Projekt Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Základnou podmienkou pre efektívny manažment a plánovanie sietí je vytvorenie centralizovaného atlasu pasívnej infraštruktúry, kde je možné vidieť jednotlivé prvky súčasnej a plánovanej infraštruktúry a optimalizovať tak investičné rozhodnutia. Podľa smernice 2002/21/EC majú národní regulátori právo získať relevantné informácie o umiestnení, kapacite a dostupnosti káblovodov a iných prvkov infraštruktúry. Zámerom je, aby operátori v tomto smere medzi sebou spolupracovali a táto spolupráca bola zo strany štátu centrálne koordinovaná.
Samozrejme ze to obstaraju a potom pred prvou fakturaciou zacnu tlacit na MF SR ze to treba rychlo schvalit lebo v statnom rozpocte nemaju peniaze. Keby museli najprv vypracovat studiu, tak by sa ukazalo ci je to zmysluplny projekt alebo nie a ci sa to vobec da zaclenit do existujucej architektury.
Osobne si myslim ze ak sa bavime o manazmente a planovani sieti tak by to malo spadat pod technologicku architekturu, na co uz na MF SR existuje jeden system. Ale keby sa to riesilo na existujucom systeme tak to by sa nemohli pridelit prostriedky “spravnemu dodavatelovi”…
MIG_01
Zhotoviteľ vykoná migráciu resp. digitalizáciu primárnych údajov zo zdrojov údajov
do API od všetkých subjektov poskytujúcich verejné elektronické komunikačné
siete alebo oprávnených na ich poskytovanie (telekomunikačná infraštruktúra).
MIG_02
Zhotoviteľ vykoná migráciu sekundárnych údajov do API v potrebnom rozsahu
MIG_03
Zhotoviteľ vybuduje API tak, aby po prvotnej migrácii sekundárnych údajov
umožňoval ich ďalšiu automatickú synchronizáciu so zdrojmi údajov a nastaví
procesy aktualizácie.
Ziadne scannovanie papierovej dokumentacie sa za 48mil € nekona. Ma to byt informacny system s naimportovanim digitalnych dat od podnikov. Principom celej veci je centralne evidovanie ciar v mape (katastri) a zopar popisnych informacii k tymto ciaram. Technicky by bolo vhodne riesit to ako nadstavbu nad katastrom.
Cely projekt Atlasu pasivnej infrastruktury ma korene v europskej smernici, ktora uklada clenskym statom vybudovat taketo registre (v CR to ma nazov Registr pasivni infrastruktury a uz sa s tym zaoberaju o par rokov dlhsie ako my). Mne osobne uz na prvotnom europskom zadani pripada zvlastne uz to, ze sa maju budovat jednotlive narodne registre, teda ze tu ma vzniknut 20+ narodnych systemov. Technicky neexistuje ziadny rozumny dovod, preco by v kazdej krajine mal byt odlisny system splnajuci tu istu funkciu (ved sa tiez nevyvija pre kazdu krajinu samostatny Word a Excel). Ovela efektivnejsie by bolo vybudovat europsky system (softver), a tento nasadit a prevadzkovat a plnit datami na narodnych urovniach. Inak nevyhnutne dojdeme k tomu, ze systemy v krajinach budu odlisne a budu mat odlisnu strukturu dat, a ked bude chciet EK pokracovat v zjednocovani, nevyhne sa o par rokov prerabaniu toho, co sa urobi teraz.
Na projekte v SR je IMHO zaujimavy aj celkovy rozpocet, ktory plne koresponduje s rozsahom minania v ramci OPIS a pripravovaneho OPII. Momentalne si tieto data eviduje kazdy spravca infrastruktury sam (a ovela podrobnejsie ako to bude v ramci pripravovaneho Atlasu), pouzivaju sa na to rozne softverove nastroje. Par dni po vypisani obstaravania sa konala konferencia telekomunikacnych operatorov zo SR a s ucastou viacerych aj z CR, a ked tam kuloarmi presla informacia o tom, aka je cena v ostaravani, sposobilo to znacny rozruch a hromadne vypadavanie oci z ocnych jamok. Na narodnej urovni to treba chapat asi tak, ze sa to kvoli europskej smernici spravit musi, prachy na to europa da, tak naco sa trapit s efektivitou.
