Za mňa tu sú pripomienky k časti I. §24 a ďalej. Časť od začiatku potiaľto mám ešte rozpísanú. Na časti II-V. sa asi ani veľmi nedostanem.
Pripomienka k §24 ods. 2:
Žiadame tento novelizačný bod vypustiť. Súčasne žiadame z §24 ods.2 vypustiť písm. c) a d) a v §24 ods. 3 doplniť nový odsek f), ktorý znie: „získavať automatizovaným spôsobom referenčné údaje, ak sú na prípravu podania potrebné“.
Dôvodovú správu k bodu 36 žiadame doplniť o nasledovnú vetu: „Elektronické služby majú byť realizované flexibilným online spôsobom. Použitie elektronického formulára nie je nevyhnutne potrebné až do ukončenia interakcie s používateľom.“
Odôvodnenie:
Historicky, najmä z dôvodu nízkej dostupnosti online pripojenia do siete internet a slabej schopnosti vytárania online elektronických služieb zo strany OVM, bol „elektronický formulár“ navrhnutý tak, aby súčasne plnil viacero funkcií: umožnenie vypĺňania, automatizovaného vkladania údajov, validáciu zadaných údajov, prezentáciu formulára, vrátane možnosti jeho vytlačenia do presne určenej listinnej formy a aj vykonanie samotného podania. Týmto spôsobom sa však neúmerne zvýšila zložitosť (a tým aj náklady) na vytváranie nových elektronických formulárov. Výsledkom je, že povinnosť vytvárania elektronických formulárov pre všetky podania a úradné dokumenty je dodržiavaná iba sporadicky, používané technológie pre elektronické formuláre sú zložité a neflexibilné (napr. požiadavka na vytváranie vizualizačnej transformácie na tlač pomocou XSLT).
Zároveň však v súčasnosti je prakticky pre každý subjekt dostupné online pripojenie do siete internet a vytváranie online elektronických služieb sa výrazne rozšírilo a zjednodušilo. V súčasnosti existuje odborný konsenzus, ktorý je aj v súlade so závermi pracovnej skupiny ÚPPVII Lepšie služby vyjadrených v schválených dokumentoch strategických priorít NKISV Multikanálový prístup a Integrácia a orchestrácia, podľa ktorého je potrebné striktne oddeľovať pri poskytovaní elektronických služieb dve etapy:
- Príprava podania, resp. vedenie životnou situáciou – tento krok má byť zabezpečovaný online prostriedkami v správe gestora príslušného podania/ŽS, dôraz je kladený na používateľský komfort; elektronický formulár nie je v tejto etape využívaný.
- Samotné vykonanie podania – uskutoční sa po získaní všetkých údajov potrebných na vykonanie podania; údaje sú vložené do elektronického formulára, ktorý používateľ ďalej nemodifikuje, iba je mu zobrazený; následne je tento vyplnený elektronický formulár – t.j. elektronické podanie – autorizovaný a odoslaný.
Týmto rozdelením je možné zmenšiť nároky kladené na elektronický formulár, čo povedie k zníženiu nákladov na jeho vytváranie a to aj zvýšením počtu riešení na trhu schopných požiadavky zákona v tejto oblasti realizovať. Zároveň týmto spôsobom OVM vytvárajúce elektronické služby získajú väčšiu flexibilitu a kontrolu nad postupmi v rámci etapy 1), čo povedie k zvýšeniu používateľského komfortu.
Z pohľadu zákona je preto vhodné taktiež tieto dve etapy oddeliť. V rámci §24 ods.2 je vhodné ponechať funkčnosť nevyhnutnú na používanie elektronického formulára a funkčnosť, ktorá má byť povinne vykonávaná v etape 1) je vhodné uviesť na miestach zákona, ktoré sa týkajú elektronických služieb, napr. §24 ods.3.
Pripomienka k §24 ods.3:
Žiadame tento novelizačný bod vypustiť.
Súčasne žiadame z §24 ods.3 písm. d) zmeniť nasledovne: „uložiť elektronické podanie na pamäťovom médiu alebo do rozpracovaných správ elektronickej schránky“.
Súčasne je možné zvážiť doplnenie ustanovení o elektronickej podateľni o povinnosť, že podateľňa pri spracovaní prijatého podania uloží toto podanie do odoslaných správ elektronickej schránky každého subjektu, ktorý podateľňa identifikuje že podanie autorizoval, ak sa v odoslaných správach elektronickej schránky toto podanie ešte nenachádza.
