Zákon o údajoch

Viete, stále nerozumiem Vám, tvrdíte, že štát robí niečo efektívnejšie ako súkromná firma? to že niekto v súkromnej firme vytvorí zisk je zlé? Sa mi zdá, že sa vraciame do 50 rokov, kedy sa podnikatelia zatvárali a križovali, lebo vykorisťovali pracujúcu triedu.

Ja si myslím, že šikovný človek aj dnes zarobí veľmi dobre v štátnej organizácii aj v súkromnej firme, teda je mu jedno, či bude robiť priamo ako zamestnanec štátu alebo súkromnej firmy. Ja Vám však skúsenosť, že ani za 15€ na hodinu ani za 20€ na hodinu ani za 30€ na hodinu nechcel ísť človek robiť na štátne miesto!! pretože niektorí ľudia chcú robiť len 2-3 dni v týždni, alebo len 3-4 mesiace v roku a zbytok sa venujú inej práci.
To je presne to, prečo si potom firma účtuje vysoké sumy, pretože jedného človeka zvyčajne nie je schopná utilizovať na štátnom projekte na viacej ako 30-40%, niektorých expertov aj menej… Vy si myslíte, že štátu ich bude vedieť utilizovať viacej?

Základný problém nie je v tom, že sú drahé kapacity ale to, čo za tie náklady odovzdajú. Ak dnes nie je štátny úradník schopný vyprodukovať ani zadanie, za väčšie peniaze ich akože bude vedieť? Už dnes sú štátny úradníci vo veľkej miere refundovaní na europrojektoch, teda dostávajú veľmi slušné peniaze a dovolím si povedať, že na úrovni toho, čo dostávajú ľudia v súkromných firmách.

V skutočnosti ľudia len tým, že dostanú viacej penazí, proste viacej práce neurobia. Peňažná motivácia má svoje limity. Ja však hovorím, že na Slovensku je v absolútnych číslach malo IT kapacít. Preto súkromné firmy sú ochotné ich poskytovať na štátne zákazky len za takých cien, ako ich poskytuje. lebo ich vie podobne utilizovať v komerčných zákazkach.

Dovolím si s Vami nesúhlasiť a teda aj polemizovať. reálne ceny MD sú na dodávky IT sú v rámci limitov v priemere na cc600-800€, t.j. určite nie je 1/5 za 200 alebo 250€… Odporúčam si pozrieť analýzy UHP k priemerným cenám za MD na IT projektoch (napr.https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/RIS_SLA_hodnotenie_20191206.pdf) alebo maximálne limity za MD expertov pri EU projektovch (tester 570, programátor 650, analytik 740, DB špecialista 600, školitel 610. sú ale aj architekt, QA, konzultant - to sú ale na projektoch jednotkové možno desiatkové MD (aj tie sú cca 900)

štátny zamestnanec má prácu len 7,5hodiny, má viacej dovolenky kolektívna zmluva. preto v čistom čase rátajte aj s týmto, menej času reálne odpracuje ako zamestnanec u súkromníka. ak máte človeka ako službu u externého dodávateľa, nepotrebujete kanceláriu, prevádzku, energie, NTB, doprava a pod. u súkromníka často robí aj nadčas v cene práce… firma fakturuje len čistú prácu na den 8hodín a nie FTE!! neverím, že pri expertoch za 700-1000€ niektorá firma má platenú utilizáciu nad 40-50% ročne. Pretože takýto expert musí chodiť aj na skolenia, príprava zákazok a pod… teda neplatené veci. Asi ani vy nepredpokladáte 100% utilizáciu štátneho úradníka (t.j. 100% času na projektoch) Dovoľím si povedať, že už dnes niektoré ľudia v štátnom IT sú veľmi šikovní a pri akej vyťaženosti, ako to majú dnes budú veľmi rýchlo unavení a vyhorení… (možno už aj niektorí dnes sú)…

UHP robila analýzu zamestnacov a nákladov na nich, zistila, že v rámci IT je rozdiel v platoch ľudí 30% (v čase 2016-2018) príloha 7, https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/zamestnanost-mzdy-vo-verejnej-sprave/ teda priepasť, ako píšete to podľa mňa nie je.

teda prosím, aby sme reálne hodnotili náklady firiem a štátu a tiež potom s tohto pohľadu ceny.
Plne súhlasím s vami, že za pár prezentácií za 800€ sa zdá byť veľa, ale prosím treba sa baviť konkrétne - čo to bola za úlohu?

