XAdES, CAdES a PAdES?

Ak Tvoja hlavná starosť je, ako si občan poradí s úradnými dokumentami, skúsme revolučnejší pohľad hodný 21. storočia, napr:

  • všetky úradné dokumenty čo mi OVM vydávajú, sú dostupné online
  • čiže je online overiteľná aj ich platnosť
  • štát garantuje ich dostupnosť “navždy” (aj tak sa teraz niekde ich kópie odkladajú)
  • alebo minimálne je dopredu dané, dokedy je garantovaná ich dostupnosť (ekvivalentné archivačnej lehote, v zásade desiatky rokov)
  • štát vie “dať von” takýto úradný dokument vo viacerých formátoch, zvolíš si ktorý chceš
  • niektoré z tých formátov sú “s podpisom”, ktorý má platnosť od chvíle exportovania zo systému (čiže nemusíš riešiť či/kedy to obnovovať)
  • vieš si zvoliť, kto tento dokument vidí - dať oprávnenie na prístup k nemu
  • napr. aj jednorazovo, alebo časovo obmedzene, alebo potvrdenie prístupu on-demand
2 Likes

Sa nepresadzuje. Ak-tak môžeme povedať, že štát si na komunikáciu s občanom vybral/preferuje XAdES. Potom môžeme diskutovať o tom, aké boli tie dôvody. Ale ako už zaznelo vyššie, občan so štátom väčšinou komunikuje cez nejaký formulár, tam sa pýta podpisovanie XML a na to PAdES nie je vhodný.

Druhá “loaded question”. Samozrejme nikto netuší o slovenskom ZEP. Nikto v EU o ZEP-e tušiť ani nemal, pretože interoperabilita sa v rámci EU riešila až v Rozhodnutí 2011/130/EU, čo bolo upravené v Rozhodnutí 2014/148/EU a nakoniec to bolo celé prepísané eIDAS-om do dnešnej podoby.
Pokiaľ viem, starý profil podpisu ZEP vznikol skôr. Navyše teraz bol aktualizovaný na taký, čo je v EU akceptovaný: XAdES_ZEPbp.

EU nič také nemôže urobiť. EU svojim členským štátom uložilo povinnosť prijímať také podpisy, ktoré vyhovujú štandardom definovaným v eIDAS-e. Čiže doma si môžeme vytvárať, čo chceme, akurát v Estónsku nám to nemusia prijať.


Ak si ale naformulujeme otázku neutrálnejšie: Napr. aké sú výhody a nevýhody podpisov XAdES a PAdES? (CAdES je skoro to isté ako XAdES, tak ho pre jednoduchosť vynechám), tak dobrý začiatok vystihol jariq vo svojom príspevku. Ja by som vypichol dva “svoje” dôvody, prečo sa mi XAdES zdá lepší ako PAdES:

  1. Podľa TS 102 778: PAdES je také PDF, do ktorého je vložený CAdES. Tak načo si orezať možnosť podpísania všetkých súborov, keď za rovnakú technológiu (CAdES) viem spracovávať všetky? Ako viem dopredu, či nebudem potrebovať spracovávať nejaký iný formát ako PDF?
  2. S formátom PDF to nie je také jednoduché, ako sa bežnému používateľovi zdá – je tam viacero štandardov (1.3, až 1.7) a tzv. conformance-levels. Mne laikovi sa zdá, akoby ním chceli skryť používateľovi čo najviac “technických detailov”, hlavne nech je to jednoduché a rýchlo použiteľné. V kombinácii s podpisom tieto issues určite vyplávajú na povrch.

Aj v Európskom parlamente si uvedomujú neporovnateľnosť, preto sú v eIDAS-e vymenované všetky tri typy podpisov (P/C/X)-AdES. Každý nech používa to, čo sa mu hodí.

Nevieš poradiť ako poslať elektronický úradný dokument v rámci justičnej spolupráce formulárom z portálu európskej justície justičnému orgánu v Nemecku, aby ho vedeli ako elektronicky podpísaný zobraziť v Acrobate. Predpokladám totiž, že D.viewer asi nebudú mať k dispozícii a .xzep formát asi neotvoria.

