Value for Money v informatizácii

Ja by som velmi privital, keby sa analyzovanie “Value for Money” rozsirilo na oblast budovania statnych telekomunikacnych sieti, pretoze tam je efektivita priserna. V projekte Broadband v ramci OPIS PO3 sa minuli miliony (desiatky miilonov?) len na papiere a analyzy, ktorych vysledkom nie je ani jedina pripojena domacnost. V ramci projektov pod zastitou PPA boli domacnosti realne aj pripojene, ale s takou efektiviou, ze dotacia na parmegabitovu pripojku pre jednu domacnost v obci je v prepocte v niektorych pripadoch az v 5-cifernej vyske, a je takpovediac porovnatelna s cenou celeho domu v takejto obci aj s pozemkom, co je uplne absurdne.

Momentalne prebiehaju verejne konzultacie k pokracovaniu projektu Broadband uz pod novym uradom vicepremiera, a zatial v tomto projekte absentuju akekolvek ekonomicke posudenia. Aj material zverejneny pred par dnami na konzultacie obsahuje iba obhajobu najlepsich (a najdrahsich) rieseni, a absolutne ignuruje ekonomiku veci. To je akoby metodika k budovaniu cestnej siete konstatovala, ze pre rozvoj vidieka bude najlepsia 5-prudova dialnica do kazej jednej obce. Ano, urcite by to bolo fajn, ale nie je mozne ignorovat ekonomicku stranku veci… Value for Money treba jednoznacne aplikovat na tuto oblast, a to ASAP.

3 Likes

jednoznačný súhlas.

@skdd našepkal niekto toto vicepremiérovi ?

napr. niečo takéto by malo predchádzať : Backhaul siete: Verejná konzultácia z 1.8

Zdravim,

tu Mato Kurian z timu Utvaru hodnoty za peniaze, ktory pokryval v spolupraci UPVII informatizaciu. Priebezna sprava mala pomenovat najvacsie oblasti intervencie z pohladu hodnoty za peniaze, nie prieniest definitivne riesenia vsetkych problemov. To uplne ani za 2 mesiace o 3-4 ludoch nejde. Ani s pomocou, ktoru sme od slovnesko.digital dostali :slight_smile:

Zaverecna sprava koncom septembra/ zaciatkom oktobra bude podrobnejsia, prinesie rozpracovanie tem, ktore boli nacrnute v pribeznej s konkretnymi ulohami a terminmi.

K jednotlivym bodom:[quote=“ObcanSOM, post:3, topic:2274”]
podrobnejšie venoval aj iným aspektom investícií do informatizácie a to sú broadband (investície do sieťovej infraštruktúry)
[/quote]

Hodnoteniu investicii sa planujeme venovat trojako. 1) zlepsenim metodiky posudzovania navrhov projektov (CBA, studie uskutocnitelnosti), 2) zjednotenim pravidiel pre “statne” a “europske” prostriedky; 3) priebeznym posudzovanim konkretnych navrhov v ramci procesu schvalovania OP II projektov a vyznamnych projektov zo SR.

Broadband takou investiciou je, zaujimame sa o nu a podla toho ako sa veci budu rychlo hybat, tak to moze byt aj v zaverecnej sprave.

Ano, cielom bude navrhnut zber dat.

Bude v zaverecnej sprave, cielom je naviazat na rozpoctovy proces a pravidelne odpoctovat.

Cielom je naozaj, aby tam bol aj fiskal aj hodnota. Preto hodnota za peniaze. Na uplne top urovni vieme povedat priblizne vydavky na IT aj kde sme v porovnani s inymi krajinami (Index DESI). Na rozdiel od inych oblasti nemame medzinarodne porovnatelne vydavkove data. Benchmarkovat na urovni jednotlivych systemov / transakcii niekde pojde, ale to je uplne ine uroven analyzy (makro/mikro) a ide sa medzi nimi tazko.

Prepojenie investicii na OPIS a ciele - ano, ano a ano. To je presne to, co by sme radi spravili - kalkucku, ktora by preratavala prinos projektu (“vysledkovy ukazovatel”) v propojeni s indikatormi OP II a idealne dashboardom statneho IT.

Zohladnuje, len nie su zvlast pomenovane. Pridame aj tento pohlad.

Nateraz tolko, radi dovysvetlime alebo objasnime. Predbezne zistenia planujeme validovat, budeme radi, ak aj vdaka pomoci platformy.