Odôvodnenie:
Existuje množstvo podaní, pri ktorých nie je predpoklad využívania funkcií „uloženia neúplného podania“ a „prevzatia rozpracovaného podania“ zo strany používateľov – napr. pre jednoduché podania. Naopak, povinná implementácia týchto požiadaviek bude vyžadovať nemalé náklady, ktoré takto budú neúmerné výslednému efektu. Zároveň pre komplexné podania či životné situácie spravidla rozpracovaný stav nie je možné reprezentovať iba „polovyplneným“ elektronickým formulárom, ale možnosť prerušenia práce zaisťuje špecializovaný portál vlastnými komplexnými prostriedkami.
Zároveň príprava podania nie je priamo spojená s elektronickou schránkou – napr. pre väčšinu podaní je zmysluplné umožniť ich prípravu aj bez autentifikácie používateľa, niektoré podanie je možné podať aj anonymne, častokrát podanie pripravuje viacero subjektov spoločne. Vytvorenie novej sady povinností „voči elektronickej schránke“ spôsobí v týchto situáciách iba väčšiu právnu neistotu, pri ktorej riešení je riziko – ako poznáme z minulosti – že dôjde k obmedzeniu funkčnosti služieb na úkor používateľského komfortu.
Samozrejme považujeme za vhodné, aby správca modulu elektronických schránok umožnil uloženie podania, aj rozpracovaného, prevzatie a aktualizovanie podania – čo podľa dostupných informácií už sú realizované funkcie príslušného modulu ústredného portálu.
Zároveň považujeme funkciu prehľadu odoslaných podaní subjektu za užitočnú. Potrebné je zvážiť vhodnosť a efektívnosť ukladania všetkých odoslaných podaní „na jednom mieste“ – v elektronickej schránke. Tento prístup zvýši najmä kapacitné nároky na prevádzkovanie elektronických schránok a nemá priamu obdobu v doterajšom listinnom spracovaní podaní. Zároveň týmto spôsobom dochádza k nadštandardnej kumulácii osobných údajov v module elektronických schránok, ktoré používateľ v niektorých prípadoch nebude vedieť riadiť, napr. ak elektronickú schránku nepoužíva. Ak výsledkom analýzy bude, že povinné ukladanie odoslaných správ do elektronickej schránky je vhodné, navrhujeme ho realizovať centrálne po prijatí podania elektronickou podateľňou a identifikáciou subjektov, ktoré podanie autorizovali.
V prípade ponechania tohto novelizačného bodu žiadame v rámci sprievodných častí materiálu vyčísliť skutočné odhadované náklady na realizáciu týchto funkcií všetkými OVM.
Pripomienka k §25 ods.4:
Možnosť autorizovať podanie a jeho prílohy spoločne považujeme za správnu. Vzhľadom na efektívnosť spracovania podaní považujeme z dlhodobého hľadiska za správne podporovať iba jeden spôsob spojenia príloh s podaním, a vhodnejší je práve prístup spoločne autorizovaného podania s prílohami. Preto navrhujeme možnosť pripojenia príloh k elektronickému podaniu vložením el. podania spolu s prílohami do elektronickej správy zrušiť, samozrejme s ponechaním dostatočného prechodného obdobia na prechod k cieľovému stavu.
Zároveň žiadame do dôvodovej správy k tomuto bodu doplniť za existujúci text nasledovnú vetu: „Tento spôsob autorizácie bude prístupovými miestami prioritne podporovaný.“
Pripomienka k §26 ods.8:
Žiadame znenie odseku 8 zmeniť nasledovne: „Modul elektronických formulárov je v časti obsahujúcej elektronické formuláre pre elektronické úradné dokumenty verejný a správca modulu elektronických formulárov ho sprístupňuje každému bezodplatne prostredníctvom ústredného portálu.“
Odôvodnenie:
Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto nevidíme žiadny dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov má byť verejne prístupná (viď. §24 ods.9), predpokladáme že jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.
Zároveň verejná dostupnosť „šablón“ elektronických úradných dokumentov zjednodušuje pre fyzické a právnické osoby ich spracovanie, keďže si môžu vopred upraviť postup a nástroje ich spracovania podľa ich skutočnej štruktúry, a to ešte pred samotným doručením elektronického úradného dokumentu. Tento prístup sa uplatní najmä pri strojovom spracovaní elektronických úradných dokumentov, ktorého deklarované zefektívnenie je jedným z hlavných účelov plošného zavedenia elektronických formulárov. Analogicky, ak by elektronické formuláre pre podania neboli vopred prístupné pre OVM, mali by iba obmedzené možnosti ich automatizovaného spracovania.
