Z toho čo som tu načítal sa mi na prvý pohľad zdá najrozumnejšie isť cestou štátnej organizácie =vlastných zdrojov, v GB to funguje tak prečo to neskopírovať, prispôsobiť si to a obdobne neskúsiť aj tu.
NASES jej vhodný kandidát. Prečo? Je to agentúra a je možné s ňou fexibilnejšie a otvorenejšie pracovať ako s priamo štátnym úradom - s tým, že by bolo nevyhnutné mu upraviť právomoci a presunúť na neho tie časti ktoré zatiaľ zastrešujú ostatné ministerstvá konkrétne:
1, standardizaciu IT z MFSR ( aby nebola nad nimi )
2. evidencie z MVSR
3, kontrolu nad všetkými IT projektmi všetkých ministerstiev a úradov a prípadne aj VUC a Obce by mali povinnosť od nich mať súhlas na smerovanie ich IT projektov aby boli kompatibilné s tými štátnymi. ( niečo ako keď kolaudujete dom potrebujete vodárov, telekom, plynárov, že tam môžete stavať )
Po tomto kroku by bolo asi nevyhnutné takýto úrad zlúčiť z Úradom na ochranu osobných údajov a dať im do vienka aj navrhovanie legislatívy v tomto smere aby zase riešenia nepredbehli právo a nestalo sa, že budeme mať super systémy ale nebudeme mať dobrý právny základ na ich používanie a ochranu pred zneužitím.
Otázka znie ako sa dopracovať ku kreovaniu vedenia takejto agentúry aby bolo splnené, že jej šéf a vedenie bude:
Transparentne vybrané
bude mať politickú podporu naprieč politickým spektrom kvôli kontinuite projektov
Bude odborne zdatné
Bude transparentne narábať s verejnými zdrojmi
Myslím si, že by mala existovať asi správna rada takejto agentúry na jej kontrolu a v takejto správnej rade by malo sedieť min.5 ľudí (bud bez odmeny alebo za symbolickú odmenu na náklady príchodu a stráveného času na jej rokovaní max.o odprac. hodiny x median mzdy v SR )
Po jednom by mala týchto ľudí vyberať NRSR, Akadamická rada MATFYZU (alebo niekto z vedeckej obce), prezident, (stavovská organizácia IT ľudí = niečo ako o.z. IT-akov a Stavovska organizácia IT firiem. ,
Ale ak máte niekto lepší nápad ako ju kreovať sem s ním.
Táto rada by vyberala šéfa z návrhov kohokoľvek ( podmienky samozrejme vopred transparentne stanovené a povinnosť zverejniť podrobné majetkové priznanie, životopis s fotkou, vízia čo chce a ako konkrétne so štátnym IT docieliť.
Bez podpory štátu a hlavne vládnej podpory to je nereálne v najbližšom desaťročí keď nie dvadsaťročí docieliť. Pozri kam sa to dostalo od roku 2003 odkedy je OPIS a to to malo v podstate okrem zopár rokov jednotného predsedu vlády…a stálo nás to miliardu €. Je ľahšie kontrolovať jeden subjekt ako keď je chaos a nekontrolovateľné právomoci mnohých subjektov.
Som skepticky voci preneseniu statnej IT firmy z GB na Slovensko, lebo preniest by sa musela aj uroven politiky, demokracie, obcianskej spolocnosti, skratka “politicka kultura”.
Aj statna firma v GB mi pripomina osvieteneho panovnika, co je sice ideal spravy statu, ale bohuzial tazko replikovatelny. Ak sa na CEO poziciu tej firmy dostane nejaky politicky trupik, tak to moze rovnako rychlo pokazit ako to sucasne vedenie vylepsilo.
@MIJU - Ludia na vysokych riadiacich poziciach nezvyknu byt hlupi ani nesikovni, a vacsinou dosahuju svoje ciele. V Britanii zjavne bolo cielom pri eGov dosiahnut dobry vysledny produkt a uzivatelsku prijemnost - podarilo sa. Na Slovensku sa hlavne podarilo cerpat peniaze a presuvat ich spriatelenym firmam - z toho mozeme vyvodit, ze prave toto bolo cielom u nas. Ludia ktori to manazovali, nezlyhali, uspeli. Informatizacia u nas zjavne nie je cielom snazenia, ale prostriedkom na cerpanie a presuvanie penazi.