2 Likes

Utvar hodnoty za peniaze sa na projekt pozera,formalne bude posudzovat CBA a studiu uskutocnitelnosti. Poslali sme otazky k metodike zberu dat a sposobu vyberu poplatkov, cakame na odpoved.

4 Likes

Ešte doplním kolegu z ÚHP s grafom všetkých výdavkov na IT od roku 2010 a so zohľadnením prevádzkových nákladov na OPIS projekty.

Výšku OPEX nákladov jednotlivých OPIS projektov máme so záverečných správ projektov, v rámci ktorých bolo vyžadované predložiť záverečnú CBA a rozpis TCO projektu po dobu životnosti projektu (väčšinou 10-15 rokov).

Celkové dáta o OPEX a CAPEX nákladoch sú z Rozpočtového informačného systému.

Percentá grafe sú podiel prevádzkových nákladov OPISu na celkových prevádzkových nákladoch.

2 Likes

Včera (5.10.) bola zverejnená finálna správa Hodnoty za peniaze v informatizácii z dielne IFP / UHP. Well done @matej.kurian a @metjush. Veľa čísel, veľa grafov. Zhrnuli sme ich do pár kľúčových bodov:

  • ročne dávame na IT približne 500 mil. eur (takmer polovica je z EÚ fondov). V pomere k štátnemu rozpočtu je to najviac z krajín OECD!
  • v kvalite informatizácie však stále ďaleko zaostávame (Podľa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) nám koncom roka 2015 patrilo 21. miesto z EÚ28)

Správa IFP navrhuje niekoľko opatrení na zlepšenie stavu:

  • Budú sa vyberať lepšie projekty: zmenia sa pravidlá pre hodnotenie projektov. Budú sa povinne porovnávať viaceré alternatívy a vyberať tá najlepšia
  • Nezávislý dohľad: Všetky projekty nad 10 mil. eur prejdú nezávislou kontrolou
  • Interné kapacity: Odporúča sa budovanie interných kapacít na riadenie IT projektov
  • Úspory: správa navrhuje opatrenia na priame úspory v hodnote 5-9% ročných výdavkov (22-40m eur). Týkajú sa napr. nákupu licencií Microsoft, centralizácie telekomunikačných služieb štátu alebo využívania zdieľaných datacentier

Viac sa dočítate priamo v reporte: http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=11158

Na správe sme spolupracovali aj my v Slovensko.Digital - ďakujeme za možnosť prispieť.

3 Likes

Ja len dufam, ze ked sa bude posudzovat studia uskutocnitelnosti tak sa bude posudzovat nie len ekonomicke ale aj technicke hladisko, tj. ci boli vypracovane vsetky relevantne alternativne riesenia a ci bola urobena ich skutocne dokladna analyza.

2 Likes

Uplny suhlas. Ja by som vsak dal do pozornosti aj analyzovanie projektu DUD / Digitalne ucivo na dosah. To je totalne extremny pripad mrhania verejnymi zdrojmi.

1 Like

Ano, bez toho by to predsa nemalo zmysel. Mne najviac zmysel dava, aby
vygenerovane alternativy posudzovala hlavne Architektonicka kancelaria,
ekonomicke hladisko Utvar hodnoty za peniaze.

4 Likes

DSL.sk v clanku http://dsl.sk/article.php?article=18937 spomina “zefektívniť podmienky zabezpečenia licencií produktov Microsoftu” co hladanim v predpokladanych tam uvedenych dokumentoch, ani googlenim na site:www.mfsr.sk nenachadza. Ak to niekde je, treba to pripomienkovat, ze v prvom rade treba riesit potrebu tych licencii, ako sa “od tohoto odrazat”.

v prvom rade treba riesit potrebu tych licencii, ako sa “od tohoto odrazat”.

píšeme o tom v správe v kapitole 6.5 na strane 41:

  • software assurance zrejme nevyužívame dostatočne na to, aby sa nám to oplatilo - preto je zrejme lepšie nakupovať nové licencie priamo (ako krabicu), keď to je treba (lebo aké promile ľudí využijé nové funkcie Office 2016 oproti 2010?).
  • ak z nejakých dôvodov SA skutočne potrebujeme, stále je tam priestor na zlepšenie (nižšie jednotkové ceny, súťaž dodávateľov…), alebo vyjadnenie iného druhu zmluvy (nie Enterprise Agreement)
  • prvým krokom je audit licencií a ich potreby - bez toho sa nepohneme

takže áno, najprv treba riešiť potrebu licencií a ich využívanie, čo je presne odporúčanie, ktoré máme aj v záverečnej správe.
a potom, keď budeme mať poriadne dáta, môžeme zhodnotiť, či sa nám oplatí software assurance, alebo či budeme nakupovať Office a Windows ako krabice, keď to bude treba (napr. pod MPSA), alebo prejdeme na Office 365…