Podľa mňa firmy budú vždy efektívnejšie ako štát, podmienkou je ale vždy konkurenčné prostredie.

1 Like

podľa mňa tam už vyššie platy majú ako ostatné rezorty. s.d zrejme disponuje informáciou o tom, koľko ľudí má na UPV osobný plat, resp. koľko majú ľudia tam, podielali sa na tvorbe koncepcie rozvoja ľudských zdrojov v štátnon IT, teda tieto info predpokladam museli mať.

je to ale citlivá téma, platy štátnych úradníkov :slight_smile:

IT tester je pri EU projektoch maximálny limit 570€ bez DPH, prosím písať reálne čísla.

koľko majú platy ľudia ktorí rozhodujú prosím? vy to viete? možno by bolo dobré napísať sem a zverejniť platy riadiacich pracovníkov a priemerné mzdy ostatných. Vedeli by ste to zverejniť? možno s.d má tieto informácie, ved sa podieľala na príprave koncepcie riadenia luds.zdrojov v št.IT.

určite si nemyslím, že majú malé platy ľúdia dnes, resp. oveľa menšie ako v súkromných firmách

Toto sa ma dotklo, pretože si myslím, že mám nejaké skúsenosti z oboch strán barikády a teda ak chceme diskutovať vecne, nemôžeme písať len tak od brucha čísla, to sú potom len také prepáčte “pivné reči” a nie odborná komunita

čítam čítam, chodím aj po úradoch, niektoré ale o tom, že nejaká PS je ani netušia. nedajbože, že ich je viacej… :slight_smile: ľudia však o nejakej wiki meta is ani netušia, verejne tie linky, čo si dal podľa mňa ani nemáš šancu nájsť…

Ja som myslel zverejňovať hlavne veci, pri ktorých sa rozhoduje - t.j. tomu zverejniť všetky podklady, zdôvodnenie, hlasovanie o rozhodnutí, vyhodnotenie plnenia, kontrola…

Lubor vieš prečo ľudia dávajú zásadné pripomienky?? lebo SUPERSTAR :smile:

proste ak dajú obyčajnú, tak to predkladateľ zvyčajne celkom ignoruje…

(9) Osobitný význam majú pripomienky zásadného charakteru (zásadné pripomienky) vznesené ústredným orgánom štátnej správy, ktoré pripomienkujúci jasne označí ako zásadné. Zásadná pripomienka je pripomienka, ktorá je vyjadrením výrazného nesúhlasu s konkrétnym bodom materiálu a ktorá v prípade jej neodstránenia v rozporovom konaní spôsobí, že osoby vyjadrujúce zásadnú pripomienku prítomné na rokovaní vlády ju vznesú na rokovaní vlády a člen vlády vyjadrujúci zásadnú pripomienku s najvyššou pravdepodobnosťou nebude môcť hlasovať na rokovaní vlády za predkladaný materiál. O pripomienkach označených ako zásadné sa uskutočňuje rozporové konanie. Zásadné pripomienky sa uplatňujú listom ministra, štátneho tajomníka, vedúceho iného pripomienkujúceho subjektu alebo jeho zástupcu; to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní. Iné ústredné orgány štátnej správy ako ministerstvá musia pri uplatňovaní zásadných pripomienok uvádzať, či ide o zásadnú pripomienku, týkajúcu sa ich vecnej pôsobnosti a postavenia. Len o takýchto pripomienkach je predkladateľ povinný viesť rozporové konanie. Ostatné zásadné pripomienky iných ústredných orgánov štátnej správy ako ministerstiev, ktoré sa netýkajú ich vecnej pôsobnosti, postavenia alebo činnosti, predkladateľ vyhodnotí, ale nemá povinnosť viesť o nich rozporové konanie (ďalej pozri čl. 10 a 10a Legislatívnych pravidiel vlády SR).

