Korekcie OPIS - ktoré projekty komisia trestala

Cez infozákon zohnané info o projektoch OPIS, v ktorých eurokomisia nezafinancovala časť projektu kvôli nezrovnalostiam. Dôvody ešte k dispozícii nie sú, ale bude aj to.

Kochajte sa, ak vám to na niečo bude, budem rád, ak si všimnete pri projektoch niečo zaujímavé (alebo nejaký zdroj, kde sú ďalšie relevantné informácie, ktoré sa v tomto rozpracovanom súbore nenachádzajú) a dáte vedieť, budem veľmi vďačný.

3 Likes

Tak kataster na to, ze nemame ziadne pravne ukony v obyvacke to uhral len na 25% korekciu? Mne sa snad sniva.

Som zvedavy na dovody. UPVS a eID som na tabule hanby necakal tak vysoko.

1 Like

ozaj, tie korekcie v praxi prebehli na urovni EU t.j. nepreplatili nam/vratili sme, alebo su to korekcie na urovni SORO, t.j. peniaze sa stiahli z jedneho projektu a pouzili v druhom ?

bolo by zaujímavé doplniť zodpovednosť konkrétnych osôb za jednotlivé projekty, Taktiež info či tieto osoby v súčastnosti ešte pracujú niekde pre štát.

Zodpovedne na ktorom stupni? PM prijimatela, statutar prijimatela, kontrola na SORO, statutar na SORO, PM dodavatela ci dodavatel…Alebo vsetkych co podpisali akceptak/preberak a UAT?

1 Like

Je jedno, kto iniciuje sankciu. Ak rozhodne o sankcii SORO, tiež sú prostriedky “vrátené do balíka OP”, rovnako je to aj keď o tom rozhodne EK.
Otázkou je čas, pretože ak je sankcia neskoro, napr. na jeseň 2015, tak už žiadny ďalší projekt nodokáže vyčerpať tieto prostriedky.

Tak či tak, OPIS bol operačný program s najväčším objemom “nedočerpania”. To sú už prostriedky, ktoré sú definitívne stratené.

Zaujímavé bude, čo sa teraz bude diať po najnovšom zastavení platieb


… koľko sankcií ešte bude. Väčšina projektov ešte nie je “posvätená” kontrolou EK.

1 Like

V podstate asi na všetkých úrovniach a potom podľa toho čo bude v správe prečo je stopnuté preplatenie bude ľahšie určiť kde nastala chyba. Ale osobne si myslím, že zodpovednosť nesie až štatutár ktorý podpísal zmluvy zaväzujúce sa zaplatiť niečo dodávateľom keďže do toho momentu sa to vždy dalo zrušiť a urobiť správne. Po podpise zmluvy sa už štát zaviazal k platbe a teda reálne vznikla škoda. A v podstate je chybou toho kto takú zmluvu podpísal, že nie je v súlade s podmienkami čerpania - hold mal si to overiť než niečo podpíšem. A keď som si nie istý kua tak nepodpisujem zmluvy na miliony €. Ale mohol by sa tu vyjadriť aj nejaký právnik čo je v problematike doma je tu niekto taký @ps-legislativa

Myslim ze nie je jedno ci peniaze z korekcii vraciame naspat EU alebo ci sa za korekcie projektov X, Y a Z odfinancuje projekt W. Otazkou samozrejme zostava politicko-lobysticka motivacia aplikovania korekcii (ci uz zo strany eu alebo soro). Ale to je v rovine konspiracii a spekulacii ktore nechcem rozvijat :slight_smile:

1 Like

Takto ale financovanie operačných programov nefunguje. Kratenie urciteho projektu (napr. korekcia 1 mio) vždy znamená, že tej 1 mio nesmie vyť vyčerpaný z balíka určeného na OP. Je jedno, či je to krátenie na základe podnetu komisie, alebo na základe SORO. Aj ak SORO určí korekciu, znamená to, že daná korekcia, nesmie byť preplatená z balíka a áno, balík ostáva väčší. Teoreticky je možné ho dočerpať iným projektom.
Aj ak Brusel už preplatil nejaké platby a následne boli uplatnené korekcie, musí vrátiť prijímateľ peniaze naspať do balíka OP. Len ak v balíku už nie je (OP všetko vyčerpal) a ani nie je možné už čerpať na iný projekt, až potom idú späť do Bruselu.
… ale to je len technikalita. Prakticky sme o peniaze prišli ako republika, pretože cca 80centov z každého Eura poskytnutého z fondov má pôvod v SR (povinné príspevky do rozpočtu EU).
A ešte zaujímavé je, že naše platby do rozpočtu EU sú nezávislé na čerpaní fondov. Teda ak by sme vyčerpali (po uplatnení sankcií) len 80% z celkového objemu fondov, stali by sme sa tzv. čistý prispievateľ do rozpočtu EU.
Takže každá korekcia je minimálne 80% z nej náklad na strane štátneho rozpočtu, pretože na dodávateľov sa sankcie neuplatňujú (tam sa nevracia nič).