1 Like

Ďakujem. K tomu dokumentu som sa včera nedoklikal a z vyjadrenia DSL.sk mi
to neprišlo ako dosť jasné. Aj tak by som bol radšej za, aby sa tá položka
volala nie “zefektívniť podmienky zabezpečenia licencií produktov
Microsoftu”, ale
"zefektívniť podmienky zabezpečenia licencií potrebných produktov", nech to
nevyvoláva v niekom psychologický dojem, že to bez nich nejde.

:

nech to nevyvoláva v niekom psychologický dojem, že to bez nich nejde.

vychádzali sme z tohto:

  • už teraz vlastníme cez 90 tisíc licencií, ktoré si môžeme aj po zrušení zmluvy nechať a používať
  • minimálne Word, Excel a Outlook sa aspoň z našej anecdotal evidence naozaj využívajú
  • ani svojmu nepriateľovi by som neprial každý deň pracovať s Libre Office

preto si myslím, že cieľom by malo byť čo najefektívnejšie zabezpečenie dôležitého pracovného nástroja a poriadna analýza toho, kto čo presne potrebuje a v akých verziách.

povedzme si úprimne, pre Excel alternatíva jednoducho neexistuje. A ani pre veľa pokročilých funkcií Wordu (ak nechceme ľudí masovo učiť TeX, ale… nie, nechceme).

to však neznamená, že k tomu potrebujeme nakupovať aj Accessy a Publishery a každý rok si platiť právo na nové verzie, keď nám jedna verzia Office vystačí 4-5 rokov.

4 Likes

Keďže metjush nie je len náhodný diskutér, ale vyjadruje sa za ÚHP (Útvar hodnota za peniaze MF SR - ak sa mýlim, prosím o opravu), tak jeho vyjadrenia treba brať veľmi vážne. Predpokladám, že aj on svoje vyjadrenia vážne myslí.

Rád by som sa spýtal, či hodnotenie “ani svojmu nepriateľovi by som neprial každý deň pracovať s Libre Office” treba brať ako vyjadrenie oficiálneho stanoviska ÚHP, alebo či ide len o osobný názor. Ak ide o prvý prípad, chcel by som požiadať o sprístupnenie výsledkov štúdie, na základe ktorej ÚHP k tomuto výsledku dospel. Očakávam, že súčasťou takejto štúdie bude aj kategorizácia pracovných miest z hľadiska potrebnej funkcionality softvérového vybavenia, a teda aj z hľadiska potrieb počítačových zručnosti zamestnancov - domnievam sa totiž, že nie všetci zamestnanci štátnej správy netrpezlivo čakajú na najnovšie pokročilé funkcie MS Office 2016.

Ak je to jeho osobný názor, dobre, neberiem mu ho. Chcel by som však poukázať na to, že osobné hodnotenie môže byť zradné. Moja vlastná skúsenosť: Windows som nikdy systematicky nepoužíval, doma aj v práci používam len Linux. Občas sa ale s Windows stretnem. Môj názor: chaotické nesystematické usporiadanie, nedostatok ani len základného softvéru, otravné licenčné podmienky. Ani svojmu nepriateľovi by som neprial :wink:.

ÚHP v poslednej dobe získava celkom dobré meno a jeho existencia snáď dáva nádej, že nie všade v štátnej správe je to úplne zlé. Čakám teda na spomínanú štúdiu.

Ešte poznámka k LibreOffice": The Document Foundation, ktorá technicky zabezpečuje a riadi vývoj LibreOffice, má ročný rozpočet okolo 500 000 Eur. To je oveľa menej ako desatina sumy, ktorú ročne slovenská štátna správa platí Microsoftu. LibreOffice má viac ako 100 mil. používateľov a prevažná väčšina tých 500 000 Eur pochádza z ich dobrovoľných príspevkov (zdroj).