EDUNET nie je projekt vystavby infrastruktury (liniek medzi skolami), ale projekt prenajmu existujucich liniek a ich pospajanie do virtualnej siete. Preto pre takyto projekt je Atlas zbytocny, pretoze v ramci tohto projektu sa nemaju robit ziadne stavebne prace.
Atlas ma zmysel ku stavebnym projektom. Ktokolvek ide stavat stavbu (ci uz nejaku inziniesrku, napriklad telekomunikacnu siet, alebo aj inu - dom, budovu, parkovisko, atd), potrebuje zistit udaje o inzinierskych sietach, ktore su v mieste stavby a jeho okoli, a tieto zohladnit v projekte. Dnes musi oslovit kazdeho spravcu siete, aby zistil, ci tam nahodou nema pritomnu siet. Problem je vsak to, ze v liberalizovanom prostredi je tych spravcov strasne vela, vo vsetkych odvetviach dokopy ich bude v ramci SR pravdepodobne vyse 1000, a neexistuje centralne miesto, kde vies zistit, ci niekto z nich ma siete v tvojom okoli, musis to zistovat u kazdeho spravcu siete individualne. Ak si z fachu, tak vies koho sa mas pre ktore uzemie pytat, ale je to vzdy “odhad”. Stavebne urady tiez len “tipuju”, ktori spravcovia sieti by sa mali vyjadrit. Casto potom stavebnik ziada udaje o sietach od toho, kto tam nic nema, a obcas sa naopak zabudne na niekoho, kto tam nieco ma, co potom vedie k problemom a aj skodam.
Podobne ako mame na jednom mieste zmapovanu polohu a rozmery parciel a ich vlastnikov v katastri, je rozumne, aby sme na jednom mieste zmapovane aj inzinierske siete. Je vsak pravdou, ze na evidovanie tychto udajov sa da pouzit aj kataster, uz aj dnes sa v nom niektore inzinierske stavby eviduju, no nie je to pravidlom.
Diky za vysvetlenie. Vidim samozrejme zmysel v tom, aby boli niekde zachytene siete.
Z Atlasu by bolo jasne, ku ktorym skolam je dotiahnuta optika, ktore treba este pripojit, kde je najblizsi operator, atd. Tazko by sa statu obhajovalo preco chce tahat dalsi kabel do skoly, ktora uz kabel ma. Ak EDUNET naozaj nie je aj o dobudovani (chybajucej) infrastruktury, tak potom tento argument pada a uznavam, ze Atlas pre realizaciu EDUNET nema ziadny prinos.
V rámci efektívnejšieho vynakladania finančných prostriedkov pri budovaní informačného systému Atlas pasívnej infraštruktúry je možné využívať implementované riešenia ÚGKK vybudované v rámci OPIS:
Elektronické služby katastra nehnuteľností – Základná báza údajov pre geografický informačný systém (ZB GIS) kód ITMS projektu 21110120008
Elektronické služby katastra nehnuteľností kód ITMS projektu 21110120003.