Dovodne sa obavam, ze ucelom zalozenia NASES ako centrlanej agentury pre manazovanie tychto velkych projektov, bolo prave to, aby sa dal tok penazi dobre kontrolovat na jednom mieste. Nie v zaujme transparentnosti, ale v zaujme efektivneho presuvania prostriedkov spravnym smerom. Je fakt, ze po zmene vlady sa stolicky v uradoch preobsadzuju rychlostou priamo umernou ich dolezitosti. Riaditel NASESu bol vymeneny medzi uplne prvymi, netrvalo to ak sa nemylim ani tyzden od momentu kedy na to nova zostava ziskala kompetenciu. A staci sa chvilu prehrabavat v zmluvach a clovek sa nestaci cudovat, kolko desiatok a stoviek milionov eur na vsetkych moznych zakazkach odvtedy pretieklo a stale preteka firmam, ktorych je tam sice podla nazvov pomerne dost, ale mnohe z nich patria do toho isteho zoskupenia - Danubiatel (najznamensie pod neho patriace nazvy su napriklad SWAN, Globaltel, SK-NIC, a desiatky dalsich). V obchodovani zo statom v IT a telekomunikacicach je tato skupina nieco ako Penta a/alebo paskovci v zdravotnictve. Je holym faktom, ze sucasny generalny riaditel NASESu bol roky riaditelom jednej z firiem z tejto skupiny, a ze podpisovanim zmuv posiela velke peniaze byvalym obchodnym partnerom a zamestnavatelom. Je holy fakt aj to, ze dalsi ludia v NASESe, ale aj na informatike na niektorych ministerstvach, tiez povodne posobili v tej istej skupine. Vsetci tito nechali lukrativne fleky v sukromnej sfere, a teraz robia za jednu-dve tisicky mesacne pre blaho ludu? To nema ziadne racio. Viackrat som pocul, ze za ustretovostou statu voci tejto skupine su dlhorocne kamararske vazby konkretnych dnesnych biznismanov a konkretnych dnesnych politikov. Ak je to tak, tak kym je NASES pod vplyvom politikov, je velmi malo pravdepodobne, ze si ryby samy vypustia rybnik.
Este treba povedat, ze tema efektivnosti statneho IT v UK rezonovala uz od roku 2004, ked ich ekvivalent Najvyssieho Kontrolneho Uradu (National Audit Office) vydal asi prve hodnotenia efektivnosti nakupu statneho IT. Cize trvalo 6 rokov, kym sa z toho stala tema, ktorej sa chytili Conservatives pod agendou Efficiency and Reform Group (to bol urad rovno pod Uradom Vlady, ktory mal na starosti efektivnost horizontalnych tem - akou je aj IT. Pod ERG patrilo aj GDS).
Otazka je, ci sa dokazeme od nich nieco naucit a nebudeme musiet cakat 6 rokov, kym sa zo statneho IT stane tema…
A hlavne dostal jasny business case: Vlada UK bude investovat XYZ mil. libier do GDS, ak sa GDS podari usetrit XYZ mil. libier na statnom IT. A na tom bola postavena cela ICT strategia v roku 2011.
Mimochodom - len prednedavnom v UK schvalili svoju verziu OPII na dalsie 4-5 rokov. Cast 10.1
@janhargas nahodou jsem narazil na tvuj (verejny) komentar na Facebooku:
s tým insourcingom v UK to tiež nie je také ružové ako sa zdá z oficiálnych dokumentov (hovorím na základe 2 ročnej skúsenosti v IT práci pre UK government)
Mohl bys to trochu rozvest? Zvenci to vypada ze to funguje skvele, celkem by me zajimalo jake tam jsou zadrhele atd.
Myslel som tym, ze insourcing / outsourcing funguje vo vlnach. Dnes mozno vidime insourcing kapacit na stranu statu, ale ved takto Govt IT fungovalo cca. 20 rokov dozadu (velke in-house IT servisne organizacie). Potom prisla vlna outsourcingu (napr. ako nastroj na transfer rizika na dodavatelov, transfer inovacie a uspory) a dnes sledujeme dalsiu vlnu opacnym smerom.
Myslim, ze insourcing ma zmysel pre urcite role, ale z cisto ekonomickeho hladiska nema zmysel insourcing uplne pre vsetko. IT jednoducho nie je statny core business. To v minulosti viedlo aj k tomu, ze inovacie vznikali na trhu a in-house IT organizacie ich nedokazali dostatocne dobre preniest do statnej spravy (napr. aj preto ze niektore z nich ohrozovali ich poziciu ako vyhradneho dodavatela IT sluzieb pre danu organizaciu)
Cize potrencialne zadrhle:
insourcing funkcii, ktore sa “neoplatia”
organizacia v organizacii (IT funkcia sa vycleni a zacne si betonovat svoju poziciu - bez konkurencneho tlaku)
Urcite ich je viac, ale tieto mam na mysli prave teraz…
Zdravím. Ani mne sa nápad štátnej IT firmy nepáči. Okrem už povedaného je to tiež kvôli princípu: “Štát má robiť to, čo nevie robiť súkromný sektor”. Nie je žiaden dôvod brať IT firmám zo súkromného sektoru ich chlieb akousi štátnou akciovkou a to ani v prípade ak by sa to nezvrhlo (čo je takmer isté).