Miloš Šrámek

3 Likes

“ani svojmu nepriateľovi by som neprial každý deň pracovať s Libre Office”

toto je čisto osobný názor a verím, že nemusím ku každému svojmu postu na platforme písať disclaimer, že moje názory nepredstavujú názory MF SR či ÚHP - ale rozumiem, že mám v niečom väčšiu zodpovednosť ako len “náhodný diskutér” :slight_smile:

a teda osobne k LibreOffice - najdlhšie som robil s Windowsom, niekoľko rokov s Linuxom, momentálne štyri roky na Macu + Windows v práci. A nech mám open source rád akokoľvek chcem - a mám veľa pozitívnych skúsenosti s open source technológiami - na LibreOffice ani Linux som si nikdy nezvykol. Je to čisto zvyk, ale myslím si, že ten zvyk na 99 % ľudí a nie som si istý, že preúčať ich + riešiť kompatibilitu a support stojí za tú úsporu…

kategorizácia pracovných miest z hľadiska potrebnej funkcionality softvérového vybavenia, a teda aj z hľadiska potrieb počítačových zručnosti zamestnancov - domnievam sa totiž, že nie všetci zamestnanci štátnej správy netrpezlivo čakajú na najnovšie pokročilé funkcie MS Office 2016.

toto je jedno z odporúčaní správy - audit licencií, potrieb a štandardizácia potrieb. potom môže prísť druhý krok - povedať si, ako (a aké) licencie naozaj nakupovať najefektívnejšie.

samozrejme, že nečakajú všetci na najnovšie funkcie MS Office 2016 - preto sa revízia zmluve s Microsoftom venovala a preto sme ukazovali, že zrejme si nepotrebujeme platiť každoročne právo na Software Assurance, ktoré aj tak poriadne nevyužívame a často ani nie je treba (lebo je len máličko vecí, ktoré spravíš v Office 2016 a nespravíš v 2013 alebo 2010).

2 Likes

sorry pre kratkost casu posielam moj prispevok z diskusie nestandard a soit>
"Ahojte,

v tejto debate treba brat do uvahy fakt, ze nik nic nespravil s pracovnym priestorom uradnika za cely cas (pribudli agendove systemy ale desktop sa nezmenil). Kazdy urad riesi IT prostriedky po svojom a agenda ide v prevaznej miere v papierovej podobe, cize sw robi rozhranie medzi uradnikom a tlaciarnou. Kym sa nepohneme s procesmi a formularmi, tak mozeme nadavat na neefektivne licencovanie a vyhodene peniaze (opravnene), ale nic sa nezmeni. Nik si nevezme na triko to, ze sa tlaciarne zastavia. Co by na to povedali vyrobcovia paiera…

Medzi realizacou utopie/transformacie statneho IT a dnesnym stavom je podstatna tranzitivna doba. A tu nenadizajnujeme kym sa jasne nepomenuje utopia :). Potrebujeme pomenovat kam ideme co sa tyka desktopu.

Na tej sme sa asi zatial nezhodli ani ako odborna verejnost a tym padom ani jednotne netlacime na stat aby ju realizoval. V tomto by sme mohli pokrocit cez slovensko.digital.

Dalej uvediem cisto moj sukromny nazor. Vacsina uradnikov v buducnosti by mala disponovat len browsorom. To je cele. V browseri by mal mat issue tracing system s otvorenymi ulohami a moznostou otvarania taskov so svojou agendou. Cela jeho tvorivost by sa mala realizovat v rozmedzi jeho agendy zachytenej vo vopred nadizajnovanom formulari a jeho stavoch. V pripade, ze jeho agenda obsahuje aj pracu s agendovym system rezortu/uradu, tak by mal mat pristup do agendoveho systemu a tento by mal byt integrovany aj cez issue system s formularmi a dalsimi rezortami. Rovnako by mali byt realizovane aj toky medzi rezortami. Je to velmi zjednodusene, ale z pohladu desktopu je to vsetko. Zamerne nechcem ist do hlbky prepojenia systemov a dat. Pisem len o desktope, teda mieste kde je dnes vznika potreba realizovat toto licencne sialenstvo.

Ak statny zamestnanec potrebuje iny sw, mal by mat moznost vyuzit katalog doporuceneho sw kde by bol zoznam beznych business cases, ktore ho mozu postretnut (potrebujem urobit plagat, napalit cd, atd…) a odporucane opensource nastroje. V pripade potreby proprietarneho sw by mal mat uradnik moznost poziadat o vynimku a tuto vediet zdovodnit.

