pochopiteľný blok v rámci korupcie, ktorí som aj vďaka prípadu Vopred vyhraté tendre (https://www.websupport.sk/blog/2015/05/vopred-vyhrate-tendre-si-strcte/) mal možnosť zažiť.
Úplne primitívna forma korupcie, väčšinou v menších sumách:
-
nejaký úradník má pod palcom niektoré verejné obstarávanie
Má pod palcom znamená, že ho môže podpísať, alebo vyhlásiť. Prípadne je to vec ktorú dostal na starosti vyriešiť, ale ostatní na úrade tomu nerozumejú - (výber dodávateľa serverov, it riešenia …). -
úradník osloví spriatelenú firmu, že vie zabezpečiť výhru v danej súťaži. samozrejme predraženú s dobrým ziskom pre firmu
-
spriatelená firma sa prihlási. Často krát si zabezpečí ďalšie minimálne 2-3 ponuky od spriatelených firiem, ktoré to reálne nechcú vyhrať. Tie dostanú malé všimné, prípadne prísľub že im firma bude robiť kritie nabudúce.
-
keď to spriatelená firma vyhrá, daný úradník potom cez inú firmu-2 v ktorej má kontakty vyfakturuje služby, ktoré sa relatívne ťažšie kontrolujú a ohodnocujú (marketing, analýzy, programovanie, čokoľvek vás napadne) ale často krát je to rovno cash. Cash je kráľ.
-
od firmy-1, ktorá zákazku vyhrala pritečú peniaze do firmy-2, ktorá to fakturovala výhercovi. Nechá si všimné a zvyšok vyplatí úradníkovi podľa množstva peňazí buď v hotovosti, autami, bytom, pozemkom, zľavou, ďalšou fakturáciou, podielom v danej firme. Takýto reťazec faktúrácií môže isť cez viacero krokov a subjektov.
Veľmi podobne funguje aj väčšia korupcia, ale je to trošku zložitejšie, pretože aktérov je viac, problémy sú zložitejšie a verejné obstarávania sú na desiatky miliónov eur:
aktéri:
OLIGARCHA, POLITIK, ÚRADNÍK, KONZULTAČNÁ FIRMA, DODÁVATEĽ, SUBDODÁVATEĽ, SUBDODÁVATEĽ2 … (až subdodávateľ-N)
-
Oligarcha pomôže politikovi, alebo jeho strane (odporučí ho už existujúcim politikom, zafinancuje kampaň, dá mu zľavy na služby)
-
Politik potom prijme niektorých úradníkov podľa odporúčaní oligarchu, firiem alebo aj svojich záujmov (rozhodujúci sú tí, čo môžu podpisovať). Často už za prijatie nového úradníka sa platia rôzne sumy, prípadne sa to počíta ako láskavosť ktorá sa vráti. Často sú úradníci bývalí zamestnanci danej firmy/oligarchu, ktorý chce mať cez nich vplyv a informácie. Mnohokrát dochádza k tomu, že organizácia neobstaráva riešenia, ktoré by napĺňali potreby občana. Obstarávané riešenia nie sú súčasťou širšieho kontextu napĺnajúceho potreby vychádzajúce z priorít, ale reflektujú záujem oligarie a firiem, ktoré “niečo dokážu dodať”. Dosadený úradník v mnohých oblastiach postupuje proti záujmom klientov štátu. Problém teda vzniká skorej ako začne samotné obstarávanie.
-
Takýto úradník pracuje a pripravuje dohodnuté projekty.
-
Keďže sú to veľké projekty a v štáte nie je často know-how, prirpavuje projekty pomocou dohodnutej konzultačnej firmy.
Konzultačná firma je lepidlom a vypracováva dohodnuté projekty “oligarchom, politikom, firmoe, alebo úradníkom"
- Projekt (štúdia uskutočniteľnosti) je vypracovaná tak, aby vyhovovala vopred dohodnutej firme, ktorá ho má vyhrať a mala dostatočne veľký zisk z daného projektu.
Odhaduje sa, že reálne náklady firmy, ktorá vyhrá a cenou projektu bývajú hlboko pod 50-60% často aj na úrovni 20%. Ako merítko môže slúžiť cena hardwaru. V komerčnom svete získate zľavu oproti cenníkovým cenám hneď 40-50%. Keď sme my do našej firmy kupovali HW za cca 300k eur, podarilo sa nám vyjednať zľavu 72%. Pre štátne projekty je to väčšinou niekde pod 10%. Podobne je to s licenciami na software (ms, oracle …) a ešte ľahšie a menej kontrolovateľne sa to dá robiť pri vývoji softwaru. Kde môžete naceniť projekt na 10 miliónov a subdodávateľ vám to dodá za 500k eur a ešte aj on na tých 500k spraví zisk 300k a za 200k to naprogramujú jeho kontraktori - programátori. Maržu si viete spočítať.
