Pozeram slide 19 a k RA a (po prestudovani detailov = o.i. napr. “V prípade 425669 záznamov
obsahuje zemepisná dĺžka hodnotu NULL (36,086%).”) je teda vysledok pre ukazovatele RA-1 a RA-2 dost zly: 63.9%. Po InspirujmeSe (geo konferencia minuly tyzden v Tatrach) pozeral kolega podobnu metriku pre PSK [1] a vyratal, ze:
- 68% zaznamov ma koordinaty
- 49.9% (z celkoveho poctu) ma koordinaty v PSK
Viac by ma ale zaujimalo, nakolko automatizovane a opakovatelne toto meranie je. Lebo od teraz by bolo velmi zaujimave “kreslit casovy graf” a pozerat, ci a ktore metriky idu hore.
[1] Adresy podľa krajov - Adresy Prešovský kraj -data.gov.sk
Opatrenie c. 32 v zalozke “Odporucania” sa mi velmi paci: “Zabezpečenie jednoduchšieho prístupu k datasetom potrebným pre meranie a riadenie dátovej kvality (napr. Prístupy do všetkych informačných systémom by mali byť na úrovni READ kedykoľvej. Export dát z databázy by mal byť pre zodpovedné osoby ľahšie možný a najlepšie vo formáte SQL).” NA druhu stranu, po skusenostich s data auditmy, ktore prebiehali vramci OGP mi zostava silno dufat, ze KPMG resp. UPVII bude schopne vyrazne lepsie organizaciam vysvetlit, co to presne znamena.
Potom ale trochu nechapem, preco ma “Nastavenie proaktívnych kontrol pre zdrojové systémy – kontrola bude prebiehať už pri vstupe údajov na základe definovaných technologických a procesných požiadaviek.” priotitu iba 2 zatialco “Implementácia a zabezpečenie nástroja na riadenie dátovej kvality (v súčasnosti existuje platforma Talend, ktorá je zabezpečená na úrovni PaaS služby v štátnom cloude).” ma prioritu 1.
OK, ma to niekde niekto spisane presnejsie? Chapem, ze do RA sa kope lahsie (adresne body v Afrike su vcelku jasne, to sa ani Moricom Benovskym neda vysvetlit 
), RPO je tazsie. Tak preto vrtam.