Len pre uplnost pridavam aj znenie “IT desatora” z roku 2010. Myslim, ze viacero tych bodov je vysoko relevantnych aj dnes (co zaroven hovori aj o tom, kam sme sa za tych 5 rokov posunuli 
)
-
Viac konkurencie vo verejnom obstarávaní
Väčšina verejných súťaží na informačné technológie mala v poslednom období len jedného účastníka. Je nevyhnutné zvyšovať záujem a účasť vo verejných súťažiach, aby bolo možné vytvoriť tlak na cenu a kvalitu. Verejné súťaže, ktorých sa zúčastnia bez jednoznačného zdôvodnenia menej ako traja renomovaní súťažiaci, budú zrušené. Verejné obstarávania je potrebné zbaviť účelových bariér a podmienok účasti. Predmet obstarávania musí byť jednoznačne definovaný. Každé obstarávanie musí mať na začiatku stanovenú maximálnu cenu, ktorá musí byť vždy zverejnená vo vestníku verejného obstarávania, a tá sa nesmie meniť počas procesu. -
Zastaviť zneužívanie autorských práv
Autorské práva sú pravidelne zneužívané na to, aby sa nové kontrakty v oblasti informatizácie uzatvárali bez skutočnej súťaže. Každá nová zmluva by mala preto v budúcnosti obsahovať štandardizované ustanovenia, ktoré zabezpečia, že autorské práva na dodané dielo budú patriť objednávateľovi. Súčasne sa jasne vymedzí rozsah diel a prác, kde je používanie autorských prác opodstatnené. Bude potrebné nájsť zákonnú formu usporiadania autorských práv pri už existujúcich zmluvných vzťahoch s minimalizáciou finančných dopadov. -
Transparentnosť subdodávateľov
Využívanie sprostredkovateľov je častým spôsobom „odlievania“ peňazí z verejného sektora. Pre zvýšenie efektívnosti je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre využívanie sprostredkovateľov, aby sa neobmedzili skutoční subdodávatelia, ale aby sa eliminoval priestor pre špekulantov. Zmluvy budú obsahovať štandardizované ustanovenia o tretích stranách, vrátane povinného schvaľovania každého subdodávateľa zo strany obstarávateľa, povinné zverejňovanie subdodávateľov, ako aj maximálny rozsah subkontraktu vyjadrený percentom z celkového objemu. Zoznam subdodávok a ich rozsah musí byť súčasťou predkladaných ponúk. -
Obmedzené „dodatkovanie“ zmlúv
Často využívaným spôsobom ako sa vyhýbať skutočnej súťaži pri nových dodávkach je využívanie dodatkov. Ich objem je síce obmedzený aj v súčasnosti, toto obmedzenie je však nedostatočné. Je potrebné prijať prísnejšie pravidlá pre možnosti dodatkovania existujúcich projektov. Ich súčasťou bude napríklad aj degresia, teda pri zmluvách s väčším objemom bude umožnené dodatkovanie o menšie percento pôvodného objemu zmluvy. -
Usporiadanie licenčných vzťahov
Významnú časť nákladov na informačné technológie tvoria poplatky za licencie, najmä od niekoľkých významných celosvetových dodávateľov. Verejné inštitúcie pritom nakupujú rovnaké produkty za rôzne ceny, často aj cez rôznych sprostredkovateľov. Využitie licencií je súčasne zmluvne obmedzené pre len pre kupujúcu organizáciu a tak sa platí za množstvo licencií, ktoré sa pritom reálne ani nevyužívajú. Licencie je pritom možné nakupovať v štátnej správe prostredníctvom centrálnej zmluvy, ktorá stanoví jednoznačné finančné podmienky ich nákupu, používania, evidencie a umožní ich využitie v štátnej a verejnej správe bez ohľadu na to, kedy a kým boli kúpené. Výsledkom by mali byť výhodnejšie finančné podmienky pri obstarávaní a zároveň je možné zabezpečiť evidenciu tak, aby boli efektívne využívané. -