Pripomienka k §28 ods.7:
Navrhujeme vypustiť tento novelizačný bod.
Odôvodnenie:
Dodržiavanie štandardov ISVS je už uložené ako povinnosť pre všetkých správcov ISVS všeobecne záväzným predpisom – viď. §3 ods.4 písm.i) zákona č.275/2006 Z.z. Nevidíme zmysel v duplikovaní tejto povinnosti. Naopak, tento prístup iba podporí „výkladové spory“, či dodržiavanie štandrdov ISVS je nevyhnutné pre všetky ostatné oblasti, ktoré nie sú v zákone explicitne vymenované.
Pripomienka k §28a:
Žiadame §28a nahradiť nasledovným znením:
㤠28a
Zdieľanie elektronických rozhodnutí
(1) Orgán verejnej moci je povinný sprístupniť elektronické úradné dokumenty, ktoré vydal ako rozhodnutia (ďalej len „elektronické rozhodnutie“) prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na elektronické rozhodnutia vo veciach, v ktorých orgán verejnej moci rozhoduje zápisom do informačného systému alebo evidencie ustanovenej zákonom a nevydáva osobitné rozhodnutie.
(2) Orgán verejnej moci je pri sprístupnení elektronického rozhodnutia podľa odseku 1 súčasne povinný sprístupniť údaje
a) označenie konania pred orgánom verejnej moci,
b) označenie súvisiacich konaní o opravných prostriedkoch, mimoriadnych opravných prostriedkoch a ústavných sťažnostiach, vrátane označenia orgánu verejnej moci, ktorý o nich koná,
c) údaje o účastníkoch konania v rozsahu, v akom sú v ňom uvedené,
d) označenie orgánu verejnej moci, ktorý ho vydal,
e) označenie predmetu konania,
f) dátum vydania,
g) dátum zmeny alebo zrušenia,
h) údaj o právoplatnosti a dátum nadobudnutia právoplatnosti,
i) údaj o vykonateľnosti a dátum nadobudnutia vykonateľnosti,
j) jednoznačný = identifikátor.
„
Súčasne znenie §17 ods.5 písm. b) nahradiť nasledovným: „na tento účel nie je možné použiť elektronické rozhodnutie prístupné podľa §28a ods. 1“
Odôvodnenie:
Sprístupnenie elektronických rozhodnutí na G2G zdieľanie je správny cieľ, ktorý môže napomôcť realizácii princípu „1 krát a dosť“ a vítame ho.
Pri realizácii tohto cieľa najťažším bude dosiahnuť „vytiahnutie“ elektronických rozhodnutí z prostredia OVM, ktoré ich vydávajú do centrálneho komponentu, ktorý umožňuje ich zdieľanie a zároveň vytváranie určitých metadát spolu s elektronických rozhodnutím, čo uľahčí jeho ďalšie automatizované spracúvanie.
Na druhej strane, nie je jasné aký účel pri dosahovaní tohto cieľa má mať zriadenie nového centrálneho registra. Podľa našich skúseností je zdieľanie elektronických rozhodnutí analogické ku zdieľaniu akéhokoľvek iného typu údajov. V posledných rokoch sa „master data management“ realizovaný kopírovaním všetkých údajov do centrálneho komponentu ukázal ako nerealizovateľný. Riešením je ponechanie správy údajov v kompetencii OVM ktoré ich vytvárajú a prostredníctvom centrálnych komponentov (modulom dátovej integrácie) zabezpečiť iba sprostredkovanie týchto údajov ich konzumentom. Nevidíme dôvod, aby tento istý mechanizmus nebol použitý aj pre zdieľanie elektronických rozhodnutí.
V súlade s postupom uvedeným v dokumente Strategickej priority NKIVS Manažment údajov má návrhu prípadného centrálneho komponentu predchádzať analýza a porovnanie jednotlivých možností a uvažované riešenie má zohľadniť širší kontext zdieľania a referencovania elektronických spisov a ich jednotlivých položiek.
Pre jednoduchú evidenciu a automatizované spracovanie údajov podľa ods.2 navrhujeme ich reprezentáciu samostatnými položkami elektronického formulára, prostredníctvom ktorého je elektronické rozhodnutie realizované.
