skus mu to vysvetlit, ja som zlyhal:)
1 Like
Z prezentácie metodiky zaručenej konverzie sú tieto podklady:
- prezentácia: zarucena konverzia - hearing - 1.pptx (138.7 KB)
- aktuálna pracovná verzia metodiky: Metodicke usmernenie - 12 - na hearing.docx (105.5 KB)
Za ÚPVII prezentoval najmä P.Frič, bol tam aj Štefan Szilva a Ľ.Kašíková a Marek Kaľavský - toto je tím ktorý ZK rieši.
Informovali, že prebehlo vyhodnotenie pripomienok ktoré prišli a toto je pracovná verzia kde sú výsledky zapracované. Požiadal som aby zverejnili všetky doručené pripomienky, čo bolo prisľúbené.
Riešila sa najmä otázka povinného použitia kvalifikovanej služby overovania KEP pri konverzii z elektronickej formy. Boli k tomu viaceré pochybnosti zo strany prevádzkovateľov ZK. ÚPVII zastáva názor že takto je to spoľahlivejšie a že už sa vybavuje aby existoval aspoň 1 poskytovateľ takejto služby.
Za nás vidím najmä zásadnú nevyváženosť pri posudzovaní autorizačného prostriedku v listinnej forme (vizuálna kontrola pečatí/podpisov) a v el. forme (overenie platnosti podpisu kvalifikovanou službou). Nedáva mi to takto veľký zmysel.
Plus vidím veľké riziko podvodov pri konverzii z listinnej formy, kedy originál po vykonaní ZK môže podvodník zničiť, pomocou ZK vytvorený nový dokument sa bude dať použiť “ekvivalentne ako originál” a nebude sa dať ani nijako skúmať či bol ten pôvodný dokument falšovaný. Preto navrhujeme, aby produkt ZK bol použiteľný iba ako osvedčená kópia.
ÚPVII deklarovalo, že hlavný účel ZK (ku ktorému je teraz metodika vypracúvaná) je zaistenie ZK pre potreby fungovania eGov, t.j. najmä konverzia list->el. pri podaniach (prílohy) a konverzia el.->list pre úradné dokumenty doručované FO/PO.
Ak je to tak, podľa mňa by bolo treba riešiť nielen “generickú” ZK, ale skúsiť využiť špecifiká toho napr. že ak pôvodca konvertovného dokumentu je OVM, tak by pri konverzii kontrolovať existenciu/pravdivosť/správnosť voči jeho internej evidencii.
Zľahka sa riešila aj otázka “rovnopisu”. Odpoveď bola, že konštrukcia §31.3 z o eGov rieši účinky doručenia, otázka použiteľnosti rovnopisu vs. originál sa nezodpovedala - bliká červená kontrolka @ius?
Pre niektoré veci sa povedalo, že metodika popisuje “ako by to malo byť”, a preto predpokladá zmenu zákona - napr. zmeny v doložke, kvalifikovaná služba overovania KEP, pre iné veci sa povedalo “ale takýto je dnešný právny stav, z toho musíme vychádzať”, trocha čudné…
Z tohto dôvodu má byť metodika prijatá až po novelizácii zákona o eGov, ktorá sa očakáva najskôr v 3Q/2017, účinnosť najskôr cca. október.
K aktuálnej verzii metodiky, viď. čo som poslal o post vyššie, je možné dať pripomienky do 2.2.2017.
Ľavá ruka by sa mala dohodnúť s pravou na spoločnom postupe. 
Napríklad kancelársky a spracovací poriadok pre súdy uvádza:
a) prvopisom (rozumej originálom) písomnosť súdu vyhotovená ako elektronický úradný dokument, ktorý je autorizovaný,
b)
rovnopisom listinné vyhotovenia prvopisu, najmä na účely podľa osobitného predpisu,( zákon o eGov)…
A máme aj novú definíciu - autorizačná doložka (nie konverzná doložka, ale autorizačná doložka)
61.2
Rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu. Vo veciach podľa § 60 ods. 2 sa doložka o autorizácii priloží k rovnopisu rozhodnutia.
Autorizačná doložka súdneho rozhodnutia sa len “zľahka” priloží k rovnopisu. Uvažujem že budem podpisovať zmluvy cez Post-it lístočky, ktoré zľahka prilepim k zmluve alebo podaniu.
1 Like
Tak som si tú novelu 8/2017 pozrel, ozaj zaujímavé veci.
Čiže pre súdne dokumenty je problém “rovnopisu” vyriešený. Dúfajme že zbytok sveta bude aspoň kompatibilný.
V §61 mi nie je jasných viacero vecí, napr.
-ak podľa §61.1 autorizuje v zastúpení, ako sa to spraví vo svete s mandátnymi certifikátmi? (pokiaľ sa teda používajú) musí mať zastupujúci vydaný rovnaký mandát? ako sa vo svete elektronického podpisu spraví “uvedie sa pred podpisom zastupujúceho skratka „v zast.“, prípadne „v z.“”?
-rovnopis podľa §61.2 teda nebude obsahovať (keď s vyhotoví autorizačná doložka) žiadny podpis ani pečiatku? 
-postup “na vyššie overenie” podľa §61.3 znamená, že v konečnom dôsledku “navždy” rovnopis podpisuje aktuálny predseda senátu v ktorom rozhodnutie bolo vydané? čo ak tento senát bude zrušený? podpisovať sa má “predložený rovnopis” - bude sa teda overovať či text skutočne sedí s prvopisom?
Ešte by ma teda zaujímalo, čo je “rovnopis v elektronickej podobe” podľa §82l.2 z.757/2004…
Nie je podstatné kto podpisuje rovnopis, podstatné je kto podpisuje originál rozsudku. Ak bude originál kompromitovaný, rovnopisy sa musia zosúladiť s prvopisom.