-
Nasleduje VO, ktoré opäť pripravujú/podpisujú dohodnutí úradníci, aby ho vyhrala daná firma, alebo konzorcium. Na dosiahnutie tohto cieľa je podstatné vyradiť zo súťaže potenciálnu konkurenciu a zabezpečiť dohodu aktérov, ktorých vyradiť nie je možné.
Na vyradenie konkurencie sa používajú hlavne kritériá v obstarávaní a to hlavne nezmyselne vysoké nároky na referencie zúžené na štátnu správu, obraty, veľkosť referencií merané len ich cenou, požiadavky na expertov a ich certifikácie, ktoré mnohokrát irelevantné v kontexte budúcej zakázky a mnohé ďaľšie kľučky, ktoré je možné do kritérií dostať.
Zabezpečenie dohody aktérov na trhu je vysoko sofistikovaná hra postavená na vzájomnej dôvere niekoľkých ľudí, alebo tvrdý obchodný až kriminálny nátlak. V prípade krajín ako Slovensko ide v mnohých prípadoch o politicky koordinovanú hru naprieč niekoľko politických strán súčasne.
Často veľké projekty vyhrávajú konzorciá firiem, ktorých aktéry sa pravidelne opakujú v rôznych roliach. Ak firma “pripraví a dohodne” projekt, tak často proaktívne, alebo pod nátlakom prizve ďaľšie firmy do konzorcia a toto sa opakuje v iných zostavách na iných zakázkach. Takto je možné dosiahnuť “dohodu o vzájomnom neútočení” a takto je možné dosiahnuť vyradenie, alebo demotivovanie potenciálne “nevhodného” víťaza verejnej súťaže. Toto jeden z dôvodov, prečo sa projekty nedelia na malé časti, ale nabaľujú sa do obrovských rozmerov. -
Vyhrá ho dohodnutá firma / konzorcium firiem. Robia na projekte a zoberú subdodávateľov, pretože sami to väčšinou nevedia celé spraviť a treba zároveň nejak peniaze preprať. Peniaze pristanú na ich účtoch.
Špeciálne ako sa perie HW:
Niektoré hlavné dodávateľské firmy by mali oveľa väčšie obraty ako majú teraz a preto potrebujú dodávať služby priamo cez dodávateľov.
Vybavia daný projekt/deal
Oslovia majitela firmy X, alebo založia novú firmu, prípadne sa stanú tichým spoločníkom danej firmy
Táto firma nakúpi servery od distribútora alebo priamo dodávateľov serverov
Firma dostane zľavu napríklad 10%
Firma dodá projekt so zľavou napríklad 8%
2% si nechá človek, ktorý to zastrešoval
Distribútor predal HW za takmer plnú cenníkovu cenu, aj keď v komerčnom svete by to nekúpil nikto pri zmysloch ani za 50% zľavu
Marže na HW sú teda niekde okolo 50%, ale na službách vedia byť v 100vkách percent.
10. Rozdelovanie koristi.
No dobre, ale ako zainteresovaný ľudia dostanú svoju časť peňazí? Všetko pekne legálne a čo nie je až tak legálne to v hotovosti.
Toto sú spôsoby:
- časť peňazí resp. odmeny je vyplatených štandardným legálnym spôsobom z firiem a ich dodávateľom. (cez dividendy, fakturácie - ako v primitívnejšom spôsobe korupcie). Časť takýto peňazí je investovaná do ďalších firiem alebo startupov, ktoré majú slúžiť na zhodnotenie investície.
Každopádne ľudia si potrebujú za peniaze kupovať veci a musia sa dostať až do ich penaženiek. Lenže tu sa bavíme o miliónoch eur, ktoré treba očistiť a zároveň sa vám z nich nechce platiť daň a vraciať časť späť. Veď ste ich práve od štátu získali.
-
znova nástupia konzultačné firmy, alebo špecializované firmy ktoré ponúkajú pranie peňazí as a service (stojí to od 7-12%). konzultačná firma - robí služby pre firmy: audit, daňové optimalizácie, projektové riadenia cez ktoré vie získať určitú časť späť priamo od firiem. Tieto peniaze potom ďalej posúva do štruktúr (necháva si z toho %), alebo sú legálne v konzultačnej firme a sú vyplatené potom ako bonusy, odmeny, dividendy ľuďom z konzultačných firiem, ktorý jednak písali projekty na mieru firmám a podľa žiadosti oligarchu/politika/úradníka.
