Zákon o e-Gov - novela 2017

Autentifikácia voči IAM ÚPVS ≠ Prihlásenie sa do elektronickej schránky.

Prihlásenie sa do elektronickej schránky je samostatnou elektronickou službou, ktorá vyžaduje iniciáciu (úkon) oprávnenej osoby, preto ho nie je možné nahradiť žiadnym iným úkonom (elektronickou službou).

1 Like

Nateraz užívateľské rozhranie vyzerá tak, že prihlásenie do el. schránky = autentifikácia na integrovanú službu - pri prihlásení na Slovensko.sk aj pri prihlásení na integrované služby cez eID sa zobrazuje Výber subjektu pre prihlásenie s textom „Prihlásenie pre prístup k elektronickej schránke a k službám ústredného portálu verejnej správy“.

Z novely som zložil konsolidovanú verziu zákonov ktoré sa menia:

Zákon o eGovernmente: ZZ_2013_305_20180401.docx (199.4 KB)

Zákon o správnom konaní: ZZ_1967_71_20160701.docx (138.5 KB)

Zákon o ISVS: ZZ_2006_275_20170401.docx (27.9 KB)

Zákon o správnych poplatkoch: ZZ_1995_145_20170401.docx (424.4 KB)

Zákon o súdnych poplatkoch: ZZ_1992_71_20170401.docx (131.9 KB)

7 Likes

Mozno budem off topic, tak mi to prosim prehodte inde, ale nechcel som zakladat samostatnu temu. Kedze podnikam a od jula musim mat povinne aktivovanu schranku (co uz mam), do ktorej mi bude stat dorucovat, tak mam taku prakticku otazku.
Ked si z nejakeho dovodu idete vymenit OP, tak vymena od odvzdania stareho OP po vydanie noveho OP trva maximalne 30 dni. Cize vznika “okno” 30 dni pocas ktorych nemam pristup do schranky.
Ak mi pocas tychto 30 dni pride “uradna” posta a budem mat na reakciu napr. 15 dni, tak mi sice pride notifikacia do emailu, ale nemam moznost sa prihlasit do schranky a zistit co mi prislo, ani odpovedat/podat odvolanie a podobne. Mysli na toto nejaky zakon? Alebo bude MV SR od jula vydavat OP na pockanie?

ty si sikovny :slight_smile: …tiez som sa o to snazil ale formatovanie ma dorazilo :frowning:

Viete mi niekto prelozit do slovenciny na ake formulare sa tato zmena vztahuje a preco sa toto vlastne meni?

1 Like

Z dôvodovky:
K bodom 33 až 35 (§ 24 ods. 2)
Navrhuje sa, aby formuláre boli aj na ústrednom portáli verejnej správy prezentovateľné a „vypĺňateľné“ rovnako, ako na špecializovaných portáloch. Navrhované zmeny funkcií elektronického formuláru elektronického podania súvisia so snahou zabezpečiť „rovnaký komfort“ pre služby poskytované na špecializovanom portáli a na ústrednom portáli verejnej správy.

K bodu 36 (§ 24 ods. 3)
Navrhované riešenie (riešenie formou elektronických formulárov) zabezpečí možnosť využívať služby orgánov verejnej moci prostredníctvom komunikačných kanálov, prístupových miest a prístupových zariadení podľa voľby používateľa a v rámci technických možností zabezpečiť rovnakú kvalitu poskytnutej služby bez ohľadu na zvolený spôsob jej využitia, čiže dosiahnuť zladený používateľský zážitok.
Vzhľadom na potrebné úpravy existujúcich systémov bude potrebné v rámci realizácie uvedených ustanovení vyriešiť aj ich finančný dopad.

Pokiaľ dobre chápem, tak ide o formuláre na slovensko.sk, teda na ustrednom portáli (všelijaké Všeobecné agendy a podobné veci), aby boli rovnako vypĺňateľné ako tie čo sú napr. na MSSR (eŽaloby).

2 Likes

Uff, diky. Tohto som sa obaval.

3 Likes

na to celom ma mätie len slovíčko “komfort” :wink:

ha preto je v uvodzovkach, aby sme nevedeli ci to myslia vazne :smiley:

1 Like

Zdravím, preštudoval som si návrh, a neviem, či je ešte miesto na pripomienky, ale ako vidím MPK ešte beží…

Moje postrehy:
Zaručená konverzia by sa ešte mohla doplniť o malú vsuvku, zabezpečujúcu možnosť nechať si skonvertovať staršie povolenia priamo orgánom, ktorý ich vydal. Na vysvetlenie:

§ 38 (1) Konvertovať nemožno doklad vydaný podľa osobitných predpisov a preukazujúci oprávnenie osoby na výkon činnosti podľa osobitných predpisov.