To je nezmysel celej novej úpravy.
Elektronický prvopis odoslaný účastníkom naviac ministerstvo nemá pod kontrolou.
Veď aj dnes listinné rovnopisy / odpisy sú robené podľa originálu, kým nie je jeho pravosť spochybnená.
A “pod kontrolou” čo máš ako na mysli? Že či si sudca niečo elektronicky nepodpíše “doma”? - Áno, presne toto je jeden z dôvodov prečo elektronická pečať je lepšie riešenie, úrad ju má viac pod kontrolou.
Ináč práve dnes mi na ÚPVII hovorili, že jedna z možností je v pripravovanej novele z. o eGov “rovnopisy” zadefinovať obdobne ako v tom 8/2017.
Ľubor, pod kontrolou znamená, že ministerstvo nemá dosah na to, ako budú tieto originály kompromitované v čase. Ide v prvom rade o bezpečnosť.
Jednoducho originál rozsudku musí zostať v listinnej podobe a z originálu sa vytvárajú elektronické/listinné rovnopisy, ktoré sa doručujú stranám. Takto to funguje všade na svete. Rovnako doručenky, potvrdenia o doručení ktoré sa viažu k rozsudku musia byt overiteľné.
Iné dokumenty zo spisu sa môžu vyhotovovat v elektronickej podobe. Výzva na zaplatenie, procesne uznesenie, nemá trazakčnú dôležitosť ako rozsudok.
Prosím rozveď. Na čo nemá dosah. Ako budú kompromitované. V akom čase.
Najlepšie to rozoberá vysokoškolský učiteľ Doc. Peterka v jeho knihe o elektronickom podpise ktorú vydal s CZ NICom. Už som tu dával asi 2x link na jeho knihu.
Kľudne si prečítaj, dokonca s ním súhlasím, že nie je účelné preklopiť papierový proces do elektronického zmenou slova podpisovať na autorizovať.
Autorizácia si vyžaduje osobitný proces tvorby, udržovania existencie a archivácie elektronického dokumentu. Jednoducho nemôžeš zvoliť postupy ako pri listinnom dokumente.
1 Like
Ach pochopil som kam mieriš: že sa iba nemá nahradiť jedno slovko iným, ale vyriešiť aj súvisiace procesy. Jasné, s tým súhlasím.
Ináč tú knihu som čítal (priznávam, kapitoly o PDF a MS Office iba veeeľmi zbežne). Vcelku rozumne napísaná, ale sú tam drobnosti kde by som Peterkovi protirečil a niektoré oblasti tam sú neproporčne málo rozobraté, ba až zamlčané.
Acrobat je proprietárna technológia a spájať dokumenty sa dá aj inak. Presne to teraz riešim, že či vôbec existuje nejaký elektronický dokument, ktorý by bol zároveň aj súdnym rozhodnutím aj doložkou vykonateľnosti. Nech na to pozeráme ako pozeráme, zdá sa, že problém nastáva pri elektronickej podateľni, ale hlavne pri “prepečiatkovávaní” v dlhodobých archívoch.
Poznáte taký nejaký spôsob? Príde mi hlúpe držať rozhudnutie a doložky oddelené od seba.
Doložky patria k dokumentu. Mali byť viditeľne, lenže ani e-podpis nemáme viditeľný, tobôž doložky.
Zalezi od toho, co si predstavujes pod pojmom “viditelne”. PDF v urcitom zmysle tiez nie je viditelne, dokonca ani DOCX alebo ODT. Je to subor znakov, ci uz bnarnych alebo textovych, ktore sa daju zobrazit nejakou aplikaciou v citatelnej forme. Tak isto zobrazujes el.podpis - aplikaciou na to urcenou. Tak ako aplikaciou na to urcenou prehravas MP3. PDF je specialny pripad snad len v tom, ze umoznuje vlozit podpis priamo do formatu.
Ked napchas rozhodnutie aj dolozku do spolocneho kontajnera, napr. ASiC, prijmatel to dostane spolu ako jeden balik. Takze v tomto zmysle nie su oddelene od seba.
Tiez nerozumiem, preco by s tym mala mat problem podatelna alebo “archiv”.
1 Like
Nuž nezamienajme si neviditeľný elektronický podpis určený strojom a elektronicky viditeľný podpis určený ľuďom.
Človek jednoducho musí vidieť elektronický podpis v elektronickom dokumente.
A vies ukazat ako si ten podpis predstavujes, ze by v idealnom svete vyzeral?
Pokial sa bavime o kvalifikovanom elektronickom podpise tak “viditelny podpis urceny ludom neexistuje”. To, ze ti nejaky format umoznuje zobrazit priamo na dokumente vizualnu info, ze tam ten podpis je, je samostatna kapitola. Neni to ziadny typ informacie, ktory ti nezobrazi aj overovac TXT zabaleneho v ASiC. Adobe Reader spravi len to, ze to vizualizuje na strane N a suradniciach X.Y.
Presne tak ako to máš implementované v Acrobate pod funkciou vložiť vizualizovaný podpis. Ideálne ak by sa pri kliknutí na podpis rovno aj zobrazila informácia, či ide o platný podpis. Na a pri vytlačení by boli vidno aj vlastnosti podpisu, aby bolo zrejme že tlačený dokument bol podpisovaný elektronicky
Ľudia nie sú stroje, preto by mali mať možnosť vložiť do elektronického dokumentu svoj podpis, aby bolo zjavne aj po vytlačení na papier, že zdrojom je elektronicky dokument podpísaný elektronicky