Ľubor, PAdESu sa nevyhneme. Zober si justičné orgány okolitých štátov, tie majú svoje služby vystavané okolo PAdESu.

Zepx prezenies zarucenou konverziou do pdf a posles ho, pripadne ho mozes este sam podpisat.
Ak neexistuje povodny podpis alebo ho netreba, tak si vygenerujes vizualizaciu formulara do pdf, podpises a posles.

padla mi sánka. Neprestávajú ma udivovať riešenia, s ktorými sa u nás pracuje. Nemáme ešte konverziu medzi listinou a elektronickou formou, ale už máme vymyslenú konverziu medzi elektronickými formátmi.

Takže súdny úradník vyhotoví úradné rozhodnutie vo formáte .xzep, počká 24 hodín kým jeho dokument bude platný pre úplné overenie a následne vykoná konverziu formátu do .pdf, ktorý bude elektronicky podpísaný PAdESom. Opäť počká 24 hodín a následne odošle do zahraničia.

Tá elektronická konverzná dololžka bude vo všetkých úradných jazykoch, aby ju vedeli správne interpretovať aj v iných členských štátoch EÚ?

Nie je jednoduchšie podpísať Formulár stiahnutý z európskeho justičného portálu, podpísať ho v Acrobate elektronickým podpisom podľa nariadenia 910/2014 a rovno odoslať. Zrejme na druhej strane budú mať správnu jazykovú verziu Acrobatu a budú vedieť správne zistiť platnosť dokumentu.

2 Likes

V papierovej forme sa to riesi ako? Predpokladam, ze uradnik vyda rozhodnutie, podpise a posle ho. Ak chce prilozit iny dokument, spravi si notarom overenu kopiu a posle tu kopiu aj s dolozkou (alebo posle original a necha si kopiu).
To co pises, moze spravit aj teraz, nic mu nebrani podpisat pdf z dakeho portalu. Ak chce prilozit dake slovenske elektronicke podanie tak si to skonvertuje a posle. Temer rovnaky postup ako pri papieri.

Pri slovenskom elektronickom podani (xades - eform), musi robit konverziu do pdf, ale len ak to chce dakam poslat mimo slovenska.
Pri pdf (pades) nemusi robit konverziu ale VZDY musi prepisovat pdf do systemu alebo musi kontrolovat spravnos automatickeho ocrka.

Elektronizaciu statnej spravy nemaju len sudy, ale aj desiatky/stovky uradov s tisickami formularov. Nech si sudnictvo presadi, ak chce, ze budu moct vzdy vydavat pdf (neviem do kedy je to teraz obmedzene).

Takže odporúčaš, aby slovenské justičné orgány prešli na Acrobat, aby mohli vytvárať dokumenty v .pdf s elektronickým podpisom podľa nariadenia 910/2014 vloženým priamo do dokumentu, aby zostali operabilné s ostatnými justičnými orgánmi v EÚ? Nestrelíš si do nohy, pokiaľ bude treba udržiavať dokumenty podpísané padesom?

Inak možno by stačilo vymeniť podpisovač ditec-ácky za disigácky, ktorý vie pracovať aj s padesom.

To nie je o tom ci odporucam alebo neodporucam, ak to sudy chcu, tak maju tu moznost, ardaco aj disig maju moznost podpisovat pdf cez pades (neviem preco ditec len do xades) To je na sudoch a mvsr nech si to vyriesia s dodavatelmi ich systemov + nech si spravia novelu na neobedzene pouzivanie pdf rozhodnuti.