Na základe dostupných informácií (Opis technického riešenia „API – Atlas pasívnej infraštruktúry“) na základe požiadaviek Verejného obstarávateľa implementované riešenia UGKK môžu poskytnúť nasledovné súčasti infraštruktúry/aplikačného vybavenia/údajových zdrojov:
Poskytnutie infraštruktúrneho vybavenia:
HW vybavenie/
SW Operačných systémov (virtualizované APL/WEB servre Windows )
DB Oracle Exadata Oracle 12c databáza
správa prostredia/monitoring/logovanie/zálohovanie/bezpečnosť v zmysle požiadaviek ISVS
Poznámka: projekty KN a ZBGIS sú naplánované na migráciu do Dátového centra
Poskytnutie špecifických SW GIS licencií na Platforme ESRI pre server/desktop v rozsahu používanom projektami ZBGIS /KN
(neobmedzené licenčné krytie pre produkty vyvíjané ESRI/ čiastočne pre produkty ESRI tretích strán)
Poskytnutie jednotlivých subsystémov ktoré poskytujú rovnakú pripadne podobnú funkčnosť ako sú požadované na API
a) Subsystém pre poskytovanie metainformácií (Úložisko údajov/Katalógový server/Katalógový klient/Administrátor (administračný modul))
Poskytuje nástroje na priamy vstup metaúdajov, na import existujúcich metaúdajových záznamov resp. metaúdajových záznamov o údajových sadách, sériách údajových sád a službách priestorových informácií. Poskytuje nástroje na automatizovanú dávkovú tvorbu a aktualizáciu metaúdajových záznamov s využitím pripravených šablón. Poskytuje nástroje na zber metaúdajov o údajových sadách, sériách údajových sád a službách priestorových informácií. Poskytnutie metaúdajov o údajových sadách, sériách údajových sád a službách priestorových údajov na základe vyhľadávacích kritérií.
Poskytnutie prepojenia vyhľadávacích služieb (Vyhľadávacie služby sú realizované službami založenými na OGC štandarde CSW (Catalog Service for the Web).
Poznámka: UGKK môže poskytnúť API komplexný MIS ktorý splna všetky štandardizované požiadavky INSPIRE/NIPI
b) Subsystém pre publikovanie služieb priestorových údajov
Poskytuje nástroje pre komplexné publikovanie priestorových údajov (splna všetky štandardizované požiadavky INSPIRE/NIPI):
Zobrazovacie služby realizované službami založenými na OGC štandarde WMS/WMTS (Web Map Service).
Ukladacie služby realizované službami založenými na OGC štandarde WFS (Web Feature Service).
Ukladacie služby - transakčné realizované službami založenými na OGC štandarde WFS-T (Web Feature Service - Transactions).
výstupné formáty:ESRI Shapefile SHP /ESRI personálna geodatabáza MDB/ESRI súborová geodatabáza GDB/MicroStation DGNd/AutoCAD DXF/DWG/TXT/GML verzia 2.1.2/GML verzia 3.1.1 SF-0/GML verzia 3.2.1 SF-0
Transformačné služby realizované formou geoprocesných služieb. (Transformácia súradnicového systému priestorových údajov ZBGIS/Transformácia údajového modelu priestorových údajov ZBGIS)
Poznámka: UGKK prostredníctvom služieb (ukladacie/zobrazovacie) poskytuje Harmonizované údaje pre tému Dopravné siete (Transport networks)
c) Subsystém pre prístup k službám
UGKK môže poskytnúť riešenie zabezpečenia diferenciácie prístupu k priestorovým údajom/službám
Subsystém pre prístup k službám zabezpečuje nasledovné služby:
Podanie žiadosti o prístup k službám k ZBGIS (služba umožňuje záujemcovi objednať si elektronickú službu/služby a zvolí časové obdobie danej služby prostredníctvom vyplnenia formulára zodpovedajúceho požiadavke na objednávku. Výstupom služby je akceptácia/neakceptácia žiadosti a jej ďalšie spracovanie prostredníctvom obchodného modulu. Obchodný modul zabezpečuje zrealizovanie samotného nákupu a pridelenie prístupu k službám za odplatu)
Notifikácia (služba zabezpečuje sledovanie zmien o sprístupnení služieb ZBGIS, umožňuje automatickú notifikáciu o sprístupnení alebo ukončení sprístupnenia služieb ZBGIS, ktoré žiadal používateľ prostredníctvom služby Podanie žiadosti o prístup k službám k ZBGIS
Subsystém pre prístup k službám je realizovaný v spolupráci s obchodným modulom s pomocou integračnej platformy.