Alternatívne je umožnenie/povinnosť zdieľania elektronických rozhodnutí možné na administratívnej úrovni realizovať vyhlásením elektronických rozhodnutí za referenčné údaje. V takomto prípade nie je potrebné vkladať §28a. Postupným určovaním registrov, v ktorých tieto údaje sú uložené, je možné nahradiť aj prechodné obdobie, ktoré je pre umožnenie zdieľania elektronických rozhodnutí zavedené v §60f ods.4.
Pripomienka k §31 ods.2:
Navrhujeme písm. b) vypustiť, t.j. §31 ods.2 bude znieť: „Ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe.“
Súčasne navrhujeme vložiť do §31a nový ods. 8 s nasledovným znením: „Správca modulu elektronického doručovania zabezpečí doručenie elektronického dokumentu v listinnej forme podľa ods.1 aj vtedy, ak sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity.“
Odôvodnenie:
Ide o analogickú zmenu, ako bola vykonaná pre postup podľa pôvodného §31 ods.2 písm.a) (prípad neaktivovanej elektronickej schránky).
Zároveň OVM, ktorý je odosielateľom, nemá v súčasnosti žiadne možnosti posúdiť, či adresát elektronického dokumentu je vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe atď. Postačí, ak toto posúdenie vykoná správca MED.
Pripomienka k §31a ods.1:
Navrhujeme preformulovať znenie tohto odseku tak, aby orgán verejnej moci vždy odoslal elektronický dokument prostredníctvom MED a až následne správca MED začal skúmať či je elektronická schránka aktivovaná, a v závislosti od toho zvolil spôsob doručovania.
Takýto postup je predpokladaný aj v dôvodovej správe.
Pripomienka k §31a ods.4:
Znenie znenie ods.4 nahradiť nasledovným: „Správca modulu elektronického doručovania môže zabezpečiť vyhotovenie rovnopisu prostredníctvom poštového podniku, ktorý vykoná jeho doručenie adresátovi.“
Odôvodnenie:
Nie je jasné, prečo v návrhu má vyhotovenie rovnopisu zabezpečovať prevádzkovateľ IOM, ktorým v zmysle §7 ods.2 sú napr. mestská časť v Bratislave a Košiciach. Naopak, poštové podniky pri doručovaní hybridnej pošty bežne umožňujú do podniku doručiť dokument v elektronickej forme a jeho vytlačenie do listinnej formy zabezpečia vlastnými kapacitami.
Pripomienka k §36 ods.8:
Žiadame vypustiť tento novelizačný bod.
Odôvodnenie:
Požiadavka na overovanie autorizácie elektronického dokumentu prostredníctvom kvalifikovanej služby vytvára zjavnú nerovnováhu voči overovaniu autorizácie listinného dokumentu, ktorá sa vykonáva iba vizuálne. Táto nerovnováha nie je nijakým spôsobom odôvodnená. Ak teda podľa dôvodovej správy navrhované ustanovenie má za cieľ „redukovať možnosti pre jeho [dôveryhodnosti overovania] zneužívanie (napr. pri výrobe falošných dokumentov použiteľných na právne účely)“, tento cieľ nebude dosiahnutý pre listinné dokumenty – pri ktorých je výroba falošných dokumentov dokonca jednoduchšia ako pre elektronické. Chrániť iba „polovicu“ spôsobov konverzie nemá z bezpečnostného hľadiska význam, resp. ochrana musí byť vyvážená.
Zároveň táto novela v §39 ods.1 obmedzuje použiteľnosť produktu zaručenej konverzie iba na rozsah osvedčenej kópie, čo ďalej uvedené riziká znižuje.
Požiadavka na používanie kvalifikovanej služby vytvára pre vykonávateľov zaručenej konverzie nemalé technické a aj finančné náklady.
Z týchto dôvodov považujeme vyžadovanie použitia kvalifikovanej služby za neopodstatnenú.
Pripomienka k §39 ods.1:
Obmedzenie použiteľnosti produktu zaručenej konverzie na rozsah iba ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu považujeme za správne.
Podľa nášho názoru je takéto obmedzenie potrebné vzhľadom na bezpečnostné riziká spojené s používaním produktu zaručenej konverzie, najmä nemožnosť následne overovať autenticitu dokumentu, z ktorého bola zaručená konverzia vykonaná.
Týmto spôsobom sa de-facto realizácia zaručenej konverzie stáva špeciálnym prípadom vytvorenia osvedčenej kópie dokumentu. Preto navrhujeme tieto inštitúty čo najviac zosúladiť a to tak z hľadiska potrebných úkonov a súvisiacich evidencií (ktoré implicitne vyjadrujú požiadavky na bezpečnostné záruky), ako aj v oblasti nákladov / poplatkov a okruhu osôb oprávnených zaručenú konverziu vykonávať.