Ak si nedame pozor, tak viziu nakresli zas niekto od konca. Teda logika - tolkoto sa da vytiahnut penazi, takze skusme vymysliet co sa za to da urobit… co v buducnosti znamena cca nieco take ako cloud poskytujuci super uradnicky desktop nalozeny licencovanym sw. To by sme asi stale ostali tam kde sme. Cloud ktory bude tlacit papier.
"

5 Likes

Na to nie je treba ziadna studia. Momentalne sice pracujem s libre office pod alfrescom … .ale som realista.
Drviva vacsina podnikov, u velkych firiem nad 1000 zamestnancov ci v medzinarodnych korporaciach ani nevravim, pouzivalo, pozuiva a este dlho bude pouzvat MS Office. Vsetko ostatne su exoticke ulety. S tymto nie je treba bojovat formou studii a vynucovania si nieco nezmyselneho. Stav v statnej sprave len kopiruje vseobecnu situaciu v industry. V niektorych statoch to skusili a nepodarilo sa … inde stym stale bojuju. Napriek svojmui nazoru nic nespravim s nazorom vacsiny pouzivatelov. Cudovali by ste sa kolko je v podnikoch makier, pripadne queryies poprepletane so SAPom, …
Toto jednoducho nezmenis, aspon nie lacnoa a rychlo… a este s velmi otaznym vysledkom.
Venujme sa zmysluplnejsim pripadom …

1 Like

Cize by sme cast tych nasich penazi na licencie mohli posunut na Document Foundation, nech teda opravia/vylepsia tie veci co frustruju nasich uradnikov? My by sme tych povedzme 50’000 takmer nepocitili a pre nich by to bolo +10% rozpoctu.

Ti, co to pochopili, sa venuju napr. standardizacii formatov, t.j. aj tych “office”. Tot aby stat nefungoval ako predajny kanal jedneho vendora len preto, ze pouziva office suitu daneho vendora. Lebo teda vacsina marazmu pochadza prave z toho, ze “Ty mas Office X v1, ja mam Office Y v2 a ked Ti poslem moj dokument, rozbije sa, cize ak chces so mnou komunikovat, kup si pekne Office Y v2”. A takyto marazmus v kontexte vztahu “stat chce, obcan musi” je fakt blba vec (pre obcana).

Tymto teda davam do pozornosti aj:

1 Like

Mňa zaujal iný zaujímavý fakt zo štúdie IFP - niektoré ministerstvá nakupujú cez MS EA zmluvu SA licencií neobvykle málo.

Špeciálne:
Ministerstvo kultúry - 0 (slovom nula) licencií , 1223 zamestnancov
Ministerstvo zdravotníctva - 280 licencií, 2336 zamestnancov

Ako je to možné? Veď zmluva s MS jasne hovorí, že sa musia nakúpiť licencie pre všetky osobné počítače+prenosné počítače, alebo na všetkých používateľov v organizácii.

A ináč v správe sa (správne) píše že “Zmluvný rámec by mal poskytovať priestor pre súťaž dodávateľov”. Ak nechceš vziať do úvahy iný SW ako od MS, ako si to @metjush predstavuješ?

Ministerstvo kultúry - 0 (slovom nula) licencií , 1223 zamestnancov
Ministerstvo zdravotníctva - 280 licencií, 2336 zamestnancov

Ministerstvo kultúry zo zmluvy odstúpilo - povedali, že SA nepotrebujú, nechali si licencie, čo mali a už v zmluve nie sú.

Ministerstvo zdravotníctva - MZ pravdepodobne nakupuje licencie len pre zamestnancov úradu MZ, nie pre zamestnancov iných podriadených organizácii (tých bolo v roku 2015 271). Iné ministerstvá však zjavne nakupujú licencie aj pre zamestnancov mimo ústredný úrad (napr. MV SR), takže potom je otázka, odkiaľ má MS softvér tých zvyšných 2000 zamestnancov.

A ináč v správe sa (správne) píše že “Zmluvný rámec by mal poskytovať priestor pre súťaž dodávateľov”. Ak nechceš vziať do úvahy iný SW ako od MS, ako si to @metjush predstavuješ?

Naša zmluva nie je priamo s Microsoftom - softvér podľa licenčných podmienok MS Enterprise štátu dodáva BSP.

Súťaž preto má byť na dodávateľa, ktorý bude softvér podľa zmluvy zabezpečovať - napr. po vzore českej rámcovej zmluvy, v ktorej je zapojených 5 dodávateľov a súťažia zľavami z cenníkových cien MS.

1 Like