Do subsystému pre prístup k službám patrí aj implementácia proxy služieb, ktoré kontrolujú prístup k samotným službám ZBGIS na základe prístupových údajov poskytnutých OM.
d) Subsystém pre správu údajov (tvorba, aktualizácia, kontrola)
Subsystém pre správu údajov komplexne zabezpečuje:
Tvorbu kartografie a redakciu
Spracovanie a kontrolu údajov ( zber údajov , aktualizáciu a kontrolu údajov, správu priestorových údajov v úložisku údajov a správu služieb)
Správu údajových skladov (komplexne mechanizmy od spracovania až po publikovanie priestorových údajov)
Poznámka: Verejný obstarávateľ požaduje vybudovať v rámci API úložisko sekundárnych údajov (informácie evidované z iných zdrojov slúžiace ako pomocné informácie a pomocné referenčné informácie, ktoré uľahčujú orientáciu v primárnych informáciách API). Jedná sa o informácie ako napr. adresné body, podkladové mapy, administratívne členenie atď. zo zdrojov: ZBGIS, KN, RPI, ISV, RA Nakoľko UGKK je poskytovateľom KN a ZBGIS údajov je možné efektívnejšie, optimálnejšie a lacnejšie zabezpečiť integráciu na tieto údajové zdroje.
UGKK môže poskytnúť Integráciu na centrálne a spoločné moduly UPVS
v nasledovnom rozsahu:
Integrácia na ÚPVS:
IAM (Identity and access management),
eDesk (doručovanie správ občanom, implementácia vlastnej schránky)
MED – modul doručovania
eNotify (Notifikačný modul Poskytnutie sledovania zmien o sprístupnení služieb),
Chceš to dostať na kataster? Na to je dosť neskoro:
„Minister Roman Brecely zriadi v najbližšom čase komisiu, ktorá prehodnotí stav všetkých IT projektov v rezorte dopravy a vydá ministrovi odporúčanie, ako v konkrétnych projektoch postupovať,“
Viťaza už navštívil Hrnčiarov a Miklošov kamarát Miloš Ronec a tvrdí že má mandát od Andreja Hrnčiara. Viťaz súťaže sa určite dohodne a firma trilobit sa stane novým subdodávateľom.
oci ti vypadnu ked to zistis
Baran a spolocnici uz zariadia aby to cele bolo dobre
mozno na vybor pride aj Anext, Kedros a vsetky J&T firmy. Kvizova otazka za 10 malych piv, kto vie este nejake JT firmy?
K projektom Ministerstva dopravy sa včera konalo zasadnutie parlamentného výboru.
K jednotlivým argumentom MD:
počet strán analýzy nehovorí nič o tom, či sa reálne hodnotili alternatívy a či je to najlepšie možné riešenie (ale chápem, že mediálne to zaberá)
argument, že štúdiu nemožno zverejniť počas bežiaceho obstarávania považujeme za nesprávny. Nevieme si predstaviť ako by mohla zverejnením (t.j každý má rovnaký prístup) vzniknúť situácia, keď to zvýhodňuje niektorého uchádzača. V tomto zmysle máme na MD otvorenú infožiadosť a už asi 2 kolo odvolaní a rozkladov. Považujeme to za precedens a tak k nemu aj pristupujeme.
Stále teda platí naše stanovisko:
vyzvali sme MD, aby zverejnilo všetky analýzy k projektu
vyzvali sme MD aby zverejnilo podkladovú štúdiu na základe ktorej sa prišlo k predpokladanej hodnote zákazky (vrátane popisu alternatív a ich ekonomického hodnotenia)
vyzvali sme MD aby transparentne informovalo o komisii, ktorú zriadil minister na hodnotenie medializovaných IT projektov. Žiadame, aby boli zverejnené: mená hodnotiteľov v komisii, kritériá, ktoré majú na projektoch hodnotiť a výstupy komisie v plnom rozsahu
Zatial ziadna. Preto sme sa posunuli na uroven ministra a napisali sme mu list priamo. Doteraz sme sa snazili komunikovat cez tlacovy odbor (pretoze cez ten sme komunikovali aj pred volbami)