Cenové limity na nákup počítačov a stropné sadzby na služby
Náklady na nákup bežného hardwaru sú vo verejnom sektore v mnohých prípadoch oveľa vyššie ako v súkromnom sektore. Určenie finančných limitov na základné kategórie hardwaru, jeho pasportizácia a zverejňovanie počtov a obstarávacích cien môže výrazne znížiť náklady štátu. Podobne ako pri hardware, aj pri službách platí verejný sektor často oveľa vyššie ceny ako sú bežné ceny v súkromnom sektore. Určenie maximálnych cien za jednotlivé typy služieb, ktoré sú obstarávané v rámci projektov a zverejňovanie zazmluvnených cien pomôže znížiť náklady. Základným krokom bude vypracovanie klasifikácie štandardne používaných typov služieb pri realizácii IT projektov. -
Zamedzenie vzniku duplicít a centrálna koordinácia projektov
Nedostatočná koordinácia, chýbajúce projektové plány a neprehľadné previazanie projektov vytvárajú priestor pre neefektívny nákup techniky a služieb. Jednotlivé ministerstvá tak bez zosúladenia svojich projektových plánov duplicitne aj viacnásobne nakupujú technológie, ktoré sú už k dispozícii. Vytvorenie projektovej kancelárie a zavedenie opatrení na koordináciu projektov pomôže zabezpečiť využívanie už existujúcich kapacít a zefektívniť celú technologickú infraštruktúru, pričom bude potrebné nastaviť časovú súslednosť projektov tak, aby ich realizácia nebola ohrozená. -
Podrobné finančné informácie o projektoch
Prehľadný popis predmetu zmluvy a neskôr aj fakturácie je v súkromnom sektore bežným nástrojom kontroly. Je nevyhnutné vypracovanie a využívanie „vzorovej“ štruktúry rozpočtu na IT projekty, podľa ktorej budú pripravované predbežné odhady nákladov na projekt, a následne aj súťažné ponuky v samotnom obstarávaní. Toto pomôže zvýšiť transparentnosť aj vo verejnom sektore. Sprehľadnenie rozpočtov pripravovaných projektov, zmlúv a nakoniec aj fakturácií zamedzí, aby sa v projekte nachádzali skryté položky a duplicity, umožní kontrolu rozpočtov a ich porovnávanie v súťaži a dosiahnutie jednoznačnosti dodávok komponentov a produktov. -
Definovanie finančnej efektívnosti investícii do informačných technológií
Väčšina investícií do informačných technológií nemala v poslednom období nijako kvantifikované prevádzkové náklady. Súčasťou každého projektu musí byť jasná kvantifikácia nákladov aj výnosov. Medzi nákladmi to musia byť okrem investičných nákladov aj celkové ďalšie náklady, najmä prevádzkové náklady počas štyroch rokov od dokončenia investície. Medzi výnosy patria najmä zvýšené príjmy od klientov, úspora doterajších prevádzkových nákladov, či iné benefity, ktoré však musia byť jasne definované a finančne kvantifikované. -
Investícia len do užitočných služieb
Výsledkom informatizácie by nemalo byť iba obyčajné „preklopenie“ existujúceho systému do elektronickej podoby, ale maximálne zjednodušenie a zefektívnenie procesov, ktoré odbremení používateľov konkrétnych služieb od zbytočných povinností. Prípravu každého projektu elektronickej služby a jej obstarávania by mala sprevádzať analýza doterajšieho procesu a jeho revízia, t.j. odbúranie zbytočných krokov, maximálne zjednodušenie a automatizácia. Dôraz musí byť kladení na tzv. „proaktívne služby“, teda služby, ktoré sa aktivujú a zabezpečia automaticky a presne na podmienky a situáciu používateľa a nevyžadujú jeho iniciáciu.