Suhlasim, aj keď nie je to uplne pravidlo. Je to o ľudoch. Ja predsa nemam nic proti firmam. Sam som tiez sukromnik. Len suhlasim ze si stat musi budovat vlastny tim, ktorý bude pisat strategie, a riadit dodavky. Nemoze si na pol roka, alebo na rok najat do projektovej kancelarie timy externistov, ktoí nieco vymyslia, napisu dokumentu, rozbehnu procesy … a odidu … chyba kontinuita, nieco co sa v sukromnych firmach vola institucionalna pamat… A mozno tie cisla co pisete su ok pre nove zmluvy … ja som pisal o SLA … tam je to predsa trochu ine … a pozrel som si na Vas podnet CRZ z decembra a su tam zaujimave milionove zmluvy … .odkonca priamo zo Silvestra, alebo z 30. Kde netusite kolko nje cena za MD … lebop su tam len celkove sumy … a pri tych vyskach a kludne aj 1000Eur /MD by to museli byt timy na cele mesiace (napriklad testy) … ok, moznoe to nie je stvrtina, moznoe toje tretina, alebo polovica …ale furt je to hodne. A ked je pravda ze platy vo verejnej sfere je len o 30% nizsia ako v sukromnej, tak je to vlastne super … lahsie sa tie ciele budu dat dosahovat .

Viete aj v súkromných firmách ľudia sa menia, aj keď majú lepšie peniaze ako v štátnych pozíciách. A tiež tie firmy proste svoje know-how si udržia. Lebo ich kľúčoví ľudia ho držia,si to šéfovia a lidri… V štátnych funkciách šéfovia politické figúrky často… Ktorí nemajú často žiadne know how len sú tam najdlhšie…

Druhá vec je, že súkromné firmy reálne sledujú náklady a preto sú efektívne. Štátne organizácie vedia ze vždy dostanú prachy, či niečo urobia alebo nie… Aká je potom motivácia ich urobiť veci lepšie? Co budu mat s toho, že urobia veci lacnejšie?

Tot navrh na zlepsenie cinnosti UPPVII. Dufam, ze citaju. Ak nie, skusim pripomenut.

1 Like

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/55

1 Like

To reálne platforma.slovensko.digital nemá žiadne pripomienky k Zákonu o údajoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/55
|Dátum začiatku MPK:|08.02.2021|
|Dátum konca MPK:|26.02.2021|

To sa podarilo štátu pripraviť (asi) prvý ideálny zákon, ktorý je úplne v poriadku?

Ak mas pripomienky sem s nimi. Este je cas.

Informatické právo nie je moja oblasť expertízy.

Ale:
§ 3 písm. c):
analytickou jednotkou špecializovaný útvar, ktorý môže byť zriadený na ústrednom orgáne štátnej správy, na orgáne vyššieho územného celku, na Najvyššom kontrolnom úrade, Kanceláriou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a ktorého zriadenie je zapísané do vestníka a zverejnené vo vestníku,”

Iné ako ústredné orgány štátnej správy, teda nemôžu mať analytickú jednotku? Napr. ÚRSO je “len” orgán štátnej správy, nie je ústredný.