Ak ine urady chcu xml (z vlastnej skusenosti viem, ze chcu) tak maju moznost xml, ja by som ich neobmedzoval na pades, lebo do nohy si strelim nie len ja ale vsetci co pouzivaju primarne formulare a boli by ulozene len ako pdf.

kua … ale toto uz niekto riesil … nebol som uplne pri tom, ale videl som ako mi kolega ukazoval, ze kvoli Slov-Lexu tusim niekde kde je Ditec podatelna, tak Ditec integroval aj Disig DLL-ku na PAdES … a dodaval asi pod svojou zmluvou a menom … nemam overene, ale niekto sa mozno na tento post chyti a dovysvetli …

podla http://www.nbusr.sk/doveryhodne-sluzby/certifikacia-produktov/certifikovane-produkty/aplikacie-pre-podpis-a-pecat/index.html a http://www.nbusr.sk/doveryhodne-sluzby/certifikacia-produktov/certifikovane-produkty/pre-elektronicku-podatelnu/index.html nema ditec ziaden certifikovany produkt pre vytvaranie pades, ale neviem n akolko je to povinne mat certifikovane a neviem ci to plati pre qes

Ja sa vyjadrím hlavne k povinným formátom pre podpisovanie a e-formuláre:

podľa §57c Výnosu o štandardoch č. 55/2014 Z.z. je s účinnosťou od 15. októbra 2015 verejná správa v SR povinná pri autorizácii používať:

  • buď priamo podpísané PDF/A-1a s PAdES
  • alebo externe podpísaný jeden z formátov PDF/A-1a, PNG, Plain Text UTF-8, XMLDataContainer s CAdES alebo XAdES (detached) v podpisovom kontajneri ASiC.

Iné formáty je možné vytvárať iba ak sa na tom všetky strany príslušnej komunikácie dohodnú, s vedomím možných škôd a nezrovnalostí v ďalšom konaní vyplývajúcich z takého postupu.

Podpisový kontajner ASiC je predpísaný ako povinný aj vo vykonávacom rozhodnutí Komisie č. 2015/1506.

Takže slovenské riešenia podpisových kontajnerov XZEP a ZEPf by sa podľa platných štandardov mali prestať vo verejnej správe bežne vytvárať.


Ku formulárom:

Podľa zákona o e-Governmente sú elektronické podania a el. úradné dokumenty tvorené údajmi vyplnenými podľa elektronického formulára. Technické štandardy pre ne predpisuje uvedený Výnos o štandardoch č. 55/2014 Z.z. na základe zákona č. 275/2006 Z.z…
Vyplnené údaje podľa elektronického formulára sú podľa uvedeného Výnosu povinne v dátových prvkoch v XML. Každý e-formulár musí povinne obsahovať tlačovú prezentačnú schému do formátu PDF.
Tá musí byť tvorená XSLT transformáciou z XML do XSL-FO (podľa W3C), pričom XSL-FO súbor musí byť tvorcom e-formulára optimalizovaný pre vizuálne správnu transformáciu do PDF cez predpísaný referenčný open source XSL-FO procesor Apache FOP 1.1. (Dôvodom potreby predpísania referenčného XSL-FO procesora bolo, že výsledok konverzie z XSL-FO do PDF sa v rôznych XSL-FO procesoroch líši a nebolo by možné garantovať správny vzhľad.)

Elektronický formulár okrem povinnej prezentačnej schémy pre tlač (PDF) a povinnej prezentačnej schémy pre vypĺňanie (HTML/XHTML) môže obsahovať aj podpisové prezentačné schémy.

Podpisové prezentačné schémy musia byť povinne tvorené XSLT transformáciou údajov v XML do formátu HTML, XHTML alebo Plain text UTF-8. Čiže PDF momentálne podľa Výnosu o štandardoch nepatrí medzi povinné podpisové prezentácie pre elektronické formuláre. A keby sa aj taká prezentačná schéma do PDF vytvorila, tak by sa nepodpisovalo samotné PDF ale len XMLDataContainer obsahujúci XSLT transformáciu.

Pri podpisovaní údajov v XML sa musí toto XML vložiť do formátu XMLDataContainer a až ten sa podpisuje ako celok. XMLDataContainer v prípade podpisovania vyplnených údajov podľa e-formulára obsahuje údaje v XML, referenciu na e-formulár, XSD schému a použitú prezentačnú schému. Čiže sa nepodpisuje HTML, XHTML alebo Plain text, ale len údaje a referencie.
V zmysle špecifikácie formátu XMLDataContainer sa pri prijímaní a spracúvaní môže použiť ktorákoľvek z prezentačných schém v referencovanom e-formulári. Nie je teda povinné pri prijímaní a spracúvaní použiť prezentačnú schému použitú pri podpisovaní.