To znamená, že ak by som chcel v nejakom konaní použiť napríklad Oprávnenie na výkon stavebného dozoru/energetického auditora/prevádzkovanie lekárne a pod., musím v konaní konať listinne, lebo nemám ako tento dokument doložiť v elektronickej forme. Živnostenský register a ORSR majú osobitnú úpravu, ale napríklad v súdnom konaní to bude problém, najmä s prihliadnutím na zámery donútiť advokátov komunikovať so súdmi výhradne elektronicky.

Ak teda nie je možné zaručene skonvertovať uvedené listiny, potom by zákon mal dávať možnosť vyžiadať si rovnopis/konverziu/potvrdenie takýchto oprávnení priamo od orgánu, ktorý listinu vydal.

Systematicky by sa to hodilo doplniť niekde k novelizovanému ustanoveniu §39 ods. 8, ktorý rieši povinnosť orgánov skonvertovať nekompatibilné elektronické dokumenty do iného formátu…


Inak je to premakaná novela ktorá rieši veľa. Akurát otázka k prechodnému ustanoveniu:

  • v §60f ods. 1 (odklad povinnosti prejsť na UPVS do 2018, resp. 2020) - je tam použité slovo “najskôr” - nemá byť “najneskôr”? Či je tam nejaký konflikt ak boli financované z eurofondov, že musia byť po nejakú dobu unikátne?

Zbezne som si tu novelu presiel a chyba mi tam zasadna vec, a to zavazok zabezpecenia funcionality el. komunikacie a ukonov, ktore vyzaduje stat od obcanov a podnikatelov v plnom rozsahu, a teda napr. zabezpecit, aby som ako advokat nemusel kupovat na zakladne ukony aplikacie tretich stran (Qsign a pod.).

narazas na to, ze vam advokatska komora kupila vsetkym aplikaciu na zarucenu konverziu od DITECu a k tomu mandatne certifikaty?

Ano. Hlavne ma teda trapi ta zarucena konverzia. Mandatne certifikaty su predpokladam pase. RPVS interne rozhodlo ze staci KEP/ZEP, ale cez tu konverziu sa nejak neviem preniest…

toto mi vysvetli, lebo ja som bol v tom, že práve MS SR tlačí na používanie mandátnych certifikátov a vyžaduje ich na podaniach advokáta (cize neakceptuje jeho KEP na eID), ktoré keď tam nie je, tak takéto podanie odmietne a vyzve ho na doplnenie…

S @kyselat sme k tomu napisali takuto pripomienku. Ak mate cas @Petroff a @anton-somora, tak sa na to mrknite, ci to dava zmysel:
"Žiadame predkladateľa, aby upravil navrhované znenia novelizačných bodov 33. až 35., a to tak, aby bola zadávacia časť oddelená od schvaľovacej časti (dátový model a transformácie pre schválenie/vyjadrenie vôle/tlač, atď.), a to z dôvodu, že kým zadávacia časť je zodpovednosťou tvorcu služby, tak schvaľovacia časť je zodpovednosťou správcu prístupového miesta (toto je relevantná časť elektronického formulára, ktorá by v ňom mala ostať).

Účelom navrhovaného znenia je podľa predkladateľa, dosiahnutie „jednotného používateľského zážitku pri zadávaní údajov“. Domnievame sa, že účel, ktorý predkladateľ sleduje, je možné omnoho efektívnejšie a lacnejšie (a paradoxne aj omnoho úspešnejšie) dosiahnuť vhodnými metodickými usmerneniami (dizajn/ux manuály), prípadne knižnicou štandardných komponent web používateľského rozhrania (podobne ako napr. vo Veľkej Británii). Prístupové miesta by sa v takom prípade mali do budúcna sústrediť na to, aby sa vedeli na takéto zadávacie časti prepájať (predpokladá sa, že fungujú v online režime).

Pre inštitúcie, ktoré nemajú vlastné systémy na poskytovanie služieb je samozrejme vhodné, aby existovala cesta ako zadávaciu časť vytvoriť automatizovane (nie programovaním), s využitím samotnej definície (modelu) formulára.

Vzhľadom na to, že ide o popis cieľového stavu, odporúčame predkladateľovi, v súčinnosti s ostatnými zainteresovanými stranami, zohľadniť čas pre jeho dosiahnutie stanovením prechodného obdobia.