§ 7
písm. e)
“e) sprístupňovať údaje v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu vo významnom verejnom záujme podľa § 2 ods. 2 a za podmienok podľa § 5 ods. 1 písm. c), ak ide o osobné údaje prednostne po ich anonymizácii prostredníctvom modulu automatizovaným spôsobom na základe žiadosti o sprístupnenie údajov (ďalej len „žiadosť“) analytickým jednotkám, rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným ústredným orgánom štátnej správy vykonávajúcim výskum, organizáciám Slovenskej akadémie vied, verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám. Ak anonymizovaná podoba nepostačuje na dosiahnutie účelu podľa predchádzajúcej vety, údaje sa sprístupňujú prostredníctvom modulu po ich pseudonymizácii”

Súkromný sektor a ani súkromné vysoké (a iné ako vysoké) školy nemajú podľa tohto zákona nárok na informácie? A ini iné organy štátnej správy ako tie ústredné… Mimochodom ani Slovensko.digital sa nemá k takýmto údajom potom dostať…

§ 8
"Moje údaje" zákon používa tento pojem. Avšak je to pojem hlúpy a mätúci, lebo je to všeobecné meno. Patrilo by sa ho pomenovať správne. Moje údaje sú moje, nie o mne. Moje údaje sú údaje, ktoré vlastním, nie o mne…

§ 9
Povinné subjekty sú povinné o “Mojich údajoch” dotknutú osobu informovať, avšak iba na základe jej žiadosti.
Neviem ako to definovať inak, ale na jednu stranu osoba (pokiaľ nebude aktívna) ani nevie čo sa o nej kde zhromažďuje. Na druhú stranu si viem predstaviť, že budú posielať státisíce odpovedí o “Mojich údajoch”…

Vy ako dlhoroční experti v oblasti by ste asi mali nájsť viac problémov.

@jsuchal ja viac zo seba nevymačknem, stačí? Alebo má niekto z kovaných informatikov hlbšiu analáýzu?

Akurat pribudne na organoch dalsi utvar, ktory nebude mat o agendach ani paru, ale bude sikanovat jednotlive agendy koli udajom, lebo zakon.

Ako kverulanti a zakon o slobodnom pristupe.

NEEXISTUJU ZAKLADNE NASTROJE PRE VYKON AGENDY. Bez nastrojov budu uradnici akurat tak menej stihat. Ale zase budu na vine.

Lebo politika a kazdy volebny cyklus novy poradcovia, ktori si myslia, ze “ja tuto agendu spasim a len ja tomu rozumiem”

Prezidentka ma pravdu.

1 Like

Ja určite k tomuto dám komentár sem a keď bude treba aj pripomienky, len si to najprv chcem detailnešie prečítať / porovnať s verziou z predošlého MPK.

2 Likes

Bod e) je mylim o “specifickom rezime pre statnych analytikov”, t.j. “nad ramec Open Data”. A nemal by teda obcanom , neziskovkam ci firmam nic “upierat”. Len teda dava “vacsi pristup” ludom, ktori robia (budu robit) analyzy v statnych organizaciach (a budu “uradnikmi” → prava a povinnosti). Typicky by to malo riesit situacie, kedy napr. Ministerstvo zdravotnictva ma povedzme zoznam lekarov (meno, priezvisko, r.c., specializacia, …), naopak analytik na VUC ma spravit nejaku “zvodku” (lebo lebo kolabuje nemocnica, atd.) a za sucasnych podmienok ale nedostane udaje o lekaroch z MZ, “lebo GDPR”. (Je to trochu “bizar” priklad, ale vcelku blizko realnej praxe + aj cela GDPR je trochu “bizar”: ocakavania vs. realita.)

Praveze v kontexte tohto zakona sa tym myslia “udaje o mne”. A kedze stat spolufinancujem, tak z too autoimaticky vyplyva, ze su aj moje.

Ak teda oboje vyssie spomenute nesedi s tym, prosim nespoliehajde sa na S.D a ozvite sa MIRRI. “Viac oci → lepsi vysledok”.

+1 . Ale praveze zakon o udajov v spojeni s povezme NKIVS ma ist presne tymto smerom. Kto cita s porozumenim, tomu by malo byt jasne, ze dobre udaje su len z dobreho agendoveho sytemu. Kto cita inak, tak samozrejme vytvori X systemov ktore s agendou vlastne nebudu mat nic spolocne. (To bol zial bezny nedostatok v OPIS-e a dnes sa “lame” - napr. na tej rade pre informatizaciu - ci to tak bude aj do buducna.)