Podľa mňa vedie jedna cesta k zníženiu korupcie = zníženiu toho na čo má štát priamy dosah. To je ako s elimináciou zanesenia chýb do systému od používateľov: ak eliminujeme prístup používateľov nebudú ani chyby.
Ak eliminujeme vplyv rozhodovania štátu nebude ani také veľké zneužitie toho rozhodovania.
Takže skôr navrhujem Register profesionálov, ktorí nie sú dodávateľmi a môžu vystupovať na základe kontraktu na strane štátu v projektoch.
Takže ak som profesionál, ale aj dodávateľ (iného systému, možno aj úplne inému rezortu), tak ma to diskvalifikuje od hodnotenia systémov iných dodávateľov?
Skôr by to asi mal byť register profesionálov a malo by byť riešené vylúčenie konfliktu záujmov v prípadoch, v ktorých pracujem “na strane štátu”. Takýto profesionáli by sa asi mali zaviazať, že budú aj v iných prípadoch (teda keď nepracuju príamo “na strane štátu”) hlásiť pochybenia, prešľapy, … ale myslím si, že dosť ľudí, ktorí robia dodávateľov (alebo skôr pre dodávateľov) by bolo schopných a aj ochotných pomôcť štátu. Niečo podobné robia (alebo by mali robiť) ale v trochu menšom rozsahu (hodnotia projekty, nevstupujú do procesu neustále) aj hodnotitelia OPIS/OPII projektov Hodnotitelia OPIS / OPII, hoci niektoré požiadavky sa zdajú trochu prehnané.
Presne toto som navrhoval na jednom sedení ohľadne slovensko.sk kde som mal nejakú časť nakódiť. Ušetrilo by sa neskutočne peňazí a ľudia ktorý by tam robili by sa dali fantasticky zaplatiť aby to bolo pre nich motyvujúce … bohužiaľ ako už niekto napísal v komentári, v našich zemepisných šírkach by to skončilo skorumpovanou spoločnosťou, kde riaditeľom by bol bratranec strýka jeho manželky … ideálne z úplne iného odvetvia… a tým by nastal začiatok aj koniec výbornej myšlienky … po zmene vlády by sa zmenil vždy riaditeľ, tým pádom aj koncepcia, celé by to bolo o cucaní peňazí z rozpočtu, ktoré by sa strácali v čiernej diere zvanej výberové konania a verejné obstarávania
mna na tom pobavilo “The 10-month investigation by the GSA’s inspector
general found that 52 percent of 18F’s work was unbillable”
Sice frflu ze maju zly management (je super sa z toho poucit), ale
trvalo im to 10 mesiacov vysetrovania? :))))
Kazdopadne akokolvek to dopadne v slovenskych podmienkach, je dobre sa
pripravit na to ze niekto bude musiet robit osvetu o tom co je prijem a
zisk takejto organizacie. Z toho co vidiet na s.d. za rok, bude trvat
takejto organizacii aspon 2 kym budu mat pracu za ktorou budu nech aj
len usetrene peniaze. Myslim tym len sa dostat do obrazu procesov v
jednotlivych castiach statnej spravy, urobit nejaky refactoring, navrhy
zmien legislativy a tak.
(informačná) bezpečnosť je tam viackrát uvádzaná ako problémová / prioritná oblasť, inovacie v inf a kyb sec budu zavedene do 1.1.2020. Chyba mi tam vsak ta stredna cast, ako sa dostanem od problemoveho stavu do stavu zavedenych inovacii. Miracle occurs?
Presne si vystihol co som chcel napisat. Napisam aj podrobnejsie pripomienky ale zakladna vec ked si to clovek cita je, ze vyzera to zaujimavo, potom si ale zoberie svoje prakticke skusenosti zo sucasneho stavu, kde sluzby katastra nie su schopni za 10 rokov spustit, elektronicke schranky su nepouzitelne a 2 najvacsie institucie s ktorymi podnikatel komunikuje ich ignoruju, atd atd. a zaver je jednoznacny tento reformny zamer moze UPPVII predlozit tak o 2 roky ked preukaze ze je schopny urady donutit aby vobec dokoncili zakladne veci, pretoze inak pojde o vyhodene peniaze na konzultantov a externistov.
Hlavne laboratorium lepsich sluzieb a utvar pre behavioralne inovacie je uplne mimo z hladiska toho ako dnes vyzera situacia na statnych uradoch a ich elektronizacia a toho do akej miery vobec statne urady respektuju volu a odporucania UPPVII. Laboratorium lepsich sluzieb uplne v pohode nahradia ucastnici hackathonov, ktori su schopni priniest realne napady na vylepsenia a zavedenie Nudge je proste mimo absorpcnej kapacity dnesnej statnej spravy na Slovensku, ked neviete robit zakladny manazment IT tak vysledky Nudge okolo vas preletia ani si ich nevsimnete. Reforma by sa mala zamerat na zmenu riadenia IT v ramci SR a nudge riesit niekde v kroku 2.