Zároveň sme toho názoru, že návrh zásadným spôsobom zvýši náklady na SW riešenia ostatných správcov ISVS, nakoľko sa všetky formuláre budú musieť implementovať nanovo, pričom výsledný efekt nebude mať pre používateľov služieb žiadnu pridanú hodnotu.

2 Likes

RPVS zo začiatku akceptovala podpis z eID (bolo potrebné cez SAK registráciu advokáta a jeho identity). Prihlasovanie do el. systému RPVS teda prebiehalo tak, že sa cez rozhranie eID + slovensko.sk advokát nalogoval do rozhrania (výber loginu cez IČO, nie RČ). Po mesiaci začal RPVS vyžadovať mandátne certifikáty (absolútne idiotská úprava, roztrieštené rozhrania a pod.). Po 1 týždni toto svoje rozhodnutie na základe inštrukcie z MSSR zvrátili a naďalej vyžadujú už iba KEP z eID (čo je podľa môjho názoru správny postup). Nerozumiem opodstatneniu mandátneho certifikácu + jeho technické zabezpečenie je ešte horšie ako pri eID, takže jeho “BAN” vcelku vítam a som za neho veľmi vďačný.

2 Likes

Poviem ti, ze hned mam lepsi den po tejto správe :slight_smile:
Cca pred mesiacom som sa dozvedel, ze súdy prehodili vyhybky a na vsetkych vstupoch vyzaduju mandatne certifikaty a ak je vstup autorizovany KEPom advokata tak ho odmietnu. Skoro ma šľak trafil, lebo na nieco taketo neexistuje zakonna poziadavka, inak povedane, ide o poziadavky nad ramec zákona.

Obavam sa vsak, ze toto sa nedá regulovať všeobecnou úpravou elektronickeho vykonu verejnej moci (nevylucujem to vsak), skor to vidim na osobitny zakon, ktory reguluje advokatov, a este lepsie by bolo riesit to na urovni vasej samospravy, lebo mam pocit, ze to bolo “o vas, bez vas”…

1 Like

Tam pojde o nejaku zakulisnu financnu hru, kde sa pocitalo s financnymi prostriedkami na riesenie mandatnych certifikatov, ale zistilo sa, ze niesu potrebne a teraz sa to snazia nejakym sposobom rekuperovat…je to trapne a zufale. Premyslame o ustavnej staznosti.

Ak stat vyzaduje urcite postupy, musi zabezpecit aj logistiku, tam uz nejde o otazku volneho trhu. Predstav si, ze by zakony vyzadoval komunikaciu cez el. schranky a podpisovanie KEPom a vynechal by akekolvek technicke zabezpecenie realizacie tychto poziadaviek…beriem to tak, ze toto je chyba. Trh toto nevyriesi, kedze je na Slovenske pomery miniskulny a bohuzial musi ist o riesenie oktrojovane zhora.

SAK mi len oznámila, ze zaplatili aplikáciu (ktorá je mimochodom neskutocne zastarala, otrasna, neprehladna + nefunkcna na macOS/Linux/iOS/Android) a neplanuju podporu inych platforiem. Takze moje peniaze boli pouzite bez mojho vedomia na vyvoj a platbu aplikacie, ktoru nemozem pouzivat. Takze na SAK by som sa nespoliehal. Z mojho pohladu by mozno bolo najlepsie celu tuto organizaciu rozpustit.

1 Like

Mozno nebudem popularny ale podla mna ide o nepochopenie ulohy statu. Stat napr. vyzaduje v niektorych pripadoch elektronicku komunikaciu ale nie je jeho ulohou kupit firme pocitac alebo poskytovat internet.

Ak ide o obcana, nech su veci multiplatformove, dostupne zdarma aj komercne, atd. Ale ak ide o vykon profesie, napr. advokacie, aku “logistiku” vam ma stat zabezpecit? Pre vas je to zdroj prijmu, tak ak vasa profesna organizacia kupila nieco, co vam nevyhovuje, rieste to s nou, skuste komunikovat s inymi dodavatelmi, atd. Preco ja by som mal ako obcan platit dane na to, aby stat riesil nejaku vasu logistiku? Vy fungujete v ramci trhu, nie ste charitativna organizacia, tak aj nastroje rieste standardne v ramci trhu - ponuka/dopyt. Ak sa oplati vyvinut riesenie, ktore vam bude vyhovovat, nech na tom nejaka firma zarobi, ale co s tym stat ma? Niekomu nebude vyhovovat uctovny SW, ma to riesit stat?

2 Likes