Inak toto som uz pocul viac krat, ale neviem dopatrat zdroj. Najnovsie co som nasiel je toto http://www.iness.sk/stranka/11304-Nie-az-tak-dobre-dobre-spravy.html

1 Like

V tom článku je to celkom pekne popísané. Autor však zabudol uviesť jeden dôležitý zdroj financovania EU a to clá.
3/4 z každého cla ide do rozpočtu EU a 1/4 do rozpočtu krajiny, kde sa uvádza tovar na trh.
V praxi to znamená, že 3/4 z cla z každého trička z číny idú do rozpočtu EU a to už napr. v Hamburgu. Tie peniaze ani len neolíznu SR hoci tričko sa predá v SR aj so započítanými nákladmi na clo. Je to taký skrytý poplatok, ktorý nikto v SR nevidí pretože už po preclení sa tovar s nejakou cenou uvádza na trh a ďalej distribuuje.
Takže kakao (v EU sa nepestuje), ktoré zjeme v SR má colnú sadzbu 42€/100kg takze 3/4 z cla ide do rozpočtu EU. Tie však zaplatí slovenský spotrebiteľ.

Cize kompletne cisla najdem kde? Odkial je tych 80centov na euro?

Kompletné čísla nie sú lahko dostupné. Ešte priame platby zo SR sú jednoduché a boli aj v tom článku.
Problém je pri tých clách, pretože ak v Hamburgu preclí nemecký obchodník 100 ton kakaa, uvádza to na trh v Nemecku a štatisticky je to pripočítané Nemecku. Následný dovoz do SR je už bez ciel (colná únia).
Tak sa to nejak odhaduje, napr. cez prepočet na obyvateľa a pod.Celkový výnos EU z ciel napr. na kakao je zistitelný, ale koľko ktorá krajina sa podieľala to sa prakticky nedá zistiť.
Možno má nejaké prepočty MF / IFP.
81% prezentoval na jednej akcii Palko (bývalý štátny tajomník MDVRR a predtým MF)
Veľmi sa to nepropaguje, pretože na to nie je povinná publicita :slight_smile: … ešte by to využili separatisti :wink: ako v Británii.

1 Like

Predpokladám podľa dostupných zdrojov z hodnotenia a monitorovania OPIS, že sa väčšina korekcií v skutočnosti prehodila na iné projektu a teda EU zaplatila to, čo pre OPIS slúbila, avšak celková kontrahovaná suma OPIS bola vyššia ako alokovaná - t.j. korekcie sme zaplatili zo Štátneho rozpočtu. Preto ešte v rokoch 2014 a 2015 sa kontrahovali projekty OPIS, aby sa vyčerpali práve peniaze “vrátené” korekciami z projektov - plus sa ešte k tomu pridávajú projekty, ktoré boli zrušené (t.j. nepreplatené z OPIS - napr. soc. poisťovňa a pod)

Este zabudame ze IT projekty sa financovali aj s Kulturneho Dedisctva, a OPTP … a nie maalo. A korekcie tam su tiez.

2 Likes

Ak myslis digitalizaciu kulturneho dedicstva tak to bol tiez opis len ina prioritna os. Takisto technicka pomoc. Stale to bol ten isty OPIS. Nie optp.

PRIORITNÉ OSI OPERAČNÉHO PROGRAMU… 42 5.1 PRIORITNÁ OS „ELEKTRONIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY A ROZVOJ ELEKTRONICKÝCH SLUŽIEB“ … 42 5.2 PRIORITNÁ OS „ROZVOJ PAMÄŤOVÝCH A FONDOVÝCH INŠTITÚCIÍ A OBNOVA ICH NÁRODNEJ INFRAŠTRUKTÚRY“… 46 5.3 PRIORITNÁ OS „ZVÝŠENIE PRÍSTUPNOSTI K ŠIROKOPÁSMOVÉMU INTERNETU“ … 48 5.4 PRIORITNÁ OS „TECHNICKÁ POMOC“ …

http://www.informatizacia.sk/index/open_file.php?ext_dok=1304

technicku pomoc ma kazdy OP. Ja som ale napisal OP TP. A s tou kulturou mas pravdu. Uz som si to nepamatal.

Nove cisla - https://dennikn.sk/523277/slovensko-je-tretim-najvacsim-percentualnym-prijimatelom-z-rozpoctu-eu/

Prepočítané na obyvateľa, každý Slovák dostal z rozpočtu únie vlani 689 eur, prispel doň sumou 128 eur a dosiahol tak čistý profit z členstva v EÚ na úrovni 561 eur. Bez započítania ciel a obchodných poplatkov ide o sumu 570 eur.

Len rok 2015. Co bude asi znacne zkreslene, ale su tam aj zdrojove data, ak sa to chce niekomu prepocitat.

Palec hore za pátranie.
Minulý rok bol skresľujúci aj pre celkový objem čerpania. Pekne to vidieť aj na porovnaní pozície v minulých rokoch - Operating budgetary balance:
2007 817,7
2008 726,8
2009 642,1
2010 1349,6
2011 1160,6
2012 1597,0
2013 1287,4
2014 1010,1
2015 3059,1

2015 bol najsilnejší rok čerpania eurofondov za obdobie 2007 - 2013 (dočerpávané až do konca 2015)
V 2015 to teda vychádza na podiel slovenských polatkov (bez ciel) 19,6%. V roku 2014 to však bolo 66,9%.
… stále sme v pluse.

Ak by sme však započítali neefektivitu vynaložených prostriedkov … :worried:

1 Like

6378_nzn-2011-2015-web-po-3q-2015.xls (2.4 MB)
Toto je databáza nezrovnalostí stahnutá zo stránky úradu vlády/OLAFu v januári 2016. Korekcie v OPISe boli 170 miliónov, t.j. 3x vyśšie ako vo Vaśom zozname. Kam ste posielali infožiadosť, na OLAF, alebo na MF?

2 Likes