Ale to uz je v zasade nie ani tak o texte tohto konkretneho zakona, ale o tom, ako nam funguje verejna sprava: ze ci ti sikovni maju priestor na dobre riesenia alebo naopak tym “nesikovnym” je ponechany priestor na lajdactvo, zbytocnosti ci dokonca korupciu.

Historicke okienko: Tento zakon mal byt v cca 2019 “rychlou malou novelou”, ktora by ujasnila a ujednotila par veci. V MPK aj inde sa vyrojila kopa pripomienok, z ktorych bolo jasne najma to, ze “hoho, toto take jednoduche nebude”. Pre mna je to uz zial “level nerozumiem” a teda musim to nechat na pravnikov. Ale snazim sa nadalej korigovat, ci to nadalej sedi s “povodnym zamerom” a.k.a. “co nie je tajne, je verejne” → “co nie je tajne, je zverejnovane”. Pri inych typoch problemov sa spomina “test Ficom”. Pri tomto zakone mozeme navrhnut “test Katrastrom”: ak ani po prijati noveho zakona o udajoch nebude Kataster zverejnovat riadne Open Data, tak bude jasne, ze je to zle.

No ja to bohužiaľ vnímam inak: “majiteľom” dát sú analytické jednotky ústredných orgánov štátnej správy. A podľa Ústavy SR čl. 2 ods. (2) organy štátu môžu konať iba na základe Ústavy a zákonov. Tzn. ak tento zákon im explicitne ukladá možnosť poskytnúť dáta iba

potom Súkromný sektor a ani súkromné vysoké (a iné ako vysoké) školy nemajú podľa tohto zákona nárok na informácie, a ani iné organy štátnej správy ako tie ústredné… Mimochodom ani Slovensko.digital sa nemá k takýmto údajom potom dostať…

P.S.: ja od štátu neočakávam nijaké ústretové konanie. A tu am zákon dáva možnosť oprieť sa o zákon a informačnú žiadosť odmietnuť.

Toto su subjekty mimo verejnej spravy a teda ich sa tyka (najma) § 19 Otvorené údaje, vid potom najma ods. 1. Nasledne mozeme argumentovat, ze bod 5. ods. d) je “slaby”:

d) zverejňujú a sprístupňujú otvorené údaje v strojovo-spracovateľnom formáte, minimálne v rozsahu publikačného minima ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo,

(zavisi potom aj od coho, co teda neskor ministerstvo vyda). Je to motivovane tym, ze v zasade plati “co nie je tajne je verejne” = “skoro vsetko” (presne znenie je v “infozakone” a par dalsich) a tento navrh noveho zakon sa snazi “povinnym osobam” dat nejake “startovacie voditko” aby teda ak este nic nemaju zverejnene, tak aby sa nezlakli toho “skoro vsetko” a mali predstavu o tom, cim zacat.

Ale teda plati nasledovne, bez ohladu na “publikacne minimum”:

Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

§ 3 (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. …

A specificky Open Data (subory alebo API), aj ked popisane “inym slovnikom”:

Povinná osoba sprístupňuje informácie na účely ich opakovaného použitia v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú jej technické podmienky; prednostne však v elektronickej podobe, a pokiaľ je to možné a vhodné, ako otvorené údaje …

Lebo teda ako sa pise v uvode navrhu zakona: “Tento zákon upravuje…”, t.j. nerusi ani nenahradza ostane platne zakony. Ale mozu v nom byt “kulehy”. Typicky teda UGKK sa roky odvolava na “svoj zakon”, na zaklade ktoreho data NEDA, napriek ustave, napriek infozakonu a pod.

T.j. citajte dalej, uvitam kazdy dalsi podozrivy nalez. Resp. mozno som nepochopil podstatu pripomienky, tak prosim upresnite, lebo je kludne mozne, ze ma na MIRRI (zatial uspesne) balamutia (nie som pravnik + tu sa bavime o zakone → je to nad moju primarnu kvalifikaciu IT-ckara).