Výnos o štandardoch pri každej novelizácii prechádzal najskôr Komisiou pre štandardizáciu pre informačné systémy verejnej správy a jej pracovnými skupinami, kde sedia zástupcovia štátnych inštitúcií vrátane ministerstva spravodlivosti a aj zástupcovia samosprávy, združení SOIT, ITAS, SISp, atď. Následne vždy prechádzal verejným pripomienkovým konaním.

Ak by ste niekto mali referencie na spomínané PAdES riešenia v zahraničí - najmä ako konkrétne riešia previazanosť samotných dát s PDF, budem vďačný za ich postnutie.

Zdá sa, že portál e-justice.europa.eu používa pre “Dynamické formuláre” formát PDF Acroforms. To sú tie formuláre, o ktorých je tu reč, že sa podpisujú s PAdES?

PDF Acroforms sú štandardizované (na rozdiel od PDF XFA formulárov) a aj podporované v rôznom softvéri na rôznych platformách. Otázna je bez/problémovosť exportu a automatizovaného spracovania údajov z vyplneného PDF Acroforms formulára.

Pre prenos XML údajov v PDF sa podľa mojich poznatkov často v praxi používajú PDF XFA formuláre, čo je však zatiaľ proprietárna technológia, ktorej stabilizácia a štandardizácia sa očakáva až v PDF 2.0.

5 Likes

Treba pozrieť štandardy etsi, všetko na čo odkazuje vykonávací predpis Komisie, musíme vedieť spracovať. A aj vytvárať dokumenty musíme vedieť v operabilnom formáte.

Je vhodné aby sme používali presne tie isté štandardy ako sa používajú v iných štátoch únie a predovšetkým tie, ktoré sú skutočnou zárukou operability. Napr. Už spomínaný pdf formát.

Myslím že to už niekto povedal, .xzep .zep padá.
Podobne padajú mandátnej certifikáty alebo v ČR elektronické značky a pod.

Formát PDF ako taký nie je zárukou interoperability. Interoperabilita sa dá dosiahnuť len pri konkrétnom subsete tohto formátu. (Aj preto Výnos o štandardoch hovorí ako o povinnom formáte PDF/A-1a pri elektronickom podpisovaní.)

Adobe pre PDF formát definovalo rôzne proprietárne nadstavby, neúplne zdokumentované, niektoré sú dokonca povinne vyžadované aj v ISO 32000-1 (ako napríklad XFA formuláre). Momentálne je snaha ISO tieto problémy odstrániť v rámci špecifikácie PDF 2.0, ktorá však nepreberie všetko proprietárne, čo Adobe vymyslelo. Čiže si nemyslím, že je šťastné do doriešenia PDF 2.0 hovoriť o PDF ako takom ako o skutočnej záruke interoperability.

Ako som písal, budem vďačný za konkrétne odkazy na Vami spomínané riešenia v zahraničí - ako konkrétne riešia previazanie strojovo spracovateľných údajov s PDF. Súhlasím s názorom, že je vhodné a hľadať celoeurópsky interoperabilné štandardy.

Ak je to takto, tak netreba komplikovať veci a treba rovno nasadiť Acrobat do produkcie, kde je 100% pravdepodobnosť, že v iných členských štátoch sa bude dokument zobrazovať v ich lokálnom Acrobate identicky.

Používajme kvalifikovaný podpis a pečať podľa nariadenia. A prebytočnú energiu venujme schránkam, kde si kľudne používajme xml štruktúry podľa svojho gusta.

Určite je v EÚ operabilnejší súbor Uznesenie.pdf ako Uznesenie.xzep

Cudzinec nebude vedieť, že má intuitívne použiť Winrar na otvorenie kontajnera .zep súboru, ale stiahnuť príslušnú verziu acrobatu vedieť bude.

Naviac funkcia priamovloženého podpisu do dokumentu je k nezaplateniu.

Rozdiel v prístupe ČR a SR v roku 2023 k podpisom na zmluvách z centrálneho registra.