viac ludom by sa taky priklad velmi hodil
Príklady na to nie sú, sú len metodiky a usmernenia ako taký dotazník treba vypracovať. Ten môj vypracovaný dotazník síce nemôžem zverejniť (asi by vám bol aj tak na nič, keďže u každého budú odpovede iné), ale mám k dispozícií preložený celý ten dotazník v editovateľnej forme, ktorý preložila právnička do slovenčiny - dohodnem sa s ňou a ak to schváli tak v pondelok to sem postnem.
3 Likes
Ako som sľúbil, pridávam sem preložený balančný test (formou dotazníku), ktorý sa vzťahuje k oprávnenému záujmu podľa GDPR. Otázky v ňom sú pomerne jednoducho formulované.
Tento dotazník preložila AK RYBANOVÁ&PARTNERS, s.r.o. a taktiež k nemu vypracovala užitočnú publikáciu na tému oprávnený záujem podľa GDPR.
Dotazník: LIA test formular.doc (134 KB)
3 Likes
Tak mi dnes napadlo ked mi dosiel newsletter, kde pisu ze po novom sa musim zaregistrovat.
Je samotny email bez mena, ci inych udajov osobny udaj a musim k nemu riesit GDPR?
V sluzbe vyberove konania posielam ludom zoznam vyberovych konani podla ich filtrov, ktore si vyklikali. Jedine co vyplnali je samotny email kam to chcu dostavat.
Musim si k tomu po novom vyziadat ich suhlas, alebo netreba, ked uz na zaciatku suhlasili so zasielanim emailov?
Ak je v tom emaily meno a priezvisko, tak to moze byt povazovane sa osobny udaj. Pre istotu si to nejak do buducna osetri.
2 Likes
Vyziadaj si radsej opatovny suhlas a splni si nejako (asi mailom) informacnu povinnost (oboznam ich s pravami co maju a ze suhlas mozu kedykolvek odvolat atd).
diky, prave na tom pracujem, pripravujem novy checkbox specialne pre osobne udaje a tak isto mail s nutnostou potvrdenia, inac im od 25ho prestane sluzba fungovat
…napr. daniari maju zakony nastavene tak, ze si nebudem moct uplatnit pravo zabudnut?..
nejde len o daniarov. Pravo na vymaz je limitovane inym zakonom, ktory moze upravovat dobu po ktoru data prevadzkovatel musi drzat.
ziadne z udajov v registri adries nie je mozne povazovat za osobne…
v pripade katastru a udajov z neho je ucelom verejny zaujem…
tak inspiroval som sa niekolkymi zdrojmi a ak sa niekto chce inspirovat nech sa paci 
ak mi tam niekto uvidi nejaku blbost tak mi kludne dajte vediet nech si to opravim
https://www.uvostat.sk/gdpr
plus som doplnil specialne suhlas pri zadavani emailu do notifikacnych sluzieb, tak snad na zaciatok som z obliga
verejny zaujem nie je ucel, ale pravny zaklad 
1 Like
zaujimave je sledovat ako chodia emaily o GDPR od vsemoznych sluzieb, institucii, kde 80% to riesi len informovanim a 20% si vyzaduje suhlas znova
1 Like
Tak to je vyborny pomer (u mna skor 50:50), aspon vidiet, ze vacsina to mala aj doteraz v poriadku, pretoze vyzadovat suhlas nanovo GDPR nevyzaduje. Jednou z mala ozajstnych noviniek pre dotknute osoby je prave ta informacna povinnost pre prevadzkovatelov.
Na toto som dlho cakal. V OpenCorporates to dali takto
https://opencorporates.com/info/public_records_privacy_policy
We collect, store, use and make personal information available in order to further our public interest mission – namely to maintain an accessible record of company data. We rely on Article 89 of the GDPR which covers archiving purposes in the public interest.
In the vast majority of cases, the personal information we collect will also have been made public by the data subject themselves through the submission of such information to a public register.
Cize varia z vody tak ako vsetci. Tazko sa vybera z GDPR nieco, co tam nie je.
Zhrnanie a spajanie verejnych informacii by som archivaciou nenazyval, lebo taketo informacie su len sprostredkovane (okopirovane) a teda nemaju archivacnu hodnotu (nie su povodne).
Druha veta evokuje ako keby uz raz zverejnene udaje mohol nasledne spracuvat hocikto na hociake ucely. V starom zakone 122/2013 sme to mali natvrdo uvedene, hoci nic take v smernici 95/46/ES nebolo a ocividne nieco take mali aj v inych statoch, ked s tym doteraz nemali problem. Len tu sa naraza na to, ze pravnym zakladom zverejnovania osobnych udajov vo verejnych (statnych) registroch su zakony, u open data prevadzkovatelov to uz vsak neplati a preto si musia najst vlastny pravny zaklad spracuvania (a to je to varenie z vody).
takto pausalne by som to netvrdil, zavisi akym sposobom som ho prejavil. Napr. ak som ho vyjadril nekonanim, urcite musim ziskat suhlas nanovo.
Lenze to nebol suhlas ani podla doterajsich predpisov. GDPR len odkrylo to, v com mal kto bordel a vydava sa to za nejake prevratne novinky.