V súlade s týmto pohľadom odporúčame prehodnotiť potrebu centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii v zmysle §39 ods.5 (a ďalších) a to najmä s ohľadom na súvisiace náklady.
V súvislosti s obmedzením použiteľnosti produktu zaručenej konverzie odporúčame revidovať aj ustanovenie o ich použiteľnosti namiesto originálu v §25 ods. 3 a §27 ods.2.
Pripomienka k §39 ods. 8:
Za navrhované znenie žiadame doplniť vetu: „V týchto prípadoch orgán verejnej moci vykoná zaručený konverziu bezodplatne.“
Odôvodnenie:
Ak orgán verejnej moci vydá elektronický dokument vo formáte, ktorý nie je v súlade so štandardami ISVS, ide o porušenie požiadaviek všeobecne záväzného právneho predpisu – výnosu o štandardoch v zmysle §3 ods.4 písm.i) zákona č.275/2006 Z.z. Nepovažujeme za prípustné, aby náklady spojené s opravou tohto stavu na súladný so štandardami znášal iný subjekt, ako ten, ktorý porušenie pravidiel spôsobil.
Pripomienka k §56:
Rozšírenie správnych deliktov za porušovanie tohto zákona vítame a považujeme ho za správne.
Žiadame do zákona doplniť pre úrad podpredsedu vlády aj kompetenciu vykonávať kontrolu nad plnením ustanovení tohto zákona, analogicky ako je tento mechanizmus zavedený v zákone č.275/2006 Z.Z. v §4 ods.2 písm.d).
Odôvodnenie:
V súčasnosti sú mnohé ustanovenie zákona o e-Governmente opakovane porušované zo strany mnohých OVM (niektoré ustanovenia sú prakticky ignorované skoro všetkými OVM). Pri komunikácii s úradom podpredsedu vlády na túto tému jeden z argumentov, prečo úrad nevie efektívne túto situáciu riešiť bolo uvádzané, že nemá dostatočnú kompetenciu vyžadovať od iných OVM preukazovanie plnenia ustanovení tohto zákona. Ak sa novelu rozširuje okruh sankcií, potreba systematickej práce v tejto oblasti (kontrola nad plnením ustanovení tohto zákona) je o to väčšia.
Pripomienka k §60f ods.1:
Žiadame nahradiť nasledovným znením: „Orgány verejnej moci sú povinné splniť podmienku podľa § 6 ods. 6 prvej vety najneskôr do 1. novembra 2019.“
Odôvodnenie:
Nevidíme žiadny dôvod na špeciálne pravidlá pre ISVS vybudované s použitím prostriedkov z fondov EÚ, a to ani z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti výsledkov projektov – táto požiadavka predsa nijakým spôsobom neznižuje ich použiteľnosť. Špeciálne zaobchádzanie pre takéto projekty, v prípade jeho ponechania v zákone, považujeme za potvrdenie domnienky, že ISVS vybudované z použitím prostriedkov z fondov EÚ sú menej kvalitné a menej flexibilné oproti „normálnym“ ISVS.
Zároveň nám nie je jasný zmysel konštrukcie navrhnutého prechodného obdobia kedy OVM „je povinný zabezpečiť najskôr od“ plnenie určitej povinnosti. Máme za to, že ohraničiť je potrebné najmä koniec prechodného obdobia, ktorý navrhujeme do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto novely, čo považujeme za dostatočné obdobie na realizáciu zmien.
Pripomienka k §60f ods.4:
V súlade s pripomienoku k §28a žiadame odstrániť povinnosť ukladať elektronické rozhodnutia do nového registra. Súhlasíme s prechodným obdobím na sprístupnenie elektronických rozhodnutí na zdieľanie, avšak žiadame skrátiť ho na najviac 2 roky od nadobudnutia účinnosti tejto novely. Máme za to, že tento čas je pre OVM dostatočný na implementáciu rozhraní takéto zdieľanie umožniť, a to aj vzhľadom na existenciu centrálnych nástrojov pre zdieľanie údajov verejnej správy už v súčasnosti (napr. štandardy formátov, MÚK / modul integrácie údajov). Ďalej navrhujeme, aby OVM bola uložená povinnosť vykonať zaručenú konverziu a sprístupniť na zdieľanie aj každého rozhodnutia vytvoreného v listinnej forme, ktorého zdieľanie bude prostredníctvom mechanizmu zdieľania údajov vyžiadané zo strany iného OVM.