-
buď sa vybuduje vlastnícka štruktúra firmy s vlastníkmi zo zahraničia (toto je pri väčších a dlhodobejších firmách) Pri mensších práčkach, ktoré neskôr môžu byť prepísané na biele kone si firma "nakúpi” služby zo zahraničia a pošle peniaze do štruktúry mimo Slovenska. (vytvárajú sa firmy, ktoré dokážu v priebehu jedného roka byť založené, vyfakturovať veci a zároveň aj zavreté, vytunelované a prípadne prepísané na biele kone rumunska, maďarska, bulharska, mexika)
-
v oboch prípadoch tam peniaze prejdú cez viacero firiem, rozpustia sa na viacero účtov iných firiem, prípadne sa štruktúrou vedia vrátiť do iných firiem v susedných krajinách ktoré sa napišu na dôveryhodné osoby. Tu treba podotknúť, že Firma ktorá posiela peniaze mimo si musí brutálne dôverovať s “konzultačnou firmou” ktorá peniaze čistí, pretože vo viacerých krokoch nemá nad peniazmi úplnú kontrolu. Je to hlavne preto, aby sa na ceste nikde nevyskytlo meno ľudí a sú namiesto nich biele kone. Aj keď oni prístup k účtom často krát majú.
VRACANIE PEŇAZÍ - oligarchom, politikom a úradníkom - opäť záleží od množstva peňazí a dôležitosti.
-
v hotovosti. (naozaj príde týpek s igelitkou - alobalom (aby peniaze nezhoreli :). Lebo doba kešu stále neskončila.
-
dostane prístup k rôznym zahraničným účtom (ktoré boli vytvorené vrámci štruktúry) a môže si potom behať do rakúska a zahraničia vyberať peniaze z bankomatov. Prípadne sa rozpráva, že v dovolenkových destináciách ako Dubai, Cyprus je možné dostať väčší obnos hotovosti.
-
podielom vo firmách, ktoré figurujú ako subdodávateľ pre hlavného dodávateľa (či už reálny alebo iba fiktívny). Tieto peniaze si vie potom získať ako dividendu ako tichý spoločník, prípadne jemu niekto spriateľený. Alebo to zasa cez tieto firmy preperie a tak sa kruh uzatvára.
-
zľavami, autami, pozemkami / bytmi ktoré nakúpi spriatelená firma-osoba a tá to potom cez pár krokov predá zasa spriateľenej osobe kupcu (kauza Bašternák?)
-
netreba zabúdať na láskavosti. Korupcia nemusí prebiehať len formou peňazí pri konkrétnej zákazke, ale veľa ľudí v štátnej správe vie komu spravilo láskavosť, ústupok a neskôr si ho vyberie keď bude potrebovať. Keď je vytvorené celé klbko takto spolupracujúcich ľudí, nie je problém podpísať a vybaviť veci. Prípadne niektoré stopnúť. Nie všetko sa robí za keš.
Celé kolečko uzatvára kontrola projektov. Vraciame sa späť k auditom, kontrole projektov, ktoré vo väčšine prípadov zasa robia konzultačné firmy prípadne ľudia/úradníci zapojený do celého súkolia a majú záujem nato aby bol projekt aspoň na papieri v dobrom stave. Dodávatelia, ktorých projekty sú auditované často nakupujú služby od tých istých konzulťačných firiem, alebo ich spriatelených subjektov, čím sa kontrolná vrstva dostáva do konfliktu záujmov.
No dobre, ale čo s tým?
Na korupcii je zákerné to, že len málokedy je úplne jednoznačná a veľa krát sa dá racionalizovať. Je to také jazdenie na hrane. To, prečo môže fungovať korupcia na takejto veľkej škále je to, že iba malé množstvo ľudí ju aktivne vybavuje. Väčšina sú pasívni vykonávatelia, ktorí reálne makajú (často krát aj tvrdo). Nikdy nič nevybavovali, nikoho nepodplácali. Iba neodolali zaujímavej ponuke, ktorá sa ešte tvári aj ako legitímna komerčná zákazka. Je síce asi jasné, že ten projekt bol vybavený nejak divne, ale keďže na ňom niekto robí iba istú časť, jeho ego ho oveľa ľahšie ochráni. Zvlášť keď vidí okolo seba, že veľká časť spoločnosti a aj jej vrcholoví predstavitelia robia niečo podobné.
Presne ako píše Ivan, je to však obrazom kvality úradníka (ktorý by mal v skutočnosti pripravovať legislatívu) a jeho verejnej kontroly (len transparentnosť na všetkých úrovniach procesov verejnej správy dokáže vykoreniť korupciu), Následné kroky po nastaveniach legislatívnych rámcov sú už len dôsledkom, celý cyklus idúci v zmysle legislatívy je totiž v skutočnosti legálny a preto silovými zložkami (vyšetrovateľ alebo sudca) už len ťažko postihnuteľný (v podstate sa dá odhaliť len pri “chybe a laxnosti” zainteresovaných, čo sa však málokedy stáva